Sotva osemnásť ročný chlapec sedel na nemocničnej posteli, miestnosť vypĺňal zvuk prístrojov, na ktoré bol napojený. 

,,Vieš ako sa voláš?" 

Doktor stál pri posteli a čítal si lekársky spis chlapca. Ten váhavo prikývol a zabodol doňho pohľad. 

,,Výborne. A pamätáš si na niečo? Od tohto momentu až po tú najstaršiu spomienku, čo máš. Spomínaš si na niečo?" 

,,Nie..." Zachrapčal. Hlas mal po týždňoch v kóme slabý. 

,,Niekoho ti chcem predstaviť, Tito." Obrátil sa k dverám, tie sa otvorili a dnu vošiel chlapec na vlas rovnaký ako bol ten na posteli. ,,Tito, toto je tvoj brat, tvoje dvojča. Volá sa Tristan."