Existujú chyby, ktoré ľutujeme. Chyby, pre ktoré sa trápime a chyby ku ktorým sa vraciame, aj napriek tomu, že vieme, ako veľmi nie sú pre nás dobré.

Mojou prvou najdôležitejšou chybou bolo, keď sa rozhodla pred všetkými tajiť pravdu. Keď som naivne myslela, že som natoľko silná, aby som to všetko zvládla sama, bez pomoci, bez podpory, bez kohokoľvek po svojom boku. Ibaže k náprave tejto chyby bolo neskoro a mne neostávalo nič iné, len svoje rozhodnutie ľutovať.

Ďalšou chybou bola moja naivita voči Jakeovi. Voči jeho správaniu, dotykom, bozkom. Aj napriek tomu, ako veľmi som sa prekonávala, ako veľmi som sa snažila nezamilovať... niečo ma s ním spájalo a to niečo ukrutne bolelo.

A tou treťou, možno najzávažnejšou chybou bol Parker.

Akonáhle sme spolu dotancovali, vymanila som sa z jeho zovretia a so sklonenou hlavou čo najrýchlejšie odišla. Nevedela som rozpoznať svoje pocity. Roztrasené ruky. Hlasno tlčúce srdce a najmä hlúpe slzy, ktoré vo mne spôsobovali všetky tie neznáme emócie v hrudi. Odrazu som sa cítila slabá a zmätená, akoby niekto uchmatol moju silu a zmenil ju na prach. A keď sa mi z pier vydral tichý, takmer nepočuteľný vzlyk, bola to posledná kvapka, ktorú som bola ochotná rešpektovať. Netúžila som potom, aby ma niekto videl tak slabú a zraniteľnú, a preto som sa vytratila späť na záhradu, ktorá sa bez povšimnutia ponorila do hustej tmy.

Ani som netušila, či som skutočne sama, len som si priložila dlaň na pery a opäť nehlučne vzlykla, cítiac hroznú potrebu rozplakať sa. Pripadala som si ako sebec, ako niekto, kto v každej situácií obracia pozornosť len a len na seba, lenže ja sama som netušila, čo sa so mnou dialo, čo som v skutočnosti chcela, čo som cítila, čo bolo dôležité a čo nie.

„Je to celé na hovno dívať sa na nich aký sú šťastní..." ozvalo sa pár metrov vedľa mňa takmer šepky a ja som preľaknuto zlapala po dychu. Opatrne som natočila hlavu nabok a všimla si Kyla, Alexovho najlepšieho kamaráta, ktorý sedel na drevenej lavičke, v prstoch drvil zapálenú cigaretu a v druhej ruke sa mu pohompáľala poloprázdna fľaša vodky. Nedíval sa však na mňa, ale pred seba na niečo, čo som ja nevidela. „...zatiaľ čo ona doma trpí."

Svetlé vlasy mal dokonale upravené na stranu, chýbalo mu sako a rukávy na snehobielej košeli mal vyhrnuté až po lakte, ktoré zdobili tmavé tetovania.

Nikdy pred tým sme sa spolu nerozprávali, nemali sme o čom a navyše som ho istým spôsobom nenávidela takmer tak veľmi ako jeho sestru, ktorá neublížila len Alexovi, ale najmä mne.

„Nezaslúžila si ho," prehovorila som ostro.

Kyle sa zasmial, pokrútil hlavou a mierne sa zatackal zo stranu na stranu. „Ty o tom nič nevieš. Nikto nič nevie."

Alex mal pätnásť, keď začal chodiť s Kyleovou mladšou sestrou Stellou. Spočiatku bolo všetko dokonalé, všetko správne, akoby pre nich neexistovali problémy. Lenže všetko sa skomplikovalo, keď sa Alex na jednej party opil a urobil zásadnú chybu, ktorú nemohol vziať späť. Všetko mohlo byť dnes inak. Možno by si ani nebral Emmu, ale Stellu, ale chyby sú presne to, čo človeka ničí. Aj Stella bola zničená, strápená a nahnevaná. Jej zlosť však nezacítil Alex, ale ja... mladšia sestra, ktorá sa nemohla a nevedela brániť.

„Je to už päť rokov," zasyčala som a zlostne si ho premerala. „Už dávno sa cez to preniesla a ty nerobíš nič, iba sa zbytočne ľutuješ."

Irónia vlastných slov ma takmer pripravila o dych. Pretože ak sa cez to preniesla ona, prečo ja nemôžem?

Kyle akoby ma ani nepočul, len si niečo nezrozumiteľne mumlal. Následne si priložil hrdlo fľaše k perám a poriadne si odpil. „Mal by som ho za to zabiť. Zničil ju."

„Zničila si to sama!" zavrčala som. „Zrejme mu nebola dosť dobrá, keďže mal potrebu hľadať si inú!"

Zase som mala pocit, akoby som sama sebe strelila facku. Presne to totiž robil aj Jake, hľadal si iné, pretože som nebola dosť dobrá. Pretože pre nikoho nie som dobrá.

„Čo si to povedala?" prebral ma z úvah Kyleov zlostný tón. Skrčila som obočie a pozorne si ho obzrela. Vraždil ma pohľadom, krčil tvár a pery mal mierne pootvorené, akoby bol naozaj prekvapený, že som si dovolila povedať tak neuctivé slova voči jeho dokonalej sestre.

Mala som držať hubu, zbytočne ho nedráždiť, ale namiesto toho som sa len široko usmiala a provokačne pokračovala. „Vieš čo? Ani sa svojmu bratovi nečudujem, kto by zostával pri tak odpornej osobe?"

Keď sa prudko postavil a pohol zo strany na stranu zľakla som sa, ale navonok som na sebe nedala nič poznať, ba naopak ďalej som provokovala. „A čo robíš ty? Tvoj najlepší priateľ zažíva najkrajší deň svojho života a ty sa tu ožieraš pretože to je zrejme najvhodnejšie riešenie..." zasmiala som sa. Hlasno a falošne, s čudným pocitom v hrudi. Kyle ma stále zaryto pozoroval, čakal, čo zo seba dostanem, akoby to čo som doteraz povedala nebolo dostačujúcim dôvodom k tomu, aby sa na mňa vrhol.

„...Prečo si nepriznáš, že tu v skutočnosti vôbec nejde o tvoju sestru, ale o to, že si zamilovaný do Emmy? Och," položila som si ruku na srdce a teatrálne sa nadýchla, dodávajúc si odvahu. „Aké to musí byť, keď ti tvoj najlepší kamarát ukradne najprv sestru a nakoniec aj dievča, ktoré tajne miluješ už od detstva?"

O týchto detailoch vedel málo kto. Nikto si totiž nevšímal veci tak veľmi ako ja. To ako Alex bral všetko, čo mu prišlo pod ruky. To ako svojimi rozhodnutiami ranil ľudí okolo seba. To ako všetci okolo neho trpeli. Lenže aj on si zaslúžil byť šťastný, aj on si zaslúžil niekoho, kto ho bude milovať dokonca života a mohol kašlať na to, že ten niekto je osobou, ktorú miluje jeho kamarát.

„Ani nevieš o čom kurva hovoríš!" zvreskol Kyle a urobil obrovský, tackavý krok mojim smerom. Už som sa, ale nebála, bola som pripravená na čokoľvek, čo by prišlo. Pretože som sa cítila vo svojej koži. Cítila som sa ako Tori.

„Že nie?" zachechtala som sa. „Možno ak ich poprosíš vezmú ťa k sebe do trojky... splnil by sa ti sen, však?"

Dostala som zo seba len prudký nádych, keď mi jedna z jeho silných rúk zovrela pravé rameno a surovo ma pritlačila k stene, ktorej omietka ma nepekne škrabala na chrbte. Namiesto úzkostného strachu som sa však len širšie usmiala. „Pravda sa ťažko počúva, všakže?"

Zavrčal, fľaša, ktorú zvieral v ruke s cvengotom dopadla na zem a jeho päsť udrela do tvrdej steny, len pár milimetrov od mojej hlavy. „Drž. Hubu."

Ak si myslel, že ma svojim rozzúreným tónom vystraší, veľmi sa mýlil. Bola som totižto v stave, kedy nezáležalo na ničom, iba na tom, aby som niekomu ublížila a niekto na oplátku ublížil mne. Lenže môj široký provokačný úsmev stačil na to, aby Kyle konečne vybuchol. V očiach sa mu zalesklo, pery roztvoril v čudnej grimase a zdvihol zovretú ruku, ktorou sa však nestihol ohnať, pretože mu ju niekto zachytil v strede pohybu, len pár milimetrov od mojej tváre.

„Čo to kurva vyvádzaš, Hennings!?"

Hrdinovia existujú, prehnalo sa mi mysľou, ibaže ja som po žiadnom netúžila a najmä nie po ňom.

Kyle zanadával, odstúpil a nahnevane fľochol smerom k Parkerovi, ktorý mu ešte stále pevne zvieral ruku v tej svojej. „Do toho ťa nič nie je Lewis, strať sa!"

Parker ho však ignoroval a namiesto toho pozrel na mňa, nadvihol jedno obočie a následne sa zatváril znechutene. „Môžeš mi povedať Torianna, prečo priťahuješ problémy ako magnet?"

Najprv som mu chcela vynadať za to, že ma oslovil Torianna, následne za to, že sa stará do vecí do ktorých netreba a následne som ho chcela obviniť za to, že ma sleduje. Nič z toho som však nestihla, pretože Kyle sa tackavo zahnal smerom ku mne s bleskami v očiach.

„Moja sestra mala všetko právo urobiť to čo ti urobila," šplechol mi do tváre. „Pretože na jej mieste by som urobil to isté. Niekto ťa musel prevychovať, pretože si len malá, hlúpa... štetka."

Nevedela som, či niekto povedal niečo viac, či niečo povedal Parker, len som odrazu stála priamo pred Kylom s vystretou rukou. A keď sa moja zovretá dlaň stretla s jeho krivým nosom, naplnil ma čudný pocit uspokojenia.

Ten pocit však netrval príliš dlho, pretože môj útok vyvolal protiútok, ktorý však nebol namierený na mňa, ale na Parkera, ktorý ma ohromnou silou stiahol za seba, no a následne sa celkom pokojná konverzácia zmenila na bitku.

~~

Všímate si ako milujem komplikovať veci ? :D zároveň sa ospravedlňujem, že tú svadbu tak naťahujem, ale ešte jedna a dosť ! :D

PS: prepááááčte za tie nadávky ! opäť :D