Rocco nebol zlý, no kvôli mojej žiarlivosti, ktorá spôsobila toľko škody, musel pozbierať všetkých zvyšných bojovníkov a postaviť sa mi. 

Tristan to vedel. Tak ako vždy, aj teraz bol múdrejší než ja. 

Prišiel za mnou do mojej izby. Stál som pri okne a sledoval som, ako armáda Smaragdového rodu dobýva mesto, ako verbuje mojich vlastných poddaných. Bolo len otázkou času, kedy porazia moje vojsko, ktoré bolo oslabené z posledného boja. A onedlho už mali dobiť aj sídlo môjho Zafírového rodu. Keď vošiel, odvrátil som sa od okna a uprel som naňho zmätený pohľad. 

Stál predo mnou v mojej kráľovskej róbe. Bielu košeľu so zlatou výšivkou a rovnaké nohavice mal ukryté pod dlhým hodvábnym plášťom modrej farby, ktorý bol na svojom konci ozdobený modrým perím a zlatou niťou na ňom boli vyšité rôzne ornamenty, v páse ho mal zviazaný . Čierne vlasy mal rozpustené, padali mu na ramená a časť z nich mal zopnutú zlatou sponou v tvare fénixa, ktorého hruď zdobil veľký zafír. Rovnaký zafír bol aj na jeho čele. Držal tam pomocou tenkých zlatých retiazok, ktoré boli okolo Tristanovej hlavy. Oči mal ozdobené modrou linkou, pery mal rovnako tak zafarbené na modro. 

Nikdy som ho nevidel takto krásneho. V tom momente som si pomyslel, že to on mal byť ten prvorodený. V tej chvíli sme si nemohli byť menej podobní.