,,Prepáč, že som odišiel. Nemal som ja viem. Viem, že sa na mňa hneváš ale odpustíš mi ? " hneď ako to povedal, sa mi slzy zaleskli v očiach. Nemohla som uveriť, že mu na mne tak záleží.

,,Nie som ten typ človeka ktorý sa vykašle na ľudí. Áno, niekedy sa veľmi nahnevanám ale stačí chvíľa v tvojom objatí a je to fajn. Záleží mi na tebe. Keď niekoho ľúbim, tak ho ľúbim celým srdcom. Myslím, že preto to potom tak bolí, keď ten človek odíde. " slzy sa mi začali pomaly kotúľať po lícach.

,,Som neuveriteľne nepríjemný a negatívny. Veľmi rýchlo mením nálady. Nerád sa otváram ľuďom. Aj päť ročné dieťa by vedelo niekomu lepšie popísať, čo cíti, než ja. Skrývam sa za falošným úsmevom. Je možné, že som jeden z najzložitejších ľudí ktorých kedy spoznáš. Tak ako aj ty si pre mňa jedna z najzložitejších ľudí.  Ale dokážem byť milí a sladký. Dokážem byť skvelý poslucháč. Tvoje tajomstvá si odnesiem zo sebou do hrobu. Môžem byť tvojim veľkým ochrancom. Nikdy ťa nebudem súďiť na základe tvojich chýb a budem ťa milovať tak veľmi ako  len dokážem. Môžem byť, ak mi to dovolíš, jednou z najlepších vecí v tvojom živote." pomaly, jednu po druhej mi začal palcom zotierať slzy z líc.

,, A keď ti poviem, že ťa milujem ?" opýtala som sa s zapozerala sa do jeho zelených oči.

,, Povedal by som, že ja som ťa miloval vždy. " chytil moju tvár do dlaní a jemne ma pobozkal. V tedy ako keby moje srdce vybuchlo emóciami. V tom  bozku, bolo všetko čo sme cítili, všetko čo sme si nikdy nepovedali.