Stále si pamätám na vôňu jeho kože, na každý dotyk, na každý jeho vzdych. Stále mi v ušiach znie jeho hlas, keď pri milovaní kričal moje meno. Nikdy nezabudnem na jeho nahé telo, jeho bledú pokožku, čierne vlasy aj jazvy na jeho chrbte. Už navždy budem mať pred očami Tristana, ako sa prehýba pod mojimi dotykmi, ako na mňa s láskou hľadí a naťahuje ku mne ruky, aby ma uväznil vo svojej náruči. A keď spal, nikto si nedokáže predstaviť aký nádherný bol vtedy. Bol vždy tak pokojný a tie jeho krásne ružové pery boli vždy skrútené do drobného úsmevu. Mohol som ho takto sledovať celé hodiny. 

Občas som ho nachádzal spať na stoličke pri okne. Sedel na nej schúlený do klbka, v rukách pevne zvieral hrubú deku, do ktorej bol vždy zabalený. Hlavu mával položenú na svojich kolenách a na inokedy pokojnej tvári bývali vlhké stopy po slzách, akoby plakal v spánku, či zaspal vďaka únave z plaču. 

A ja som vedel, že plače kvôli mne, aj keď by to nikdy nepriznal. Bol som predsa jeho drahý brat a on prisahal, že ma ochráni. Čo by to bolo za sľub, ak by ma on sám zranil?