Už to bolo 20 dní čo som ho nevidela. Chcela som kričať, kopať, plakať, utiecť. Nechcela som aby mi tak chýbal.

V živote som stretla veľa ľudí ale väčšina z nich len cezo mňa prechádzali. On nie. Možno som si to zo začiatku neuvedomila, ale niektorý ľudia proste partia k sebe. Či už ako rodina, priatelia alebo zaľúbenci.
A myslím, že my sme k sebe patrili. Síce neviem v akom vzťahu, ale patrili.

Celé noci som sedela pri okne so šálkou kávy v ruke a čakala som, že sa zjaví pod stromom s cigaretou v ruke.

A na 21 deň sa to aj stalo. Započula som dva hlasy a jeden z nich rozhodne patril jemu. Ten hlas by som spoznala kedykoľvek. A v ten okamih moje srdce znova rozkvitlo.