,,Vezmi si moje veci. Obleč si ich a uteč. To je v poriadku. Predsa len, sme dvojičky. Nikto nebude schopný nájsť rozdiel." 

Stál tam predo mnou a podával mi svoje poskladané oblečenie, na ktorom bol položený jeho meč. Nechápal som to. Nechápal som prečo predo mnou stojí v mojom oblečení a podáva mi to svoje, nechápal som prečo chce, aby som ušiel. Nechcel som to pochopiť.

Vedel, čo sa stane, ak to urobím. A predsa sa stále láskavo usmieval. Vždy myslel viac na mňa než na seba. Sľúbil, že ma ochráni aj keby proti mne stál celý svet. Bolo mu jedno, že kvôli mne položí život. Bol ochotný obetovať sa, aby som ja bol šťastný. 

,,...ostaň po mojom boku."