ELLY

Cez plece som si prehodila kabelku a niekoľkými rýchlymi krokmi zbehla schodmi do kuchyne, odkiaľ sa šírila sladká vôňa palaciniek. Milovala som, keď nám mama dopriala podobné raňajky. Kabelku som položila na chodbu a vstúpila do kuchyne za zdrojom vône.

Kim už sedela za stolom a na jednu z palaciniek si práve natierala jahodovú marmeládu.

,,Ahoj, potvorka," zašvitorila som a pobozkala ju do blonďavých vláskov.

Hneď na to som sa presunula k mame a vtisla jej na líce krátky bozk.

,,Ahoj, Jeff," pozdravila som muža v stredných rokoch sediaceho za stolom, priamo oproti Kim.

Odsŕkol si zo svojej kávy a obdaroval ma žiarivým úsmevom. Hneď na to ku nemu pristúpila mama a ruky si zamilovane položila na jeho ramená. Už dlho som ju nevidela tak spokojnú, ako po boku tohto úžasného muža.

Jeffa som si obľúbila takmer okamžite. Ocka nemôže nahradiť nikto na svete, ale napriek tomu vyplnil prázdno, ktoré tu po ňom ostalo.

,,Naraňajkuješ sa s nami?" Opýtala sa milo mama a ukázala na stôl, kde už na tanieri sídlila kopa palaciniek.

,,Už musím, ale na cestu si vezmem," žmurkla som na ňu a jednu si pracne zrolovala do úhľadnej rolky.

Odhryzla som si poriadny kus a kráčala na chodbu, kde som si na nohy obula béžové sandále na zapínanie. Dokonale ladili so vzdušnými tyrkysovými šatami, ktoré som dnes mala na sebe. Ramienka som dôkladne upevnila a dojédajúc palacinku som sa natiahla po malú kabelku.

,,Uži si to," nakukla z kuchyne mama a s úsmevom na tvári mi zamávala.

Na chvíľu som sa zastavila, aby som si mohla prezrieť jej rozžiarenú tvár a napokon som s rovnakým úsmevom na perách prikývla. S kabelkou prehodenou cez plece som opustila dom a náhlila sa ku tmavému Fordu, patriacemu Willovy.

,,Ahojte," pozdravila som a posadila sa na zadné sedadlo, hneď vedľa Sam.

,,Láska, dúfam, že si si so sebou tento krát vzala plavky," ozval sa Will a všetci sme sa hlasno rozosmiali.

,,Iste, Will. Tento krát som si tašku pre istotu skontrolovala hneď niekoľko krát," zašvitorila Sam a natiahla sa za Willom, aby mu na líce vtisla bozk.

Hlavu som si oprela o okno a sledovala rozbiehajúce sa letné ráno. Deti už zbesilo behali po ulici a ich matky ich splašene naháňali, aby sa náhodou nedostali na cestu. Premýšľala som nad tým, aké to asi bude, keď raz budem sama mamou. Jedno som však vedela. Chcem, aby moje deti prežili presne také detstvo, aké mi dopriali moji rodičia. Bolo nádherné. Dnes už som to vedela. Môj život bol nádherný.

Auto zastavilo na parkovisku len niekoľko metrov od pláže. S úľavou som si vydýchla. Cesta autom už začínala byť neznesiteľná. Ručička teplomera sa už blížila ku tridsiatim stupňom a to bolo ešte len ráno.

Rýchlo som sa vysúkala z auta a rukou si besne behala pred tvárou v snahe sa schladiť. Neúspešne.

Will šikovne obehol auto a z kufra vybral osušky, deku a následne ich s úsmevom podal Sam. Natiahol sa pre prenosnú chladničku, kde boli pripravené nápoje a malé občerstvenie.

Spoločne sme kráčali na pláž a hľadajúc správne miesto som sa obzerala okolo seba. S úsmevom na perách som zastavila pri červenej deke, na ktorej už ležal chlapec a jeho nahý trup bozkávalo slnko.

Sam s Willom zložili veci na mieste, kde som sa zastavila a na voľné miesto si rozložili deky.

Opatrne som pristúpila k chlapcovi, ležiacemu na deke a čo najtichšie sa položila na kolená. Na tvári mal prehodené tričko a hneď, ako som sa priblížila mi do nosa udrela vôňa, ktorá sa z neho šírila.

Ruku som natiahla ku slnkom opálenej pokožke a končekmi prstou jemne prešla po hrudi, na ktorej sa nachádzalo niekoľko jemných chĺpkov. Ruku som zastavila až na veľkej jazve, tiahnucej sa po celej dĺžke hrudníka.

,,Nenávidím tú jazvu," ozval sa chlapec a jednou rukou si z tváre stiahol tričko a odhalil slnkom pobozkanú tvár a čierny pár očí. Na tvári sa mu sformoval jemný úsmev.

,,Ja ju naopak milujem. Keby si ju nemal, nebol by si tu," zašepkala som s úsmevom a telom sa presunula nad neho, aby som mu na pery mohla vtisnúť krátky bozk.

Hector sa ale s ničím podobným neuspokojil. Rukou mi zablúdil do vlasov, a tak si šikovne zaistil, že náš bozk bude ešte hlbší, vášnivejší a bude chutiť...po ňom.

,,Chýbala si mi," prehovoril do bozkov, stále si ma pevne pridŕžajúc.

,,Ale no tak, hrdličky. Sú tu aj deti," ozval sa za nami Willov hlas s predstieraným pohoršením.

Hector ma neochotne pustil a jazykom si pomaly prešiel po perách, načo sa moje líca okamžite sfarbili červenou farbou ruží. Pri pohľade na moju tvár mu kútiky úst vystrelili nahor.

,,Čo keby si sa staral o svoje gule, Will? Tie moje zatiaľ ostali v gatiach, takže si hľaď svoje," zagánil Hector, načo Will zodvihol ruky v obrannom geste, kývajúc pri tom hlavou.

Neprekvapilo ho to však. Všetci sme vedeli, že napriek tomu, že sa Hector s Willom neustále doberali, boli skutoční priatelia.

Chystala som sa zo seba vyzliecť šaty pod ktorými som mala ukryté plavky, no Hectorova ruka ma prudko zastavila. Zmätene som tvár otočila jeho smerom a spýtavo nadvihla obočie.

,,Poď, pôjdeme sa prejsť," postavil sa a natiahol pred seba ruky, aby mi pomohol na nohy.

Po niekoľkých desiatkach minút sme sa dostali na časť pláže, kam nechodilo príliš veľa ľudí. Miesto bolo autom nedostupné a väčšine ľudí sa v horúčave, aká bola dnes nechcelo absolvovať zbytočné kroky navyše.

,,Chcel by som ti niečo povedať," ozval sa ako prvý Hector a pohľadom sústredene sledoval približujúcu sa hladinu vody, ktorá nám striedavo chladila chodidlá.

Nervózne si odkašľal a odrazu sa zastavil. Telo natočil mojím smerom a dlaňou si ma prudko pritiahol ku sebe, čím sa naše telá ocitli nalepené na sebe.

,,Toro," zašepkala som a nedočkavo sa postavila na špičky, prahnúc po jeho perách.

Toro ma však zastavil, načo som porazenecky ohrnula spodnú peru.

,,Ešte počkaj," zastavil ma hryzúc si pri tom do pery, čím moju túžbu po tých  jeho ešte viac prehĺbil.

,,Vieš, je niečo, čo som ti nepovedal a myslím, že by si to mala vedieť," začal pomaly nespúšťajúc zo mňa zrak. Čierne oči sa vpíjali do mojich, akoby v nich hľadali odvahu. Možno ďalšie slová.

,,Pamätáš si na ten deň, kedy mi oznámili, že mi ostáva už len posledných pár hodín života?"

Isteže som si pamätala.

Nervózne som prikývla. Nerada som si ten deň pripomínala. Žiadny z dní, kedy som prestala veriť, že by sa Toro mohol vyliečiť.

,,Vtedy som myslel len na jediné. Aký asi bude tvoj život bezomňa. Zaľúbiš sa znovu? Budeš mať svadbu a kopec detí, ktoré okolo teba budú behať v záhrade? Bude ťa ten druhý ľúbiť tak, ako ťa ľúbim ja? Tak fajn, toto je nemožné. Ale všetky tie ostatné veci áno. Keď som sa po operácii prebral a napokon si uvedomil, že budem žiť, uvedomil som si tiež, že presne toto chcem aj ja. Keď som zomieral bola to jediná vec, prečo som chcel žiť. A...a presne preto sa ťa chcem opýtať, Elly Dohertyová. Chceš tiež žiť pre mňa?"

Do nedávna som si myslela, že nemôžem byť šťastnejšia. Že deň, kedy sa Hector po operácii prebral zatieni všetky krásne dni, ktoré ma v živote čakali. No opak bol pravou. Každý deň bol rovnako šťastný, pretože každý deň mi do neho znovu a znovu prichádzal milovaný človek.

Chlapec s čiernymi vlasmi a rovnako čiernymi očami. S dokonale vykrojenými plnými perami a s jazvou na dokonalej hrudi, ktorá mi už navždy bude pripomínať, ako málo stačilo a tento chlapec by teraz nekľačal predo mnou na piesočnatej pláži a nežiadal by ma o ruku.

,,Áno, chcem," zajachtala som a nedočkavo pred seba vystrela ruku, aby mi Hector mohol na prst navliecť prsteň s decentným drahokamom uprostred.

,,Vedel som to," šibalsky sa uškrnul a postavil sa, aby si ma pritiahol do objatia.

,,Vedel si, že poviem áno?" Zaborila som si tvár do jeho hrudi a perami som jemne prešla po jazve, kde som následne zanechala malý bozk.

,,Vedel som, že som až príliš krásny, aby si povedala nie."

,,Oh, Hayes!"