❤
Rozhodla som sa, že dnes vás ešte jednou časťou poteším. Pretože vás MILUJEM ❤

A mimochodom, musím sa vám pochváliť. Konečne mám po skúškovom, takže už sa vám môžem naplno venovať. Tak sa teším 😊😊😊😍
❤

ELLY

,,Ty žiarliš?" Rozosmiala som sa.

,,Prestaň, El," pokýval vážne hlavou.

,,Bol to len môj otec," vysvetlila som, no napriek tomu som nemohla zastaviť nepríjemný pocit, ktorý sa mojím telom prehnal. Zo všetkého najmenej by som si priala, aby bol Hector jeden z tých chlapcov, o ktorých tak často hovorievali dievčatá v škole.

,,Hej, hlavne pokoj," natiahol ku mne ruky, keď si všimol môj zmätený výraz.

,,Nežiarlim, okej? Nemám dôvod. Bol to len žart," žmurkol na mňa, keď som sa ocitla priamo pred ním a vtiahol ma do jeho lona.

Hlavu som mu položila na plece, aby som mala čo najväčší prístup ku jeho krku a jemne ho pobozkala na teplú pokožku.

,,Čo keby sme sa išli niekam prejsť?" Navrhol a moje oči sa rozžiarili, ako hviezdičky. Nie, že by mi s Hectorom nebolo dobre aj doma, ale predstava, ako sa ruka v ruke prechádzame čo i len ulicou, bola neuveriteľne lákavá.

,,To by bolo fajn," prikývla som.

,,Ale najprv čosi zjeme. Nemôžeme ísť predsa hladní," zavelil a jemne ma zo seba zložil, aby sa mohol postaviť.

Nasledovala som ho schodmi do kuchyne a prekvapene zistila, že doma stále nikto nie je.

,,Kde máš rodičov?" Opýtala som sa rozhliadajúc sa po dome.

,,Išli pozrieť starú mamu do mesta, ale určite sa už každú chvíľu vrátia. Väčšinou ma nenechávajú samého dlhšie, ako hodinu. Dnešok je to výnimka,"uškrnul sa popri tom, ako sa prehrabával chladničkou.

,,Máme ešte nejaké sushi. Máš ho rada?" Otočil sa smerom ku mne a ukázal na priesvitnú krabičku v ktorej sa nachádzalo niekoľko skrútených roliek. Prikývla som a posadila sa na barovú stoličku hneď vedľa mnou už obdivovaného ostrovčeka.

Hector otvoril krabičku a postavil ju pred nás. Zo šuplíka vybral dva páry čínskych paličiek a jeden mi podal. Zmätene som si kusy drievka prekladala v rukách. Nikdy som s nimi jesť nevedela. Očami som sledovala, ako si s nimi Hector hravo poradil a hneď na prvý krát medzi ne chytil kúsok ryby. Porazenecky som vydýchla a zvesila plecia.

,,Deje sa niečo?" Prekvapene si ma prezrel.

,,Pokojne ti môžem niečo pripraviť," ponúkol sa.

,,O to nejde, len...povedz mi, je vôbec niečo v čom nie si dobrý? Občas sa pri tebe cítim, ako kus dreva," priznala som, načo sa Hector hlasno rozosmial.

,,Takže paličky môžu za depku?" Pobozkal ma na líce a paličky položil na mramorový povrch ostrovčeka.

Medzi prsty vzal malý kúsok a vložil mi ho do úst. Následne vzal ďalší kúsok a tento krát ho vložil do svojich úst.

,,To nie je depka," hovorila som s plnými ústami.

,,Zlato, to všetko robím len kvôli tebe. Chcem na teba predsa zapôsobiť," žmurkol na mňa, no ja som vedela, že klame.

Napriek tomu som sa musela usmiať. Prekvapilo ma, ako mu záležalo na tom, ako sa cítim. Nechcel, aby som sa cítila v jeho prítomnosti hlúpo. Už som sa usmievala od ucha k uchu a po chvíli prijala ďalšie sústo, ktoré mi vložil do úst.

Potom, ako sme sa najedli, Hector odhodil prázdnu krabičku spolu s paličkami do koša a ja som ho nasledovala na chodbu, kde sme sa pripravili na odchod.

,,Kam vlastne pôjdeme?" Vyzvedala som.

,,Napadlo mi, že by som ťa teraz mohol pozvať do kaviarne. Neďaleko robia fantastickú horúcu čokoládu. Ako malého ma tam mama často brávala," hovoril otvárajúc mi vchodové dvere.

,,Poznám to tam," povedala som zamyslene.

Spomienkami som sa vrátila do mementu, keď sme do útulnej kaviarne chodili spolu s rodičmi a Kim. Býval to náš nedeľný rituál, ktorý sme dodržiavali takmer vždy. Uvedomila som si, že som si vôbec nedokázala spomenúť na moment, kedy sme tam boli posledný krát a už vôbec nie prečo sme tam chodiť prestali. To však teraz nebolo podstatné. Nič z toho sa už aj tak nikdy nevráti.

Sklesnuto som sa zapozerala na svoje topánky a kráčajúc vedľa Hectora zadržiavala slzy. Bola som šťastná, no zároveň opantaná spomienkami na časy, keď bolo ešte všetko presne tak, ako má byť. Mala som pocit, akoby mi život čosi veľké dal a zároveň vzal.

Hectorova ruka vyhľadala moju a ja som sa na neho zasnene usmiala. Moment, ktorý som si tak veľa krát predstavovala sa mi ponúkal, ako na zlatom podnose a ja som ho nehodlala premárniť spomienkami na minulosť. Svoje telo som posunula ku tomu jeho, až sme sa dotýkali plecami a hlavu zaklonila, aby som sa mohla oprieť. Hneď na to naše prepletené prsty rozdelil, aby ruku mohol presunúť na moje rameno a ešte viac si ma ku sebe pritiahnuť.

Cesta netrvala dlho, no napriek tomu sme sa museli niekoľko krát zastaviť, aby sa Hector mohol vydýchať. Napriek tomu som však bola na neho hrdá. Za posledné týždne sa mi zdal dnes omnoho čulejší, ako po iné dni. Vyžarovala z neho sila a krása tak silná, že by ju pokojne mohol použiť ako zbraň pred inváziou mimozemšťanov. Prečo práve nich? Pretože len jediný pohľad na Hectora by dokázal kohokoľvek presvedčiť o tom, ako veľmi vie ľudská bytosť bojovať keď chce. Vdychujúc jeho vôňu som samú seba presviedčala o tom, že dvaja majú omnoho väčšiu silu, ako jeden. Hlavne, keď je našou hlavnou zbraňou láska.

Hector mi otvoril dvere a pokynul, aby som vošla. Kaviareň bola takmer do polovice plná, no hneď som si všimla voľný stôl v rohu. Spoločne sme prešli ku nemu a posadili sa na červenú kožou potiahnutú sedačku. Celá kaviareň bola ladená do sedemdesiatych rokov. Na stenách viseli staré platne a na jednej zo stien dokonca zväčšená podobizeň Elvisa Presleyho. Milovala som toto miesto.

Hector vzal do ruky nápojový lístok a prstom prechádzal po názvoch.

,,Čokoládu?" Žmurkol na mňa a ja som nadšene prikývla.

Potom, ako sa rozhodol nečakať na obsluhu, pobral sa objednať a ja som sa obzerala po okolí, či niekde nezahliadnem známe tváre. Decká zo školy túto kaviareň navštevovali často. Nikoho som však nepoznala, a tak som sa spokojne obrátila ku baru a sledovala Hectora, ktorý sa opieral o lakte a mladej čašníčke diktoval svoju objednávku. Neuniklo mi, ako hnedovláska ihneď očervenela a zahanbene sa pustila do prípravy nápojov. Bola som si vedomá, že si na pozornosť dievčat, ktorá bude venovaná Hectorovi budem musieť zvyknúť.

Zo zamyslenia ma vyrušil až sám Hector, keď predo mňa položil vysoký pohár s čokoládou a šľahačkou na vrchu. Slastne som si oblizla pery a pustila sa do sladkej pochúťky.

,,Môžeme to považovať za naše prvé rande," usmiala som sa na Hectora, ktorý ale nesúhlasne pokýval hlavou.

,,Nikdy by som ťa na rande nevzal sem. Až tak nudný nie som. Keď bude po všetkom, pôjdeme na skutočné a plnohodnotné rande," vysvetlil s vážnou tvárou a ja som neudržala smiech.

,,Hector, mne je jedno kde sme. Dôležité je, že sme spolu," nabrala som si ďalšiu lyžičku krémovej dobroty.

,,To je síce fakt, ale aj tak by som ťa sem nikdy nevzal," stál si za svojím a ja som len pobavene pokrútila hlavou.

To bol proste Hector. Môj Hector, ktorý sa zrejme nikdy neuspokojí len tak s niečím.

Zvonček práve ohlásil ďalších prichádzajúcich zákazníkov a ja som sa automaticky otočila za zvukom, ozývajúcim sa za mojím chrbtom. Čakala by som tu kohoľvek, no keď som videla dievča prehrabujúce si čierne lesklé vlasy, dlhé takmer po zadok, skoro mi zabehlo.

Pohľady sa nám stretli takmer okamžite. Ako prvého si ale všimla Hectora a jej oči sa rozšírili. Ako náhle však spozorovala moju prítomnosť, nadšenie z jej tváre vyprchalo. Pery sa jej zúžili do prísnej linky a jej kroky smerovali ku nám.

,,Lara?" Precedila som cez zuby, keď sa zastavila pri našom stole s hraným úsmevom na perách.