„Ako si vedel, kde ma hľadať?" šepla som do príjemného ticha, ktoré sa medzi nami rozhostilo akonáhle sme sa ocitli na mäkkom matraci u Parkera v izbe. Ležali sme obaja na boku, tesne pri sebe, až sme takmer dýchali rovnaký vzduch.

Parker sa jemne usmial, rukou mi uhladil strapaté vlasy a očami stále držal môj pohľad. „Povedala si, že by si chcela skočiť a tak ma napadlo, že jediné miesto v tomto meste z ktorého sa dá skákať, je ten hlúpy most."

Zahanbene som zatvorila oči a spojila pery do úzkej priamky. „Prepáč..."

Jeho prsty opatrne skĺzli na moju tvár a ľahko ma pohladil po rozhorenom líci. Ten dotyk bol tak prirodzený, že ma z neho príjemne zahrialo pri hrudi. „Ty prepáč mne, nebyť môjho hlúpeho správania, nič podobné by ťa ani nenapadlo."

Mlčala som, tlačila viečka k sebe a prekonávala ďalšie potoky sĺz.

„Neurobila by si to však?" šepol ostražito a prstom mi prešiel po spodnej pere, načo sa moje ústa poslušne uvoľnili.

Urobila? Neurobila?

„Ja neviem," dostala som zo seba ticho. „Je mi ľúto, čo sa stalo s tvojim otcom."

Mesto v ktorom sme žili nebolo veľké. Reči sa šírili podstatne rýchlo, ale keď mal Parker štrnásť ešte som sa hrávala vzadu na dvore so svojimi bábikami. Netušila som, že si prešiel niečím takým a Ben o tom tiež nikdy nehovoril.

„To je v poriadku," zamrmlal a z jeho hlasu som dokázala rozpoznať malý, nevinný úsmev. „Nebolo to príjemné, na začiatku som mal nočné mory. Každú noc sa mi snívalo o jeho bledej tvári, o chladných prstoch, ale potom som sa začal kamarátiť s Benom a Dylanom a všetko sa zlepšilo."

Pomaly som otvorila oči a vôbec ma neprekvapilo ako intenzívne sa na mňa díval. „Chcela by som byť tak silná..."

„Tori," zachrapčal, zasunul mi neposlušný vlas za ucho a zase skĺzol rukou po celej dĺžke mojej tváre. „Nepoznám nikoho silnejšieho. Nikoho tak odvážneho."

Rýchlo som pokrútila hlavou z boku na bok a v očiach ma zase tlačili slzy. „Nie som silná a nie som ani odvážna, nedokážem zabudnúť ani na to, čo sa stalo pred rokmi. Som tak patetická."

Parker sa opatrne nahol nado mňa, pritisol mi nežný bozk do stredu čela a pritiahol si ma bližšie k svojmu mohutnému telu. Okamžite ma zachvátilo príjemné teplo, znamenitá vôňa a jeho pokojný tlkot srdca bol dokonalým upokojujúcim prostriedkom pre moje rozvrátené myšlienky.

„Tak rozprávaj," povedal odhodlane. „Pekne od začiatku, všetko čo sa dialo..."

A ja som sa zhlboka nadýchla, zatvorila oči a za tlkotu jeho srdca ticho spustila. „Keď Alex chodil so Stellou mali sme spolu super vzťah. Nevadila mi. Dokázali sme sa rozprávať a aj v škole bola ku mne vždy milá, ale potom..." stíchla som, potlačila štípanie v očiach a zase pokračovala. „Bol na tej party a ona ho prichytila s inou. Rozišli sa a napriek tomu, že on bol v poriadku, Stella to nebrala až tak dobre. Všetko to začalo jedným stretnutím po škole..."

Pocítila som ako Parkerove paže okolo mňa o čosi zosilneli a to mi dodalo ďalšiu odvahu. „Povedala, že sa nesiem ako on, že pôsobím tak vznešene, tak namyslene. Nevedela som o čom to hovorí, ale keď porovnala naše oči, pochopila som, že ide o Alexa. Snažila som sa jej dohovoriť, ale bola ako posadnutá a keď sa jej ruka ocitla na mojej tvári, stratila som všetku odhodlanosť..." striasla som sa a prehltla ťaživý vzlyk. „Potom to už šlo samé. Modriny, ostrihané vlasy, trápne odkazy v skrinke, v zošitoch, ohováranie na každom kroku. Netušila som ako sa brániť... ako to niekomu povedať. Najhoršie bolo, že som za to postupne začala viniť práve Alexa..."

„Nevedia o tom však?" spýtal sa s neskrývanou ostražitosťou v hlase, keď som na minútu stíchla. „Ani Alex, ani Ben..."

Jemne som pokrútila hlavou a zase spustila. „Stalo sa to v tom období, keď sa Ben rozhádal s Franny a ty dobre vieš aký bol."

„Och, srdiečko."

Potiahla som nosom. „Rodičia mali kopec starosti s ním a ani Alex sa nesprával bohvieako dospelo. Nemohla som im to povedať, no zároveň som tak strašne túžila, aby si to všimli... aby niekto niečo urobil."

„To je tak zvrátené," zavrčal po chvíli. „Ako Stellu vôbec mohlo napadnúť kompenzovať si svoju nenávisť voči Alexovi práve na tebe?"

Opatrne som zdvihla ruku, prstami schmatla jeho čierne tričko a silou vôle premohla čudný pocit hnevu, ktorý ma odrazu ovládol. „Myslela som si, že keď odíde zo školy všetko sa zmení, ale bola som tak naštvaná na celý svet, na to, že sa nedokážem voči tomu brániť, že som sa musela spamätať..."

Parker si zložil bradu na vrchnú časť mojej hlavy a láskavo ma pohladil po chrbte. „Ani nevieš ako rád by som teraz vstal, odišiel za ňou a vytriasol z nej dušu. Aký človek urobí niečo také úplne bezbrannej osobe...?"

To poznanie, že by bol ochotný ísť za ňou a brániť ma, ma príjemne naplnilo a v bruchu som pocítila neznámy tlak.

„Myslím, že by si im to mala povedať," vyslovil kým mnou lomcovali všetky tie neznáme pocity. „Aspoň Alexovi, alebo Benovi. Nechápem ako si to mohla doteraz držať všetko v sebe!"

„Zvykla som si," zamumlala som a opatrne uvoľnila zovreté prsty, ktorými som ešte stále upnuto zvierala jeho tričko.

„Takže si budeš musieť rýchlo odvykať, pretože od dnešného večera budem od teba požadovať každý detail tvojho dňa a myslím naozaj každý," prehovoril rázne a TO niečo vo mne opäť čudne zaplesalo.

Chce byť so mnou každý deň?

Zrejme som sa nad tou myšlienkou zamýšľala pridlho, pretože sa Parker opatrne vymanil z nášho objatia, prstami mi uchopil bradu a donútil ma otvoriť oči. „A teraz mi povedz o tom..." pohodil hlavou niekam do boku. „O tom Jakeovi."

Netušila som prečo sa chce rozprávať práve o ňom, ale súhlasne som prikývla, jazykom si navlhčila pery a dovolila uniknúť myšlienkam jeho smerom. „Myslela som si, že som konečne našla niekoho, kto by mi mohol pomôcť. Dôverovala som mu a myslím, že aj on spočiatku dôveroval mne. Potom som mu, ale prestala stačiť a..." stisla som pery a dostala zo seba tichý povzdych. „Prepáč," zamumlala som. „Ja neviem... už nechcem..."

„Pšt," zašepotal a na líce mi prilepil ľahký bozk. „Pokračuj. Čo nechceš?"

„Až potom som pochopila ako som sa v skutočnosti pri ňom cítila," zmučene som vzdychla. „Bola som špinavá, nepotrebná, len niekto kto skončil u neho v posteli. A ja už nechcem..."

Už nechcem byť nikoho hrou, no zároveň nechcem, aby si ma opustil.

„Už ďalej nemôžem byť len špinavou bábikou v cudzích rukách. Už mám dosť toho ako ma všetci berú za samozrejmosť.. a to čo bolo medzi nami dvoma," v krku mi opäť navrela obrovská guča emócií, ktoré sa drali na povrch. „Parker," z pier mi unikol hlasný vzlyk. „To čo bolo medzi nami dvoma, bolo to isté, čo medzi mnou a Jakeom a ja už... ja už ďalej nechcem..."

Ani som netušila kedy sa naša debata zvrtla týmto smerom a kedy sa v mojej hlave objavili tieto rozhodné pocity, ale vedela som, že to, čo som vyslovila bola holá pravda.

Mala som po krk falošnosti a hier.

Parker ma zaryto pozoroval, jeho oči sa vpíjali do mojich a odrážalo sa v nich niečo, čo bolo príšerne ťažké dešifrovať.

„Tak buď moja," vyhŕkol odrazu. „Buď len moja, Tori."

Dych sa mi rázom zasekol v krku a srdce zúrivo roztĺklo, akoby som práve zabehla ten najdlhší maratón.

„Len moja," zopakoval o čosi tichšie. „Len a len moja."

„Ale..."

V rýchlosti mi priložil ukazovák na pery a pokrútil hlavou. „Už od tej svadby nemôžem na teba prestať myslieť. Si všade a ja mám tiež po krk týchto hier! Buď len moja Tori," sklonil hlavu, odtiahol svoj prst a ľahko sa perami dotkol tých mojich. „Prosím."

Automaticky som prikývla a potom znova a znova. Nevedela som kam to všetko bude viesť, ale v tej chvíli nezáležalo na ničom.

~

Dnes pre zmenu sladká časť :D ale pevne dúfam, že sa vám aj napriek tomu všetkému páčilo. Vaše komentáre k predchádzajúcej časti boli.. och, v živote som nebola tak emotívna!

Zbožňujem vás!