,,Deje sa niečo, Tristan?" 

,,Čože? Nie, čo by sa malo diať?" 

,,Vyzeráš nejak inak. Akoby ťa niečo trápilo..." 

,,Ale kdeže. To sa ti len zdá. Bol som trochu zamyslený, to je všetko. Netráp sa tým," Dal mi z čela preč pár prameňov vlasov a láskavo sa na mňa usmial. Hlavu som mal položenú na jeho kolenách, ležal som v tráve a on sedel opretý o kmeň stromu, ktorého koruna nám v tých horúcich dňoch poskytovala tieň. Ustarane som sa naňho pozrel a natiahol som k nemu ruku, aby som ho mohol pohladiť po tvári. Jemne zovrel moje zápästie a vtisol mi drobný bozk do dlane. Tým zahnal všetky moje starosti. Vedel, čo na mňa platí.

Mal som sa oňho viac zaujímať.