Na posledný marcový deň bolo výnimočne teplo. Ľudia v meste Beaverton s počtom obyvateľov približne 100 000 konečne zhodili zimné bundy a vybrali sa do ulíc, aby si užili slnečné počasie.

Len dvadsaťdva ročný Richard Baker sa rozhodol konečne prevetrať svoju motorku, ktorú si kúpil minulý rok od ruky. Richard nepochádzal z bohatej rodiny, no napriek tomu to bol chlapec, ktorý sa len tak nemohol stratiť.

V lete na miesto párty, na ktoré chodili jeho kamaráti tvrdo pracoval a vždy si išiel nebojácne za svojím snom.

Inak tomu nebolo ani dnes.

Posadil sa na svojho čierneho tátoša a po tom, ako motor hlasno zabručal, s hrdosťou sa narovnal a poobzeral sa okolo seba. Už teraz sa nevedel dočkať, ako si ho budú jeho priatelia so závisťou obzerať.

Ruky si položil na volant a prstami na ňom niekoľko krát zatancoval, ako by si ich chcel precvičiť pred jazdou.

Motorka sa s ľahkosťou odpichla od cesty a za sprievodu burácajúceho motora sa pohla jej v ústrety.

Nevedel kam pôjde. Nemal nikam namierené. Chcel sa len povoziť, chcel si len užiť slobodu, ktorú mu jazda na motorke ponúkala. Miloval to. Miloval svoj život. A tiež miloval devča, menom Bria.

Bria nemala rada motorky. Bála sa ich. No napriek tomu veril, že keď ju prevezie na tej svojej, zmení názor. Zamiluje si ju rovnako, ako si zamilovala ona jej majiteľa.

Pridal plyn a motorka sa ako na povel rozbehla ešte väčšou rýchlosťou.

Plánoval sa motorkou dostať až na diaľnicu, pretože jazda rušným mestom nebola nič pre neho. Nemohol využiť potenciál pekelného stroja, ako ho nazývala Bria.

On to tak však nevnímal.

Prešiel cez niekoľko svetelných križovatiek. Od diaľnice už ho delila len jediná - posledná. Premávka v meste bola rušná. Niekoľko ľudí nad ním neveriacky krútilo hlavou. Na motorku sa im zdalo ešte príliš skoro. Cesta bola stále trochu klzká, ale ak si dá pozor, nemôže sa mu predsa nič stať.

Usmial sa pri tej predstave. Pri predstave, že je pánom svojho osudu. Sediac na motorke mal svoj život v rukách len on sám. Bola to vzrušujúca predstava, no zároveň desivá. 

Ostávalo už len pár posledných metrov, aby sa mohol znovu cítiť slobodný.

A presne tak sa aj stalo. Richard pridal plyn a motorka sa pod jeho telom jemne zachvela. Napriek tomu, že povolenú rýchlosť už dávno prekročil, rúčka tachometra stúpala stále na hor. Jemne sa nad tým pousmial. Bola to predsa jedna z vecí, na ktorú sa tešil zo všetkého najviac.

Na tú nespútanú jazdu. Na vietor, ktorý bude cítiť tak intenzívne. Rýchlosť, ktorou by ísť mal mu nestačila. Čakal až pridlho.

Ruku jemne ohol v zápästí, čím stroj popohnal ešte viac.

V tej chvíli ani len nemohol tušiť, že láska jeho života-Bria, sa mu chystá zavolať. Že mu plánuje oznámiť radostnú správu. Pri pohľade na pozitívny tehotenský test sa usmieva od ucha k uchu a aj keď má menšie obavy, ako Richard zareaguje vie, že bude rád. Musí byť.

Richard však nič z toho netušil. Kiež by bol. Možno by jeho jazda bola pomalšia. No možno práve naopak. Možno by sa ponáhľal ešte väčšmi, aby mohol Briu objať. Aby jej mohol povedať, ako ju veľmi miluje a ako sa na úlohu otca teší.

Na rozdiel od Brii, Richard si stále užíval svoju chvíľku slobody. V radosti mu bránili len tri kamióny, ktoré medzi sebou zápasili o prvenstvo.

,,Čo to doparoma robíte?" Ozval sa do helmy, keď musel rýchlosť rapídne znížiť.

A to všetko kvôli tým kamiónom.

Keď sa pred ním konečne črtala voľná cesta, prudko pridal plyn. Čo ak sa náhodou tí blázni znovu rozhodnú pre podobné manévre?

A oni sa rozhodli.

A to bola ďalšia z vecí, ktoré Richard nemohol tušiť. Nemohol tušiť, že kamión, ktorý chcel šikovne obehnúť svojho kolegu si približujúceho Richarda na jeho čiernom tátošovi nevšimol, a tak sa mu zaradil priamo do cesty.

A rovnako nič netušiaci Richard, ktorý v prudkej rýchlosti nemal žiadnu šancu pribrzdiť.

Ak by ste v ten deň boli na rovnakom mieste, kde sa ocitlo týchto niekoľko ľudí, určite by ste už v ten deň nezaspali. Ani náhodou to nebol pekný pohľad. Úbohý chlapec skončil pod kolesami niekoľko tonového stroja, bez jedinej šance na prežitie.

Nikto kto sa na mieste nehody nachádzal, nemohol tušiť, že mladého chlapca doma čakajú milujúci rodičia. Tiež priateľka, ktorá nosila pod srdcom jeho syna. Vtedy ešte nikto nemohol tušiť, že to bude chlapec.

A tiež nemohol nikto tušiť, že podobné muky práve v nemocnici prežíva dievča menom Elly. Jej láska však ešte stále dýchala. Elly ešte mala šancu. Bria už nie.