„Je to na čo myslíš zviera?"

Ben lenivo pokrútil hlavou a spokojne sa zaryl hlbšie do pohovky na ktorej sme sa všetci rozvaľovali. „Nie, nie je to krava."

„To som nemyslela!" vykríkla Franny šťastne a svoju pozornosť otočila na mňa. „Poďme Tori, hádaj!"

Hlava mi padla na mäkké operadlo, zatvorila som oči a predstavila si všetky zvieratá, ktoré sa v reálnom svete začínajú na písmenko K, nič konkrétne ma, ale nenapadlo a tak som len bezradne rozhodila rukami. „Čo ja viem? Korytnačka?"

Franny zo seba dostala ďalší šťastný výkrik a automaticky natočila hlavu späť k Benovi s tým širokým úsmevom, ktorý sa jej stále pohrával na perách. „Poprosím si ďalšie písmeno."

Ben si frustrovane prehrabol ofinu, vyplazil na ňu jazyk a nakoniec spokojne vyslovil dva prvé písmena slova, ktoré sme sa my s Franny snažili uhádnuť. „Ka."

„Je to na čo myslíš istým druhom nápoja?" spýtala som sa unudene, načo Ben znova zatočil hlavou.

„Nie, nie je to káva."

Vzdychla som si, pohodila rukou vo vzduchu a hneď na to jemne štuchla Franny do pleca. „To som nemyslela."

„Ja viem, ja viem," zvolala s ďalšou dávkou entuziazmu. „Kapučíno!"

„Tadá! Uhádla si!" vykríkol Ben s predstieranou radosťou a rukou si unavene prešiel po celej dĺžke svojej tváre. „A už prosím nehrajme, pretože ma začína bolieť hlava. Radšej by som piekol."

Franny najprv rozradostene zatlieskala nad svojou ďalšou výhrou a hneď na to sa mierne zarazila. „Radšej by si piekol?"

„Neber to vážne," zastavil ju Ben mávnutím ruky. „Myslel som to tak, že radšej by som piekol ako trávil ďalšie dve hodiny hraním tejto nezmyselnej hry."

„Táto hra nie je nezmyselná!" bránila sa Franny dotknuto, prikladajúc roztvorenú dlaň na svoju hruď. „A keď by si radšej piekol, môžeme sa do toho s radosťou pustiť."

Na to, že bola nedeľa bola Franny až príliš hyperaktívna. Už od rána pobehovala po dome, všetkým nám nachystala raňajky, upratala obývačku a potom nás s Benom donútila hrať hru, ktorú vraj hrávala s kamarátkami z výšky.

Bavili sme sa. Na začiatku. Ale potom začal Ben okato podvádzať, čo Franny štvalo a mňa hrozne tešilo, čo viedlo k ďalšej roztržke.

Ben vstal, ponaprával si fialový sveter, ktorý sa mu mierne vyhrnul a potom nás obe očaril svojim pokojným úsmevom. „Rád by som piekol, alebo trávil všetok čas vo vašej prítomnosti, slečny, ale príde Parker."

Moje srdce trápne vynechalo jeden úder, aj keď som o tejto podstatnej informácií vedela už od rána. Tá predstava, že sa znova ocitnem v jeho prítomnosti, ale vo mne spôsobovala hotovú triašku. Nevideli sme sa totiž celý víkend, keďže mal Parker nočnú a všetok svoj čas trávil v klube a ja som sa na neho úprimne tešila. I keď sa chystal k Benovi a nie ku mne.

Franny sa oprela o sedačku len pár centimetrov vedľa mňa, venovala mi krátky úsmev a následne spokojne natiahla roztvorené dlane smerom k Benovi, ktorý na ne nechápavo zazrel. „Stavím sa, že sa Parker rozhodne zahrá rád."

„Tak jedine na playstation, zlatíčko," zahlaholil Ben s neskrývaným sarkazmom a následne sa otočil na odchod, akoby vopred tušil, že presne v tej chvíli sa domom ozve zvonenie pri dverách.

„To chceš vážne stráviť nedeľu zatvorený v izbe s Parkerom?" zhučala Franny nechápavo, keď sa dvere rozleteli a dnu si s pokojným výrazom na tvári napochodoval Parker. Mal na sebe šedé tričko, ktoré mu bolo zvláštne voľné, bledomodré džínsy a z ramien si šikovne zhodil čiernu koženú bundu, ktorú pohotovo zavesil na najbližší vešiak v chodbe.

Už len pri pohľade na jeho strapaté vlasy sa mi roztriasli ruky a myseľ zablúdila k množstvám spomienok, kedy som prstami prechádzala cez husté pramene.

Naozaj mi veľmi chýbal a kebyže sme žili v normálnom, ničím nerušiteľnom svete, asi by sa v prvom rade sklonil ku mne, pobozkal by ma na pery a pozdravil, a až potom by odišiel s Benom, ale v našom svete sa ku mne ani len nepriblížil, len si ruky prekrížil cez hruď a tvár mu ozdobil nechápavý výraz. „O niečo som prišiel?"

Franny odula spodnú peru a ruky spustila späť k telu, čím ma nechtiac buchla do stehna. „Ben ťa zrejme miluje viac ako mňa Parker, pretože odmieta moju spoločnosť."

Parker sa svojsky zasmial, čo vo mne prebudilo všetky motýle, ktoré sa okamžite rozdivočili a spokojne pokynul hlavou naším smerom. „Netušil som, že na to prídeš až takto neskoro Franny. Už od začiatku vášho vzťahu sa ti to snažím dať dostatočne najavo."

Obývačku naplnil Benov nesúhlasný povzdych a minútu na to aj celkom nečakaná otázka. „Aký dobrý si v pečení Parker?"

„Hovoria, že jeden z najlepších," odpovedal mu hrdo a obaja si medzi sebou vymenili pohľady, ktoré v sebe skrývali niečo, čo bolo zásadne len medzi nimi.

~

Do ružovej sklenenej misy som rozbila ďalšie vajíčko, snažiac sa oddeliť bielko od žĺtka a najmä sa snažiac nemyslieť na to, že Parker zamyslene pracoval len pár centimetrov odo mňa. Boli sme vedľa seba tak blízko, že sa nám raz za čas, teda pomerne dosť často, stretli dlane práve v tom momente, kedy sme sa obaja naťahovali za nejakou surovinou.

Bolo priam zvláštne aká energia medzi nami existovala, keď sa naše prsty len nepatrne obtreli jeden o druhý, alebo, keď sa Parker odvážne naklonil cezo mňa na najvyššiu poličku. Vtedy som doslova úplne horela. Mala som pocit, že ma svojim nepremysleným konaním postupne pripravoval o všetok zdravý rozum.

Tá blízkosť bola tak reálna, že ma v nose neustále šteklila aj jeho dokonalá, mužná vôňa.

Stačilo tak málo.

Ani Ben nám nevenoval pozornosť. Namiesto zapájania sa do procesu tvorby lahodných koláčikov si zaujato čítal knihu receptov a neustále komentoval nezmyselné ingrediencie, ktoré vraj ľudia v poslednej dobe pchajú tam, kde to vôbec nie je potrebné.

Jeho reči šli, ale úplne mimo mňa. Nedokázala som totiž vnímať nič iné ako Parkerovu prítomnosť a to, že bol tak blízko a pritom tak strašne ďaleko.

Závidela som Franny, že mohla k Benovi kedykoľvek podísť, objať ho okolo krku, alebo len tak pobozkať na pery, či chytiť za ruku. Nemuseli nič tajiť a ani nič predstierať, i keď v minulosti robili presne to isté.

„Bože Benjamin!" vykríkla Franny zúfalo, zvierajúc misku rovnakej farby akej bola tá moja, vo svojich dlaniach. „Rob konečne niečo!"

„A čo?" odvrkol nevrelo šmátrajúc si po vreckách džínsov. „Nevidela si môj telefón?"

Franny zo seba vydrala neidentifikovateľný zvuk, niečo medzi zastonaním a smiechom a voľne pohodila rukou niekam do neurčita. „V tvojej izbe, na posteli."

Ben sa spokojne usmial, podišiel k nej a ľahko ju pobozkal na čelo, čo spôsobilo, že sa všetok hnev v jej očiach rázom rozpustil. „Nerobte nič bezo mňa."

S tým sa rozosmial a vybehol z kuchyne, na čo za ním Franny zakričala, že je extrémne vtipný. Ja som ani len nestihla zlapať po dychu, keď som na sebe pocítila Parkerovu dlaň, ktorou si ma pritiahol k sebe a konečne, KONEČNE pobozkal.

Najprv len prilepil pery na moje, pomaly nimi pohol a následne sa všetko spustilo ako prirýchla jazda na kolotoči. Vzdychla som, rozradostene mu prsty vsunula pomedzi vlasy a pritiahla sa o čosi bližšie. Nakoniec som pery nebadateľne roztvorila, podvolila sa všetkej vášni a dovolila mu, aby ma ochutnal jazykom presne tak, ako som to vždy milovala.

Bol to presne ten typ bozku, ktorý ma pripravil o všetky myšlienky, zmenil moje nohy na želatínu a pocity na obrovský zmätok.

Bol skrátka úžasný.

„Konečne," vydýchol Parker ticho, znova ma krátko pobozkal a nakoniec čelo oprel o to moje. „Chýbala si mi. Toto mi chýbalo."

Chcela som odvetiť tie isté slová, dať mu najavo, že som to cítila rovnako, ale na schodoch som započula tiché kroky a tak som sebou rýchlo trhla na stranu, ignorujúc Frannino nadvihnuté obočie a Parkerov nechápavý pohľad.

Katastrofa však na seba nenechala čakať.

Čosi príliš zvláštne na Benovej tvári priam kričalo, že niečo nie je v poriadku. Najprv som si myslela, že sa niečo stalo, ale keď sa zamračil a pohľadom preletel medzi mnou a Parkerom, vedela som, že jeho výraz rozhodne pôsobí zlostne práve kvôli nám.

Až Franny odvážne prelomila ticho, ktoré sa rozhostilo v miestnosti. „Ben?"

A možno to bolo spúšťačom toho, čo sa odrážalo na jeho tvári. Ben totiž urobil rýchly krok smerom k Parkerovi, schmatol ho za golier trička a neľútostivo šmaril o najbližšiu stenu, čo čudne zadudnelo. „Ty podrazák! Klamár! Bezcharakterný idiot!"

~

Dun. Dun. Dun (chabé napodobnenie bubna)

Chceli ste, aby to Ben vedel, tadá! tu to máte :D sľubujem, že v ďalšej časti sa všetko vysvetli aj Benove posledné slová, pretože sú sakra dôležité!

Zbožňujem vás a snáď to nie je až príliš nereálne :D