Stála som na schodisku od môjho doterajšieho domu. Prestala som počítať koľko krát som sa sťahovala. Moji rodičia sú niečo ako podnikatelia. Neviem a ani by som nemala to vysvetliť. Kráčala som k autu. Rodičia už asi pred tromi hodinami odišli a ja som ešte stále nebola schopná opustiť túto oblasť. Žili sme tu naozaj moc dlho. Mohlo to byť  už aj 6 rokov. 

Rodičia však dostali veľmi dobrú prácu niekde vo Venezuele. Ja som nešla s nimi lebo tam ani nebudem. Idem k rodine, staršej sesternici a jej rodičom plus jej mladšia sestra. Sú asi jediná rodina, ktorá má ešte záujem so mnou tráviť čas. 

Nasadla som do auta a Michael mi zatvoril dvere. Nasadol dopredu a odviezol ma na letisko. Bola tam dosť veľká a hlavne silná ochranka. Kto by si aj čudoval? Po vojne sa toho veľa zmenilo. 

Žijeme rozdelený na základe pozitívnych a negatívnych výsledkov. Pozitívny, teda ľudia, sú veľmi bezstarostný a tvoria tú strednú až vysokú vrstvu.

Negatívny, teda ja a niekoľko miliárd ďalších tvoríme hlavne tú vysokú vrstvu. Zase niektorý sme na tom moc zle a jedna štvrtina ľudí ako som ja tvorí spodnú vrstvu. Tým, že ešte niektorý v mojom veku sa nedostali z väznice Kajushi. Som z našej skupiny bola najmladšia a prvá zo všetkých. 

Väznica Kajushi nás pripravuje ako používať schopnosti, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Je to niečo ako z generácií našich predkov sme dostali naše schopnosti. 

Keď som stála pri jednom z dozorcov naskenoval čip, kde sú uložené moje bio-mechanizmy. Kývol hlavou a ja som prešla na druhú stranu. Michael ma len odviezol tak som nemusela na nikoho čakať. Nasadla som do lietadla medzi prvými skontrolovala svoj pas a batožinu a let sa mohol začať. 

Nebol dlhý tak ako do Filipín, tak som len pozerala seriály alebo púšťala hudbu. Otvorila som jednu z kníh o starom Čínskom jazyku a začala ju čítať. V Kajushi som sa musela učiť rôzne jazyky. Jedným z mála bol aj starý čínsky jazyk, dosť často mu ľudia hovoria aj jazyk mňíchov. 

Let prebehol bez väčších turbulencií a my, ako pasažieri sme zatlieskali pilotovi a kok-pilotovi. Na letisku ma mali čakať moji krstný rodičia a ich dcéry. 

Neviem a ani si nepamätám kedy som ich naposledy videla. Možno to bolo na zásnubách mojej sestry, naozaj neviem. 

Ich staršie BMW bolo pristavené na príjazdovej ceste.  Vonku stála len Kreata, moja staršia sesternica, držala v ruke kvetinu. Jej široký úsmev som jej oplatila a išla naproti jej rýchlej chôdzi. Objala ma tak pevne, že som sa v jej objatí priam topila. 

,,Som tak rada, že Ťa konečne vidím. Ako išiel výcvik v Kajushi? Musíš mi všetko porozprávať."  Zložila som svoju batožinu do kufra a nastúpila.

,,No tak hovor." Povedala Kreata hneď po nastúpení do auta. 

,,Najskôr ahojte všetci." Povedala som  s úsmevom a všetci zborovo pozdravili.

,,No dobre a teraz ti o všetkom poviem." Začala som rozprávať o tom ako nás zadelili o bojových partneroch a dokonca aj o Jackovi, mojom vedľajšom bojovom partnerovi, ktorý bol vlk. 

,,Rada do budúcna, drž sa od vlkov čo najďalej." poznamenala som.

,,Prečo? Niečo mi tajíš? Vieš veľmi dobre, že já na to prídem." Povedala a svojimi obrovskými kukadlami ma začala manipulovať. Je jasnovidka nebola v rovnakom zariadení ako ja ju rodičia poslali do tuším Satie. Jedna z najviac strážených väzníc. Najviac percent jasnovidcov je odtiaľ rovnako aj sériových vrahov, ale to bolo pred tým ako tento celý svet začal. 

,,Nie, Kreaty nie. Proste jasne som povedala, že radšej ma vypočuj. Poslúchni čo ti teraz hovorím, lebo vlci sú a vždy budú najmocnejší z celej našej ríše. Preto sa od nich drž ďalej, oni získajú to čo chcú lebo vedia, že môžu."  Kreata ustúpila pohľadom a ďalej nezabŕdala.

,,Okej Wenteria sme doma. Teda ak chceš môžeš to tu volať domovom." Pozrela som na Venditu moju krstnú mamu. Je prenášač. Čiže človek, ktorý prenáša na ďalšiu generáciu schopnosti svojich predkov. Usmiala som sa na znak toho, že rozumiem.

,,Myslím, že sa tu budem cítiť viac doma ako kdekoľvek inde kde som kedy žila." Povedala som a ona na znak pochopenia len prikývla.

,,Budeš bývať v hosťovskej a auto zverujeme tebe lebo Kreata je veľmi šialený šofér a bola schopná to auto niekoľko krát oškrieť." podala mi kľúče od ich nového auta, bolo ani neviem akej značky, ale viem, že mi tá značka bola povedomá. Kreata sa odula, ale aj tak si nakoniec priznala, že jej mama má pravdu.

,,Už Ťa rodičia zapísali k nám na školu. Vedia o tvojich schopnostiach a tým, že si negatívna tak budeš chodiť s Kreatov do tej istej triedy." 

Môj krstný otec Dave je pre mňa ako môj vlastný otec. Je veľmi starostlivý a vždy mi povie niekoľko týždňov dopredu čo sa chystá  a o čo ide.

,,Okej ak vám to nevadí idem si vybaliť, znova neviem čo robili s tými sedačkami v tých lietadlách ale už ma to prestáva baviť." zasmiali sme sa a ja som išla do hosťovskej. Bola som prekvapené lebo som vedela kde je. Ich dom bol vo veľmi peknej lokalite. A bol aj veľmi pekný. Krásne dvojposchodový  s výhľadom na západ. Bol veľmi futuristický a netradičný. Základné farby prevládali sivá a biela. 

V mojej izbe alebo teda hosťovskej mám nádherný výhľad na zapadajúce slnko. Obloha z krásnej modrastej išla už do tmavej čiernej farby. Začali sa na nej objavovať hviezdy. Pozrela som sa do priestoru. Bola tu vstavaná skriňa zo zrkadlom, čierny stolík plus ďalší kozmetický stolík. Priestranná posteľ a v kúte sa nachádzalo pianíno. Musela som sa na neho naučiť lebo máme ovládať aj hru na hudobný nástroj, ja som si vybrala lutnu, gitaru a klavír. Naučilo ma to vyváženiu a harmónií tela a duše. 

,,Klop klop. We za chvíľku bude večera tak prídi." V mojich dverách sa objavila moja mladšia sesternica Ferma. Je telekinektička a už ako päť ročná sa naučila bojové umenia. 

,,Jasné, hneď tam budem." Usmiala sa a odišla. Vytiahla som kufor na posteľ a vybalila sa. Neviem prečo ale mám niekoľko párov topánok na opätkoch. Je to kvôli tomu aj, že nie som zrovna najvyššia ale aj preto, že ak by ma niekto prepadol tak by som ho zmlátila raz dva. Totiž to, do opätkov sa mi zmestí nôž a možno aj nejaký ten prach. Vytiahla som veci čo si zoberiem zajtra na seba. Nechala som to na bežnú klasiku, čierne džínsy, tričko  s potlačou "Dreams" a kropovú džínsovku. 

Zišla som dole kde už pri stole sedeli všetci.

,,Prepáčte, som sa ešte vybaľovala" Mávli nad tým rukou a ja som si mohla sadnúť. Sedela som vedľa Kreaty. Jej sestra bola oproti nej a krstný bol zase mne naproti. Krstná mi podala večeru v podobe zeleninového šalátu s chlebom a kuracím mäsom.

,,Tak dobrú chuť." Popriali sme všetci navzájom. Celá večera prebiehala vo veľmi pokojnej atmosfére. Smiali sme sa, rozprávali sa o zážitkoch aké mali moji krstný rodičia. Už sme sa až tak smiali až sme plakali. Krstná pospratala všetky riady a ja som jej išla pomôcť.

,,Wenteria, som neuveriteľne šťastná, že konečne sme spolu. Musím ti niečo povedať. Pred pár dňami moja kolegyňa čítala budúcnosť. Povedala, že dievča s ľadom v mene zaseje nové semiačko nádeje." Umývala som riad a pozrela na ňu.

,,Nechcem byť nezdvorilá ani nič také, ale moje meno je Wenteria nie Iceria." Zasmiala som sa.

,,Wenteria, tvoje meno je hlboko v koreňoch našej rodiny. Teda Devovej rodiny. On sám hovoril, že to, že si sa narodila svojim rodičom bol dar z nebies. Preto Ťa nazvali Wenteria, lebo tvoja prastará mama sa volala Wenteria. Bola bojovníčka a mala veľmi silnú moc. Presne ako ty. Maj sa na pozore." Viem, že toto už nerozprávala moja krstná bola to jej sprisahanecká forma. Stane sa to prenášačom len raz v živote, kedy majú odovzdať nejaké posolstvo. 

,,Dobre dám na tvoje slová." Povedala som a nechala som ju v kuchyni samú. Prešla som schodmi kedy som videla, že na mňa stále pozerá. Bolo to desivé. Prišla som do izby svojej sesternice.

,,Kreata, môžem...OU!" Otočila som sa keď som uvidela ju a nejakého chalana... vo veľmi zaujímavej polohe. Chalan sa začal obliekať keďže mal na sebe len boxerky.

,,Prosím, hlavne to nehovor rodičom." Pozerala na mňa prosiacimi očami. 

,,Zlatko, veď veľmi dobre vieš, že nič nepoviem." žmurkla som.

,,Dobre tak Gabriela nezabi keď ti poviem, že je vlk." Poznamenala. Moje oči sa pretočili. Boli čierne.

,,Ak jej ublížiš, akokoľvek je jedno či psychicky alebo fyzicky. Si mŕtvy." Držala som ho pod krkom. Veľmi prerívano dýchal.

,,Wenderia, pusti ho." Zlomený hlas Kreaty ma znovu dostal do normálu.

,,Neboj, Kreate by som v živote neublížil." Pristúpil ku Kreatii a ja som videla to spojenie. Moje schopnosti vedia vidieť minulé životy druhých a aj seba. Naozaj sú si súdený.

,,Dobre verím ti. Prepáč." Chytil ju okolo pásu a áno majú sa k sebe. 

,,Wenteria, My lady mal by som ísť, máme ako smečka poradu." zoskočil z okna a už ho nebolo.

,,NO prečo si sem prišla. Keď si mi už pokazila rande." posadila sa na posteľ. Keď som uvidela svoj odraz v zrkadle znovu ma to dostalo. Ďalšie ornamenty na mojej kľúčnej kosti. 

,,Tvoja mama mi dala predpoveď." otočila som sa na ňu a začala jej rozprávať všetko. Čo sa odohralo v kuchyni a podobné.

,,Vieš čo dnes spíš u mňa, lebo nebudem ešte riskovať to, že moja mama Ťa v strede noci ako námesačná príde zabiť." Zasmiali sme sa. Mne nezostávalo nič iné ako prikývnuť.

Po sprche a spravení zapletaných copov na mojej hlave som vstúpila v pyžame ku Kreatii. Pustila do pozadia nejaký film a obe sme mohli spokojne ísť spať.