#neighbor #writter #model  #namjin

•

Je ťažké žiť vedľa človeka ako je Seokjin. Každý večer počúvať vrzgavý zvuk postele vedľa a ženské, čo kričia Seokjin alebo iné synonymá jeho menu ako napríklad Bože a Ježiši.

Isteže to nebolo až také hrozné. Dalo sa cez to preniesť. Každý má predsa svoje búrlivé obdobie. Ale to by nebol on keby aspoň raz do týždňa neusporiadal párty. A keď už hovorím párty tak myslím riadnu párty s kopou alkoholu a s veľmi nevkusnou hudbou.
A to viem preto, lebo bývam hneď vedľa a všetko to do detailu počujem.

Nahnevane som si povzdychol. Nedokázal som sa sústrediť. Bol som nevyspatý vďaka predvianočnej párty vedľa.

Vstal som a zo stola hnedú šálku, ktorá bola odložená hneď vedľa môjho počítača.

Práve som mal rozpísaný román a potreboval som nové zápletky do deja, ale moja hlava odmietala vymyslieť čo i len jednu zmysluplnú vetu.
A preto som dúfal, že aspoň šálka kofeínu mi pomôže.

•

Po hodine ležania na čiernom gauči ma všetka tá mizerná nálada prešla. Do mysle prišlo vnuknutie a do prstov sa vrátila istá nedočkavosť a napätie.

Vstal som z gauča a rýchle si sadol za počítač. Prsty mi pobehovali po klavesnici a oči som mal prilepené na obrazovke. Srdce mi bilo ako keby som práve dobehol maratón a na tvári som mal usadený sústredený výraz.

Cítil som to. Postavy v románe začali sami od seba rozprávať a ja som len písal to, čo som počul.

Od vedľa sa ozvalo veľké zadunenie elektrickej gitary. Od ľaku som až podskočil.

,,Čo do riti-" Do oka som dostal tik a nahnevane vstal. Veľkými krokmi som si to nakráčal k dverám toho nevychovaného imbecila a z celej sily mu zaklopal na dvere.

Z bytu sa ozvalo ešte jedno zadunenie. Ešte raz som zaklopal, no tentokrát to znelo menej trpezlivo.

,,Prepáčte..." Spustil som hneď.

Čo? Prečo sa mu vôbec ospravedlňujem?!

,,Áno?"

,,Ja bývam hneď vedľa, viete. Mohli by ste si to trochu stíšiť?" Zvolím slušný prístup. Mladý Seokjin si odhrnie ružovkasté vlasy a arogantne sa uškrnie.

,,Určite vám to nevadí až tak. Podľa mňa ste prišli kvôli niečomu inému." Jin sa oprel o rímsu a výťazne sa na mňa usmial.

,,Čo-že?" Nechápavo som sa na neho pozrel.

,,No ták. Viem, že vám leziem na nervy a viem aj to, že to vy sa stále sťažujete na ten hluk. A dokonca viem aj prečo to robíte." Usmeje sa a ja očerveniem od hanby. Teraz som vyzeral ako malý chlapec, ktorý chodí každú hlúposť žalovať vychovávateľke.

,,O tom silno pochybujem." Pozdvihnem obočie.

,,Páčim sa vám a štve vás to, že som iba na baby."

,,Vážne?" Zasmejem sa neveriacky a znovu si ho premeriam. Nevkusné kožené nohavice na jeho svalnatých nohách na mňa pôsobili dosť gýčovito. A tá polorozopnutá košeľa? Grc.

,,Úplne." Odhalí svoje belasé zuby a mňa jeho sebaistota začne dorážať.
Nahnevane sa na toho nafúkaného imbecila pozriem a odkráčam si to naspäť do bytu.

•

Čas vianoc a sviatkov sa blížil. Všade naokolo viseli ozdoby a ľudia chytali nákupné horúčky. Namjoona to všetko akosi obchádzalo. Vianoce už dávno prestal sláviť s rodičmi a sláviť ich sám. To nemalo zmysel. No najviac sa tešil až odíde Seokjin z bytu k rodičom. Niežeby nejako veľmi načúval, ale pochytil pár informácií o jeho odchode.

Namjoon sa nevedel dočkať. Predstava o dokonalom tichu v jeho byte mu vyčarovala úsmev na tvári. Dokonca si kúpil aj víno a peny do kúpeľa.

•

,,Mami, na tohto ročné vianoce neprídem." Namietnem.

,,Ale Jinie..."

,,Nie! Už sme sa o tom rozprávali, mami. Mám toho na práci ešte veľa a neoplatí sa mi letieť na druhý koniec kórei len na jeden deň."

,,Synček, keď ja som tak veľmi chcela..."

,,Mami ja viem. Ale musíš pochopiť aj ty mňa." Zafuním a prstom prejdem po bielej linke.

,,Dobre zlatko, ale potom si to vynahradíme."

,,Áno, mami. Sľubujem. Tak ahoj." Zložil som svoj telefón a zákerne sa usmial.

Dostanem ťa Kim Namjoon.

•

Deň vianoc bol tu. Namjoon si celú šťastný vychutnával ticho, ktoré nastalo v jeho byte a nerušene sa oddal novej detektívke z neďalekého kníhkupectva.

Ale zatiaľ, čo Namjoon nič netušil. Vedľa v byte si Jin doslova brúsil zuby. Dnešný večer bol pre neho viac ako len vianočný.

•

Vzal som do ruky voňavku a nechal, aby voňavé kvapky dopadli na šíju a zápästia. Nahú hruď som zahalil do čiernej košele a snáď po prvýkrát si ju zapol až do posledného gombíka.
Obliekol som si čierne nohavice a vlasy si ledabolo prečesal. Nakoniec som svoj výzor ešte obohatil okuliarmi, ktoré som nosil len kvôli štýlu intelektuála.

Spokojný so svojím výzorom som odišiel z kúpeľne a z bielej linky vzal fľašu kvalitného vína.

S vínom v ruke som sa vydal ku dverám slávneho spisovateľa Kima Namjoona.

Trochu som zaváhal, ale nakoniec som aj tak zaklopal na mahagonové dvere.

V napätí som stál pred vchodom do jeho bytu. Nečakal som príliš dlho, ale stál som tam dosť dlho na to, aby som začal premýšľať nad svojim konaním.

Nebolo to príliš odvážne? Riskoval som? Čo som vlastne mal očakávať od človeka ako je Kim Namjoon?

Z mojich myšlienok ma vytrhlo prudké otvorenie dverí. Predo mnou stál Namjoon iba v bielom uteráku omotanom okolo bedier. Kvapky vody lenivo kĺzali po jeho vypracovanom hrudníku.

Ako môže mať tak vymakanú postavu, keď som ho ešte nikdy nevidel ísť do posilky?

Nedokázal som si to vysvetliť prečo vyzerá tak dobre. Ten chlap bol pre mňa jednoducho záhadou, ktorú som chcel tento večer odhaliť.

,,Ahoj." Môj priškrtený hlas sa odrazil od bielych stien na chodbe.

,,Čo tu chceš?" Namjoon sa na mňa pozeral ako na zjavenie.

,,No vieš. Ty si sám na vianoce a aj ja. Tak prečo by sme ich nemohli osláviť spolu?"

,,Oslavovať vianoce? S tebou?" Uchechtol sa Namjoon a odhrnul si hnedé vlasy, z ktorých ešte kvapkala voda.

,,Som spoločenský typ. Dokonca tu mám aj túto vykopávku." Zdvihol som ruku vyššie a ukázal starý obal, ktorý sa pomaly odliepal z fľaši vína.

,,Dobré víno sa nikdy neodmieta." Podotknem, keď si všimnem ako Namjoon váha.

No tak Jin. Trochu si ver. Je to predsa podobné ako so ženami.

•

Seokjin vážne neklamal. Bol to vážne spoločenský typ človeka. Aspoň to si v tú chvíľu Namjoon myslel. Už dávno sa tak nesmial. Ten chlapec mal bez pochýb niečo do seba.

Ale mohlo to byť všetko tým, že víno, ktoré Jin doniesol, sa už dávno vypilo a obaja si teraz vychutnávali whisky.

•

,,Už je veľa hodín." Opito som skonštatoval.

,,Mal by som už ísť."

,,Ešte jeden pohárik a pustím ťa." Uchechtne sa pripitý Namjoon a opatrne obsah fľaše vyleje do pohára.

,,Dal by som si už niečo iné." Začnem.

,,Všetko sme už vypili." Odvetí Namjoon s úsmevom.

,,Nemyslel som to tak." Pozriem sa mu do očí. Namjoon sa zasekne v pohybe a pootvorí pery.

,,Ne-nerozumiem ti." Ťažko zo seba vysype dve slová.

,,Nehraj sa na hlúpeho." Zoskočil som z barovej stoličky a pristúpil k nemu.

,,Obaja sme dospelí. Nikto tu nie je. Pokojne ma môžeš oprieť o túto linku a vyšukať zo mňa dušu." Dorážal som jeho sebaovládanie.

,,To by si chcel? Pekne na tvrdo a bez prípravy?" Vstal už aj Namjoon z barovej stoličky a prevzal vedenie.

,,A potom by sme si to mohli ešte zopakovať v tvojej spálni." Odvážil som sa a pritiahol si ho za bielu košeľu k sebe.

,,Platí." Zamumlal a sklonil sa k mojim perám. Jemne sa o ne obtrel a vlhkým jazykom ich pohladil. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a celým mojím telom otriasla vlna vzrušenia.
Namjoon vzal moju spodnú peru medzi svoje dva ružové vankúšiky a potiahol ju k sebe. Týmto krokom dosiahol to, že jemne pootvoril moje ústa a to hneď využil. Svojim jazykom pohladil ten môj a ja som roztúžene vzdychol.

Udivovala ma tá náhla nežnosť z jeho strany. Páčilo sa mi aký bol pozorný a naslúchal môjmu telu.

Pritísol som sa k nemu ešte viac a zaklonil hlavu. Jeho pery začali šikovne spracovávať môj krk a prsty rýchle rozopínali moju čiernu košeľu.

,,Máš otrasnú voňavku." Zamumle perami tesne nad citlivým miestečkom pri uchu. Trhane sa nadýchnem.

,,Čuš a bozkávaj." Zavrčím a pritiahnem si ho naspäť k šíji.

Bez hanby mu rukou prejdem po jeho prirodzení. Reakcie sa takmer nedočkám a tak trochu svoju hru pritvrdím. Jeho hrubý penis stísnem v ruke.

,,Jinie." Uhryzne ma do krku a varovne stísne môj zadok v dlani.

,,Áno?" Odtiahnem sa od neho a provokatívne sa na neho pozriem.

,,Nepokúšaj."

,,Inak, čo? Potrestáš ma?"

•

тнє єи∂

•