ELLY

Sedela som nad otvorenou knihou, no napriek tomu, že som sa snažila pochopiť textu, ktorý som čítala myšlienky sa mi z hlavy vyparili rovnakou rýchlosťou, ako prišli. V sekunde ich vystriedal pohľad na bezmocného Hectora sediaceho na gauči v chatke v lese.

Výklad profesorky som registrovala len veľmi tlmene. Ako by som bola hlboko pod hladinou vody a jej hlas ku mne doliehal len veľmi nepresne.

Z myšlienok ma prebralo až Samine drgnutie do pleca.

,,El...El, profesorka sa ťa na niečo pýta," precedila po tichu cez zuby a mojím telom trhlo.

,,Čože?" Vyhŕklo zo mňa a pohľad som presunula ku tabuli na profesorku, ktorá si ma s rukami v bok nahnevane prezerala. Jej líca priam horeli hnevom.

,,Elly!" Oslovila ma a pohrozila prstom.

,,Ak mi nemieniš odpovedať, v momente ti píšem päťku," urobila pár krokov v pred, takže sa teraz nachádzala priamo predo mnou.

Triedou sa niesol tichý šum a občasný smiech. Otrávene som pretočila očami neuvedomujúc si, že sa na mňa profesorka po celý čas pozerá.

,,Fajn, ako chceš!" Zúrivo odkráčala ku katedre a do triednej knihy čosi načmárala. Mne bolo jasné, že to bola sľúbená päťka.

Na moje šťastie však práve zazvonilo a so sklonenou hlavou som sa zadívala na popísanú lavicu.

,,El, musíš sa upokojiť!" Ozvala sa Sam a jej ruka mi pristála na pleci.

,,Nemôžem sa upokojiť do horúceho pekla!" Zavrčala som a pohľadom zablúdila po triede.

Niekoľko spolužiakov si ma prekvapene prezeralo. Nikto z nich nebol zvyknutý, že som na hodine duchom neprítomná. Môj pohľad zastavil na Lare, ktorá sa na mňa škodoradostne vyškierala a ja som sa bez rozmýšľania postavila a zo zaťatými päsťami pristúpila ku jej lavici.

,,Aký máš problém, Mitchellová?" Precedila som cez zuby.

Larina tvár sa razom z úškrnu zmenila na spokojný úsmev a mojím telom blčal hnev tak veľký, že som mala sto chutí sa vrhnúť po jej dlhých vlasoch a do posledného jej ich vyšklbať.

,,Ja nemám žiadny problém, Elly. Naopak, to ty vypadáš, ako by ťa nechal frajer," zachichotala sa a na jej nepodarenom vtipe sa zabával aj zvyšok jej partie. Konkrétne dve peroxidové blondíny, ktoré meno nepotrebovali. Jednoducho sme ich so Sam vždy nazývali Larinými tieňmi.

,,Myslíš ten, ktorý o teba nemá záujem?" Uškrnula som sa na ňu a jej líca sa razom sfarbili na červeno.

,,Neviem o čom to hovoríš," zajachtala a nervózne sa obzerala okolo seba, kto všetko si našu konverzáciu vypočul. Nanešťastie to bola celá trieda, ktorá nás pozorne sledovala.

,,Ty veľmi dobre vieš o čom hovorím. A radím ti, aby si sa od Hectora držala čo najďalej. Inak za seba neručím," vystrela som pred seba prst a otočila som sa na päte, pripravená na odchod.

,,Nemusíš sa obávať. Počula som, že Hectorovi už veľa času neostáva, takže si ho neužiješ ani ty," vyprskla za mojím chrbtom s počuteľným úškrnom na perách a ja som sa prekvapene zastavila.

Lara si možno v zápale hnevu neuvedomila, ako veľmi slová, ktoré vyslovila zaboleli. Mne však bolo úplne jedno, či ich vysloviť chcela, alebo nie. Prudko som sa obrátila a dvomi dlhými krokmi som sa ocitla priamo pred ňou. Tento krát som bola ja tá, ktorá ku nej vysielala vražedný pohľad, čo si Lara uvedomila a preľaknuto uskočila na stranu. Vedela, že to prehnala, no bolo pozde.

Moje telo sa už dávno nachádzalo mimo mysle a ovládala ma len túžba. Túžba ublížiť jej a hájiť Hectorovo meno. Takto o ňom nebude hovoriť nikto.

Ruku som natiahla za prameňom vlasov, ktorý mala prehodený cez plece, čím som si ju pritiahla ku sebe.

,,A teraz to odvolaj, lebo ti nakopem riť!" Zvolala som a triedou sa začalo ozývať burácajúce búchanie po lavici.

,,Bitka, bitka, bitka."

,,Pusti ma," zasyčala.

Nesprávna odpoveď.

Rukou som potiahla najsilnejšie, ako som vedela a Lara sa pod mojím pohybom zvalila na zem, čo som okamžite využila. Obkročmo som sa na ňu posadila a stále napnutou päsťou jej vrazila do tváre. Tvár sa jej skrčila v bolestnej grimase a ruky jej automaticky vystrelili ku tvári.

,,Pre boha, vezmite ju z nej niekto!" Ozval sa triedou priškrtený zvuk a ja som sa otočila za hlasom, čo bola chyba.

Lara využila moju chvíľkovú nepozornosť a rovnaký úder teraz spočinul na mojej tvári. Na pere som pocítila teplý pramienok krvi, ktorý som si dlaňou rýchlo zotrela. Rana na ústach nepríjemne štípala, no uspokojilo ma keď som si všimla, že tá na Larinej tvári je veľmi podobná.

Škodoradostne som sa uškrnula. Opantaná hnevom a sprevádzaná adrenalínom som jej krk obalila rukami a čo najsilnejšie zatlačila. Larine ruky ihneď vystrelili ku mojím a v snahe brániť sa mi do zápästia zapichla dlhé nechty. Napriek bolesti som sa nehodlala svoje zovretie povoliť.

Netušila som, ako ďaleko by som zašla, ak mi ma do náručia nevzalo Willovo veľké telo. Až pod jeho dotykom som svoje telo uvoľnila a dovolila mu, aby ma na rukách vzal preč z centra diania.

Nevnímajúc zvedavé pohľady okoloidúcich ľudí som si hlavu zaborila do jeho hrudi a potichu vzlykala. Will zastavil až pred dverami malej klubovne v ktorej sme si mali možnosť požičiavať knihy. Veľmi často som ju nenavštevovala. Radšej som mala klasickú atmosféru knižníc.

Položil ma na zelenú fotelku uprostred miestnosti, pred ktorou stál malý konferenčný stolík. Nohou ho trochu odsunul. Čupol si a ruky si položil na moje roztasené kolená.

,,El," potichu ma oslovil, čím moje vzlyky ešte viac prehĺbil.

,,Tak veľmi sa bojím," potiahla som do seba a uplakanými očami si prezrela Willov utrápený výraz.

,,Čoho sa bojíš?" Opýtal sa a ruku natiahol ku mojej tvári, aby mi pohladil slzami zmáčané líce.

,,Bojím sa, že má pravdu," zašepkala som nespúšťajúc z Willa zrak.

,,Kto má pravdu?" Nechápavo nadvihol obočie Will. Vôbec som sa nečudovala, že bol zmätený. Tiež by som bola pri pohľade na urevané dievča, ktoré práve takmer zaškrtilo svoju spolužiačku.

,,Lara!" Zvrieskla som. ,,V tom, čo povedala. Že už si ho tiež neužijem," spustila som ďalší príval sĺz.

,,Pre boha, El. Lara toho narozpráva. A teraz sa daj dokopy, aby ťa Hayes nevidel v takomto stave. Ideme do nemocnice," oznámil mi a ja som na neho prekvapením vyvalila oči.

,,To...to by si pre mňa urobil?" Pohotovo som sa vystrela na sedačke.

Bola som si vedomá toho, že Willa znovu zneužijem. Dnes som sa plánovala za Hectorom zastaviť tak, či onak. Teraz som sa tam však mohla dostať oveľa rýchlejšie a navyše omnoho skôr.

,,Už som predsa urobil."