Pohľad Jamieho

Ráno ma zobudí to, že cítim jazyk na tvári. Pomalý otvorím oči a keď uvidím svojho psa tak sa musím usmiať. „Dobré ráno aj tebe." Pohladím ho po hlavičke. Pozriem sa na hodinky. 6:45 tak to je akurát nato aby som vstával. Pretriem si oči. Postavím sa s posteľou a pretiahnem svoje stuhnuté telo, až mi na niektorých miestach pukne.

Prejdem do kúpeľne kde si opláchnem tvár a pozriem sa na svoj odraz v zrkadle až sa zľaknem. Preboha vyzerám príšerné. Hneď si dole pyžamo a do sprchy kde si dám dám sprchu na prebratie Keď sa osprchujem tak si dám uterák okolo pásu a prejdem zase ku zrkadlu. Zoberiem si kefku a zubnú pastu a umyjem si zuby. Potom si do ruky zoberiem hrebeň a snažím sa si trochu učesať vlasy. Keď sa mi to trochu podarí. Tak sa vrátim do izby.

Prejdem ku skrini, keď ju otvorím tak si odtiaľ vytiahnem tričko, ktoré je čierne, keďže všetko moje oblečenie je buď čierne alebo biele, ku tomu čierne roztrhané pušky cez to si vyberiem pušku čiernu bundu. Keď si to všetko oblečiem tak sa na seba pozriem do zrkadla. Teraz už začínam vyzerať ako človek. „Poď Jack ideme sa najesť a pôjdeme von." Usmejem sa na svojho psa, ktorý ku mne hneď pribehne. Otvorím dvere a keď Jack vybehne s dvermi tak sa musím potichu zasmiať. To je nedočkavec .

Keď zbehne dole tak najskôr idem spraviť raňajky Jackovi. Zoberiem jeho misku a do nej nasypem granule, ktoré kupujem veľmi značkové, ku tomu mu nakrájam psiu značkovú salámu. Položím misku pred neho. „Dobrú chuť." Usmejem sa a začnem vyťahovať vajíčka, zeleninu a parky. Vajíčka si spraví na tvrdo, parky uvarím a zo zeleniny spravím šalát. Keď to mám hotové tak si s tým sadnem za stôl a začnem jesť. Na jazyku si vychutnám tú chuť tých raňajok Keď raňajkujem tak sa postavím od stola tak prejdem ku umývadlu kde si umyjem tanier po sebe.

Vezmem vodítko do ruky. Zapnem ho Jackovi na obojok a vyrazím s ním do parku. Vídem von s domom idem cez park na pomalú prechádzku tak ako vždy ráno. Na chvíľu ho odopnem od vodítka nech si pobehá. Opriem sa o strom a sleduje svojho psa s jemným úsmevom. Keď sa ku nemu nevrátim tak si ho dá na vodítko a zapnem ho a idem s ním domov tak ho pustí s vodítkom. „Ahoj Jack a nerob bordel." Usmejem sa na svojho psa a svoj byt zamknem. Pozriem sa rýchlo na hodinky. Sakra si musím pohnúť inak prídem do práce neskoro.

Idem rýchlym krokom do centra mesta. Rýchlo prebehnem ulicou, kde je jeho masérske štúdio. Vbehnem do budovy a vybehnem na tretie poschodie. Odomknem dvere a vojdem do vnútra a tam sa prezlečiem do pracovného bieleho oblečenia. Prvý zákazník mal prísť za pár minút. Pripravím lôžko nato aby som na ňom mohol za chvíľu urobiť masáž. Keď niekto zaklope na dvere tak sa musím usmiať a idem ich. „Dobré ráno vám prajem páni Smith. Takže aká to bude dneska masáž?" Spýtam sa jej s úsmevom na perách. „Dobré ráno aj vám. Chcela by som klasickú masáž tak pol hodinovú." chápem prikývnem. „Tak sa choďte vyzliecť. Do kabínky." Podám páni plachtu. Keď odídem do kabínky tak si pripravím všetko čo potrebujem na tú masáž.

Keď sa páni Smith vráti tak jej ukážem rukou nech si ľahne na bruchu. Plachtu jej posuniem iba aby jej zakrývala zadok. Olej si roztriem v rukách a začnem masírovať stuhnuté chrbtové svalstvo. Tam kde to veľmi stuhnuté tak tam masírujem viacej a silnejšie trochu. Začnem jej masírovať jemne kríže. „Keď to bude bolieť treba mi povedať." Masírujem jej okolie krížov. Keď uznám, že má chrbát rozmasírovaný tak sa presuniem na stehná zozadu a začnem ich jemne masírovať. Takým to tempom jej vymasírujem za tú pol hodinu celé telo. „Tak hotovo páni Smith. Keď sa odíde obliecť tak si v hlave prerátam, koľko by mu mala zaplatiť. Keď sa vráti tak sa na ňu usmejem. „Koľko som dlžná?" Prerátam si to v hlave. „ 38€ prosím." Keď mi pani dá peniaze tak si s ňou dohodnem termín o mesiac. Takto pracujem celý deň a ďalší klienti za tento deň mám okolo 7 klientov.

Keď odbije 15 hodín tak si vydýchnem. Konečne koniec. Milujem svoju prácu ale dnes toho bolo tak akurát dosť.  Prezlečie sa s pracovným oblečením do toho, v ktorom prišiel. No nič teraz potrebujem kávu. Zamknem svoje štúdio.

Zbehnem dole a idem do kaviarne čo je vedľa hneď. Vojdem do kaviarne kaviarne kde hneď prejdem ku pultu. „Dobrý deň. Dal by som si jedno latte zo sebou. " Usmejem sa na predavačku. "Hneď to bude pane. Bude to stáť 2,80€." Podám jej hneď peniaze. Chvíľu počkám a zoberiem si kávu a potom odídem s kaviarňou a idem smer domov. Po ceste pijem kávu. Toto som potreboval ako soľ. Oliznem si pery.

Keď dôjdem domov a odídem tak na mňa vyskočí Jack radostne. Musím nad tým zasmiať. „Aj ja ťa rád vidím Jacka." Pohladím ho jemne po hlave. Dám ho zo seba dole a vezmem si vodítko a pripnem mu ho obojok. Vypitú kávu hodím ešte rýchlo do koša. „Tak poď. Prejdeme sa. Potrebujeme to obaja. " Vídem s ním von s bytom a zamknem ho. Zbehne s ním dole po schodoch. Idem s ním smer park. Na začiatku parku mu dá dole vodítko a prehodím si ho cez krk. Pozriem sa na oblohu. Akú farbu má obloha? Zamyslene kráčam cez park.

Nedávam pozor a narazím niekoho. S toho až padnem na zem. Au.  Pozriem sa do koho som narazil. „Si v poriadku chlapče?" Spýta sa má ten muž. S toho chrapľavého hlasu mu naskočí husia koža. „So-om v pohode." Poviem ale nepodarí sa mi nezakoktať. Postavím sa zo zeme rýchlo a pozriem sa okolo seba keď uvidím Jacka behať okolo tak sa usmejem.

„Prepáčte, že som vás vrazil vážne som nechcel." Poviem už normálne a pozriem sa na toho chlapa. „To je v poriadku chlapče. Počuj odmietol by si keby som ťa pozval na zmrzlinu?" Prekvapene sa pozriem na toho muža. „Nevadilo by mi to ale asi by bolo vhodné aby sme sa zoznámili pane. Tak ja začnem. Volám sa Jamie Toowes a vy?" Poviem s jemným úsmevom. Mužovi pre do mňa sa objaví úsmev na tvári. „Ja sa volám Noel Carrer. Rád ťa spoznávam Jamieho." Usmejem sa a do tváre sa mi naženie krv. Pohladím Jacka po hlave a jemne sa pri tom usmievam. „Ste tu nový? Ešte som vás nevidel v tomto parku a to som tu 3 krát do dňa." Pozriem sa Noelovi do očí s jemným úsmevom. „Nepovedal som, že som tu nový v tomto meste žijem už roky rokúce. Nestretol si možno kvôli tomu, že sa iba raz za čas chodiť prechádzať a to tiež iba cez inú časť parku Ty asi nevieš kto som Jamie že?"

Nechápavo sa na neho pozriem a on sa pri tom veľmi pekne usmieva. „Nie. Mal by ťa poznať Noela?" Nadvihne obočie a pohľadom ho skúma, že kto by mohol byť. Prezerám si ho a zráz mu trkne, že najlepší kamarát mu ukazoval časopis o najbohatších ľudí v meste. „Pane bože ty si ten bohatý podnikateľ s týmto mesta." Prekvapene sa na neho pozerá. „Áno som podnikateľ ale nemyslím si, že je najbohatší. Len ma celkom prekvapilo, že si ma nespoznal na prvý pohľad. " Ach tak tu ide o jeho zranené mužské ego.  Nevinne sa na neho usmejem. „Oh to má veľmi mrzí, ale vlastne nemrzí. Nemám moc v láske bulvár, takže si ho iba občas prelistujem, keď kamarát nedá pokoj." Prekríži si ruky na hrudi a sleduje jeho prekvapený a potom rozhorčený výraz v tvári. Veľmi sa musím snažiť, aby som sa nezačal smiať. „To myslíš teraz vážne či len ako vtip?" Pozerá sa na mňa rozhorčene. Oliznem si svoje suché plné pery. „Myslím, že smrteľne vážne ja nečítam nič ako bulvár. Dokonca ani správy v telke nepozerám. Takže ak som zranil tvoje krehké ego tak ma to veľmi mrzí." Keď sa Noel spamätá s mojimi slovami tak sa úprimne usmeje. „S takýmto názorom som sa dlho nestretol Jamie a celkom ma pobavil. Tak čo ideme si dať tú zmrzlinu? Čo máš rád?" Usmejem sa na neho. „No ja mám takú celkom tradičnú a to čokoládovú s čokoládovou posýpkou." Idem pomalým krokom ku zmrzlinovému stánku.

Jackie chvíľu protestuje, že nechce byť na vodku tak nakoniec dám dole s vodkou. „No ja osobne preferujem vanilkovú s farebnou posýpkou. Nebojíš sa, že ti ten pes utečie, keď ho nebudeš mať na vodítku?" Pozriem sa na neho pri chôdzi. „Nie nebojím. Jack vie čo si smie dovoliť a čo nie. Jack nie je len tak nejaký pes. Máš s tým problém? " Zastavíme sa až pri stánku kde si objednám svoju čokoládovú s čokoládovou posýpkou a Noel si objednám vanilkovú s farebnou posýpkou. Chcem ale Noel má predbehne. „Hej ja by som to zaplatil." Zamračím sa a vidím iba jeho okúzľujúci úsmev. „Pretože som ťa pozval ja, takže ja platím maličký. Radšej papaj zmrzlinu aby sa ti neroztopila." Jemne s červeniem a začnem radšej jesť svoju čokoládovú zmrzlinu. Prečo sa tak hrozne červenám pri jeho prítomnosti? Veď je pre mňa úplný cudzí človek.  Sadnem si na lavičku a pozriem sa na neho.

Fakt by ma zaujímalo, že prečo je ku mne taký milý, keď som čítal v tom bulvári, že je zlý neprístupný človek. Ale po správnosti by ma to nemalo zaujímať. Keď zjem zmrzlinu tak pohladím Jacka po srsti. Pousmejem sa keď sa Jack začne šplhať po Noelovi. Potichu sa začnem smiať. „Ako vidím tak si ťa obľúbil čo sa moc často nestáva." Sledujem ich s jemným úsmevom. „To je dosť možné psy ma majú celkom radi. Je vážne rozkošný ten tvoj pes." Pisknem na znamenie aby Jack s neho zliezol a on hne zlezie s neho a sadne si ku mojej nohe. „Je zvláštne ako ťa veľmi počúvam. Ešte som takého oddaného psa nevidel." Prehrám si vlasy. "To je dosť možné. Ale predsa len pes je odraz majiteľa. Zaujíma ťa niečo, keď si ma pozval na zmrzlinu?" Oliznem si suché pery. „Popravde si ma skôr zaujal. Si veľmi krásny len nechápem prečo chodíš v čiernej. Určite by to vyzeralo krásne v nejakej v nejakej pastelovej farbe." Pozriem sa mu do očí a rozrušia ma trochu jeho slová. „To sa ťažko hľadá. Nosím čierne veci lebo neviem ladiť farebné veci. " Keďže som farboslepý! Mal by som odísť... "Oh to som nevedel. Ale veď farebné veci je ľahké ladiť." Postavím sa nervózne. „Ja už musím ísť. "

Dám rýchlo Jacka na vodítko a otáčam sa rýchlo k odchodu. Pokiaľ neucítim ako ma Noel chytil za ruku. „Povedal som niečo zle Jamie? Čo sa stalo?" Otočím sa na neho. „Nič sa nestalo len už musím ísť. Pustíš mi prosím ruku?" Keď mi pustí ruku tak sa mu pozriem do tváre a hneď potom do očí. Kto má prepaľujú. „Nedáš mi na teba aspoň kontakt? Rád by som ťa znova videl. " Vážne ma chce ešte vidieť?   „Iba pod jednou povinnosťou. Nebudeš mať už viacej pýtať, prečo nosím iba čiernu farbu. Dobre?" Nechcem aby som vedel, že som farboslepý. „Síce moc nechápeš práve takúto podmienku ale dobre." Jemne sa usmejem. „Podaj mi tvoj telefón." Keď mi ho podá tak mu tam overím číslo na seba a pomenuje ho Jamie Toowes. Vrátim mu mobil do ruky. „Napíš mi, keď sa budeš chcieť stretnúť. Teraz už vážne musím ísť. Ahoj. „Použijeme a vyberiem sa domov.

Keď dôjdem domov tak dám Jackovi granule s jogurtom do misy. Potom si spravím jednoduché večeru, ktorú pomaly zjem. Vytočím číslo na mamku, keďže mi volala keď som bol v parku. „Ahoj mami. Potrebovala si niečo, keď si ma volala?" Spýtam sa matky starostlivosti. Keďže svoju matku veľmi ľúbim. „Ahoj srdiečko. Nič nepotrebovala len ma zaujímalo aký si mal deň v práci. Už si niekoho jedinečné slniečko?" Pretočím nad tou poslednou otázkou očí. „Mal som super deň mami a nie som ešte si nikoho nenašiel ale môžeš si tipnúť koho som dnes stretol." Nepijem sa trochu vody. „Stretol si otca?" Spýta sa má neisto a zo strachom. Povzdychne si. „Nie mami otec o mňa stratil záujem, už pred mnohými rokmi. Stretol som toho bohatého podnikateľa Noela Carrera teda skôr som do neho vrazil. No a on ma tak trochu pozval na zmrzlinu." Trochu sa na to nad tým usmejem. „To myslíš teraz vážne Jamie? Však to je super slniečko. Konečne máš šancu dať do kopy. " Zabehnem mi slina. „To myslíš vážne mami? Ja keby som chcel tak by som chcel priateľa už dávno a prečo by som mal chodiť práve s pánom podnikateľom vo má veľké ego? Radšej mi povedz ako sa máš ty a Marcel. Furt chodí na ryby každý stredu?" Nadvihne obočie a povzdychne si. Oliznem si suché pery. „Zlatíčko jediný vzťah, ktorý si mal tak byť a stredná škola, keď som mal 16 a to je už 5 rokov srdca moje. Mal by si aspoň zachovať si niekoho nájsť No ja a Marcel sa máme dobre Áno chodí na ryby každú stredu a ide mu to. Každý štvrtok mu robím ryby, ktoré donesie takže to máme celkom veselé." Usmejem sa a potichu sa zasmejem. „Tak máte doma zábavu. Sľubujem mami, že sa pokúšam si niekoho nájsť dobré? Choď si spraviť seba a Marcelovú večeru. Ahoj ľúbim ťa." Prehrám si vlasy. „Ahoj slniečko."

Zložím hovor a uvidíme po schodoch hore do izby kde si pustím film na notebook a ľahnem si ku nemu do postele. Keď mi cinkne mobil uprostred filmu tak sa pozriem kto mi. 

Neznáme číslo: Ahoj to som ja Noel 🫣

Jamie Toowes: Ahoj. Nečakal som že sa ešte dneska ozveš.

Uložil som si číslo ako Noel Carrer.

Noel Carrer: Prečo by som sa nezval blondiačik? Však keď ťa chcem pozvať na kávu tak ti potrebujem napísať.

Jamie Toowes: Ale nepovedz. Čo si sa tak rozhodol ma pozvať na kávu? Hádam sa ti chce utrácať peniaze.

Začnem si s neho uťahovať.

Noel Carrer: Aj keby blondiačik tak to je už môj problém nie tvoj. Takže ty sa postarajú iba o to, aby si na tú kávu dorazil áno?

Jamie Toowes: Tak dobre. Kedy a kde?

Jemne sa usmievam pri tom. Čože ja sa usmievam?! Ako je to možné?!

Noel Carrer: V lé caffé zajtra o 15:35. Môže byť? Či budeš ešte v práci?

Jamie Toowes: Nie to už budem doma takže to by sa dalo.

Noel Carrer: Povieš mi niečo o sebe či ostaneš na ďalej taký záhadný a tajomný?

Jamie Toowes: Som záhadný a tajomný?

Noel Carrer: Áno veľmi. Takže povieš mi niečo o sebe?

Jamie Toowes: Mohol od som. Takže pár základných informácií. Mám 21 rokov, mám psa Jacka, som znamenie býk a čínskom som znamenie koza, pracujem ako masér. Stačí?

Noel Carrer: Nestačí ale dobre. Ale pár informácií si mi o sebe prezradil. Ale ešte by ma zaujímalo aké kvety máš rád.

Jamie Toowes: Najviac sa mi páčia poľné kvety a krásne voňajú. Ale kvôli čomu si to chcel vedieť?

Noel Carrer: Len tak blondiačik. Len sa o teba zaujímam.

Jamie Toowes: Nie dobre. Nenahneváš sa keď sa teraz s tebou rozlúčim? Je už veľa hodín a ja ráno musím vstať, aby som nezaspal do práce. Takže ti prajem dobrú noc.

Noel Carrer: Samozrejme, že nie je blondiak. Dobrú noc. Oddýchni si.

Po prečítaní správ sa usmejem sa od ucha k uchu a zamknem mobil a dám si ho na nabíjačku.
Tak to bol zaujímavý deň. Vyleziem s posteľou a prezlečie sa do pyžama. Ľahnem si späť do postele a zavriem očí.