Prvýkrát za obdobie pár mesiacov som sa cítila skutočne šťastne. Akoby to, že som to všetko zo seba dostala pomohlo a mne konečne padol zo srdca obrovský kameň, ktorý ma pred tým tak veľmi oťažieval.

Cítila som sa spokojne, oddýchnuto a najmä šťastne. Neuveriteľne šťastne.

Preto som ráno dorazila domov s obrovským úsmevom na perách, ktorý sa ťahal z jednej strany líca na druhú. Ten úsmev sa ešte o čosi rozšíril, keď som si spomenula na to všetko dobré, čo sa za posledných pár hodín udialo. A moja úbohá myseľ nedokázala myslieť na nič iné, len na Parkera a na jeho slová, ktoré vo mne spôsobovali hotový cirkus.

Možno preto som vošla do kuchyne príliš zamyslená na to, aby som si včas všimla Franny s Benom, ktorý sa k sebe tlačili akoby na tom záležal celý ich život. Franny sedela na kuchynskej linke s nohami okolo Benových bokov a on mal obe ruky v jej vlasoch. Našla som v sebe posledný kúsok sebazáchovy, pritlačila si dlaň cez oči a hlasno vykríkla: „Sestra v kuchyni! Opakujem... SESTRA v kuchyni!"

Počula som niečiu nadávku, šramot a potom hlasný Benov smiech.

„Už sa môžem dívať?" spýtala som sa a moje pery sa opäť roztiahli vo veselom úsmeve.

„Preboha Tori," zavrčala Franny s predstieraným hnevom v hlase. „Takmer som zomrela!"

Naslepo som sa pohla dopredu a pokrútila hlavou zo strany na stranu. „To ja som skoro zomrela, moje oči ešte stále horia od toho čoho som bola práve svedkom... to nemáte izbu?"

„Je deväť ráno," pridal sa do debaty Ben. „Všetci spia, takže..."

Pohotovo som mu skočila do reči prvou myšlienkou, ktorá ma napadla. „Takže sa správate ako králiky?"

„TORI!" zvolali obaja pohoršene a vo mne to vyvolalo výbuch smiechu, ktorý ma donútil konečne odtiahnuť dlaň z tváre. Nebol to práve najlepší nápad, pretože som sa ocitla zoči voči obrovskému neporiadku. Všade naokolo sa po dreze rozvaľovali škrupiny z vajíčok, múka a kde tu sa nachádzali aj nemalé škvrny od mlieka.

Nadvihla som obočie a môj pohľad konečne ukotvil na tých dvoch. Ben sa chrbtom opieral o Frannine kolená a ona ho zvrchu objímala okolo pliec. Obaja sa dívali na mňa, akoby čakali na reakciu, ktorú zo seba dostanem.

„Fúha," zatiahla som pomaly znova si obzerajúc celú kuchyňu. „Tu niečo vybuchlo?"

Franny zo seba dostala prívetivý smiech, odtiahla ruku z Benových pliec a pomaly sa holými nohami zosunula na chladné dlaždice. „Ben pečie," povedala pyšne a hneď na to mu vlepila malý bozk priamo na líce.

„Ben... robí čo...?"

„Pečie," zopakovala a spokojne sa zazubila. „Mali sme malú stávku a niekto," prstami ukázala jeho smerom. „...prehral. Takže toto je moja odmena a Benov trest."

Už som to nevydržala a zase som sa hlasno zasmiala. „A čo to bude až to bude?"

Ben odul spodnú peru a zamračene sa na mňa zadíval. „Cookies."

Franny pokrútila hlavou a jednou rukou si naoko unavene prešla po tvári. „Nie miláčik, žiadne cookies, ale mafiny, hovorila som ti to už na začiatku."

„Čože?" zvolal pobúrene a s rovnakým výrazom v tvári sa otočil Franiným smerom. „Chcel som cookies a nie mafiny, vieš, že neznášam mafiny."

„A ty zase dobre vieš, že JA," ukazovákom si namierila na hruď. „Neznášam cookies a toto je moja výhra!"

„Ty si mi klamala?" spýtal sa jej Ben s nadvihnutým obočím a neveriacim výrazom v tvári, ktorý ma takmer znova rozosmial.

Ešte pred tým ako Franny stihla niečo povedať, som ich oboch rázne prerušila. „Vy dvaja sa hádate ako malé deti."

Franny sa s ľahkosťou postavila na špičky, rozstrapatila Benovi už beztak strapaté vlasy a zase mu priložila pery na líce. „Toto nie je hádka, ale diskusia a to pochopíš, keď začneš chodiť s takým idiotom ako ja."

Ben zo seba dostal ironické ha-ha a s pokrútením hlavy sa pobral skontrolovať svoje cookies, či mufiny, ktoré už dokonalo rozvoniavali po celom dome.

„Počuj Tori," ozvala sa odrazu Franny s nadšením a môj pohľad spočinul na jej rozjarenej tvári. „Cez víkend sa chystáme na chatu a ty si samozrejme pozvaná."

Pocítila som akési zvláštne teplo pri hrudi, ako keby som niekam patrila, ako keby jej na mne záležalo a to poznanie ma dohnalo k ďalšiemu úsmevu. „Ak tam budete len vy dvaja tak radšej ostanem doma."

„Vidím, že máš až podozrievavo dobrú náladu," zaironizoval Ben so smiechom, zatvoril trúbu a pomaly pristúpil k Franny. Postavil sa za ňu, objal ju okolo útlych ramien a mojim smerom vyslal svoj odzbrojujúci úsmev. „Na tu chatu ideme preto lebo niekto má v sobotu dvadsaťjeden!"

Franny k nemu natočila hlavu a široko sa usmiala. „Ďakujem, že mi pripomínaš ako rýchlo starnem."

„Bolo na čase," povedal Ben so zmrašteným obočím. „Už sme predsa všetci mali dvadsaťjeden. Ja, Dylan, Lucy aj Parker, len ty si pri nás bola malé decko."

„Idiot," zamrnčala a vymanila sa z jeho objatia, načo on vybuchol do hlasného smiechu. Franny to však ignorovala a jej pozornosť sa upriamovala na mňa. „Tak pôjdeš...?"

Bude tam Parker.

Bude tam aj Ben.

Ale najmä tam bude Parker.

„Popremýšľam," ľahostajne som mykla plecami, aj napriek tomu, že odpoveď som mala celkom jasnú.

„Bola by som veľmi rada, kebyže pôjdeš s nami, bude to kopec zábavy," zaševelila Franny s ďalším úsmevom, ktorý sa pohrával na jej perách. Následne si k ústam priložila ukazovák, naznačila mi, aby som mlčala a do rúk schmatla nerozbité vajíčko.

Okamžite som pochopila o čo jej ide, keď urobila malý, nevinný krok k Benovi, ktorý nám bol obom otočený chrbtom a očami skúmal svoje dielo cez sklenené dvierka trúby.

„Ben," s ľahkosťou vyslovila jeho meno. „Vieš, že ťa veľmi ľúbim, však?"

Jeho pozornosť bola príliš upriamená na pečúce sa mafiny, pretože zamrmlal len nečujné: „Jasné, jasné."

„Tak sa nebudeš veľmi hnevať, keď urobím toto," zasmiala sa, natiahla ruku a vajíčko s pleskotom rozbila na vrchu jeho strapatého účesu.

Čas akoby spomalil, kým ja som sa smiala, Ben sa zúrivo zvrtol a Franny nevinne zhíkla. Následne sa všetko zomlelo až príliš rýchlo. Ben schmatol ďalšie nevinné vajíčko a to s rovnakým zvukom pristálo na Franninej ryšavej hrive.

„Tak to si nemal, miláčik," zamumlala a tentokrát sa natiahla po vrecku s múkou. To už, ale Ben v rukách držal ďalšie vajíčka.

„Ukáž čo v sebe skrývaš zlatko," zasmial sa provokačne a obom sa na tvárach usadili vražedné pohľady.

Kým sa pustili do ďalšieho obhadzovania jedlom ja som sa naďalej postávala na tom istom mieste a smiala sa tak hlasno až som takmer nedokázala dýchať. A zrejme práve to upútalo ich pozornosť.

„Tori," zatiahol Ben s tvárou bielou od múky a vajíčkom stekajúcim cez vlasy. „Vyzeráš tak krásne čisto."

Spozornela som a aj Franny sa s malým úškľabkom priblížila bližšie ku mne. „Nech vás to ani nenapadne!"

„Ale no tak..." zatiahli obaja na raz, čo pôsobilo dosť bláznivo a prv než by som sa nad tým stihla znova zamyslieť ocitla som sa uprostred ich bitky. Najprv som vo vlasoch pocítila mazľavé vajce a následne ma v tvári zaštípala múka a keďže som bola rozhodnutá sa brániť, naťahovala som sa po všetkom, čo mi prišlo pod ruky a útok im so smiechom vracala.

Smiali sme sa a bláznili tak hlasno, že sa o pár sekúnd v kuchyni ozval nechápavý výkrik. „Preboha, čo ste to urobili s mojou kuchyňou?"

Ako na povel sme všetci zamrzli uprostred pohybu. Ja s vajíčkom v ruke, Ben s vreckom múky a Franny s práškovým cukrom, ktorý sa jej sypal cez spojené dlane. Naše pohľady smerovali na mamu, ktorá vo farebnej nočnej košieľke postávala na prahu dverí a všetkých nás prebodávala prísnym pohľadom.

„Bavíte sa?" spýtala sa s krátkym pokrútením hlavy.

Ben urobil krok smerom k nej a nevinne pomykal širokými plecami. „Dnes ráno vyzeráš skvelo mami," dostal zo seba úctivo. „Ale myslím, že ti chýba trocha farby..." a potom urobil niečo, čo prekvapilo nie len mňa, ale aj všetkých v miestnosti. Natiahol totiž ruku do vrecka s múkou a potom hodil plnú hrsť priamo do maminej prekvapenej tváre.

Všetci sme prestali dýchať, očakávajúc maminu reakciu. Tá si prešla prstami po špinavom líci, široko sa usmiala a znova pokrútila hlavou. „Och, Benjamin, toto si nemal."

A vojna sa mohla začať odznova.

~

Dnes takto na ľahko, pretože to už bolo až príliš čierne :D pevne dúfam, že vás táto časť poteší a pobaví :D bolo to tak spontánne ako nič iné, takže chápem ak ste to nečakali! :D

Zbožňujem vás každým dňom viac a viac!