XIV.
Schmatol som meč a namieril som ho na Rocca.
,,Pusti ho... Pusti Tristana!"
,,Mlč!"
Bolo to po prvý krát, čo sa na mňa Tristan mračil. Po prvý krát, čo po mne kričal. Nepríjemne ma z toho pichalo pri srdci. No nemohol som dovoliť, aby ho zabili. Trhal sebou, pokúšal sa dostať zo zovretia vojakov.
Pevnejšie som zovrel jeho meč a vrhol som sa proti Roccovi.
,,...ochránim ťa."
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro