Slnko zachádzajúce za obzor nadobudlo ružové odtiene. Vďačne sa ponáralo pod hladinu farebnej oblohy, aby mohlo zajtra opäť rozprestrieť svoje lúče a poctiť svet svetlom. Na budovy stojace ďaleko podo mnou začínalo padať šero. Postupne sa okolo nich ovíjalo, až ich úplne pohltilo spolu so stromami, ktorým sa ťažké konáre ohýbali ponad strechy. Vychádzajúci mesiac postupne prechádzal z nevýraznej bledej a priesvitnej farby na čistú bielu s ostrými okrajmi. Blízko neho sa objavila prvá hviezda. Polárka.
     Položila som ruky na chladné zábradlie. S Jordanom sme stáli na nejakom vysokom stožiari, z ktorého bol výhľad na celé mesto. Otočila som sa a pozrela mu na tvár. V takomto nie veľmi dobrom svetle mal oči ešte krajšie. Zelená vyzerala tmavšie a celkový dojem z jeho očí bol úžasný. Opálená pokožka sa mu pri západe slnka leskla. Jeho tmavé vlasy sa v jesennom vetre vlnili.
     Pritisla som si bundu tesnejšie k telu, pretože mi bola zima. Jordan ma objal a pritiahol si ma k sebe. Hodvábne krídla ovinul okolo môjho tela, čím zabránil studenému vetru, aby sa ku mne dostal. Cítila som, ako ma pobozkal do vlasov. Položila som si hlavu na jeho plece a zatvorila oči.
     Keď teplota vzduchu klesla a vietor zosilnel, Jordan rozprestrel krídla a vyniesol ma vysoko k oblakom. Z výšky som videla, ako sa mesto vnára do tmy. Padla na mňa únava a viečka sa mi začali zatvárať. Pri Jordanovi som sa cítila dobre a bezpečne. Bolo naozaj jednoduché zaspať v jeho náručí. Posledné, čo som videla predtým, ako som sa ponorila do ríše snov, boli obrysy bledozeleného domu, v ktorom bývam a Jordanova tvár.