Hneď som vybehla z domu a rozbehla sa k tomu stromu. Videla som dve postavy. Boli to muži a jeden z nich bol on.

Rozprávali sa a pomaly kráčali k stromu. Ten druhý, neznámi naňho ako keby potichu kričal.

,, Prečo si sa do riti vracal ? A ťahal ma zo sebou ? To všetko len kvôli nej ? "

,, Ona nieje len ona. Ona je výnimočná. Ale nie v zmysle každý z nás je jedinečný. Ona je iný druh. " nádychol sa a pokračoval ,, Pije kávu o polnoci a verí, že v jej srdci rastú modré ruže. Nosí kárované flanelky. Miluje búrky, vždy keď prší tak si otvorí okno, vystrčí z neho hlavu, zavrie oči a vníma len studené kvapky dažďa na svojej tvári a zvuk vetra narážajúceho do stromov. "

A ako to odpovedal tak ma zbadal. Rozbehol sa ku mne a zastal rovno predo mnou.

,,Christine..." pošepkal moje meno.

,,Ako si mi ho mohl urobiť ?" vykríkla som zúfalo a rukami ho udrela do hrude najsilnejšie ako som len mohla. Hneď na to som sa rozplakala a ruky silno obmotala okolo neho. On urobil to isté a bozkával ma do vlasov.