ELLY

,,Hector Hayes ti vyznal lásku?" Prekvapením vypúlila oči Sam. 

So zasneným pohľadom som prikývla a na miesto zošita matematiky som sa sústredila na okno, ktorým do izby prenikalo slnko. 

,,Ja sa poseriem," vyhŕklo zo Sam a ja som sa musela zasmiať. 

,,A...bolo aj, veď vieš čo?" S otvorenými ústami skenovala moju tvár. 

,,Sam!" Zahriakla som ju, no napokon som s úsmevom prikývla. 

Nestalo sa predsa nič zlé, čo by som mala pred Sam tajiť. Do líc mi napriek tomu vystúpila červeň a so zahanbeným výrazom v tvári som čakala na jej reakciu. 

,,Aké to bolo?" Vyzvedala Sam ďalej a ja som už horela aj za ušami. 

,,Pokiaľ viem, ty už s tým skúsenosti máš, tak načo potom tie otázky?" Pokývala som nechápavo hlavou a dúfala, že ju tým stopnem v ďalších podobných rečiach. 

,,Iste, raz som sa vyspala s Alfredom Castrom v letnom tábore. Ten chlapec ku nám emigroval zo Španielska, El!" Zhrozene vysvetľovala.

,,A navyše, ani zďaleka nebol tak sexy, ako Toro."

,,Určite si tiež nájdeš niekoho, kto..."

,,A dosť!" Vystrela pred seba ruku Sam.

,,Tieto kecy vážne počúvať nemusím. Poviem ti prečo som stále sama. Ešte žiadny ma nebol hodný," nadvihla bradu do hora a ja som sa na plné hrdlo rozosmiala. 

,,Si blázon, Sam," stále som sa smiala. ,,A teraz pokračujme. Ak chceš ten test zvládnuť, musíme zamakať," ukázala som na stále nedotknutý zošit spočívajúci na mojej posteli medzi nami. 

Sam hlasno odfúkla a s nulovým nadšením do ruky vzala čierne pero. 

~

,,Pochopila si aspoň niečo?" Opýtala som sa, keď sme sa lúčili pred naším domom. 

Vysvetľovaním pre mňa v celku jednoduchej látky sme boli zamestnané takmer tri hodiny. Skontrolovala som čas na náramkových hodinách, ktoré ukazovali dve hodiny poobede a pohľadom zablúdila na Hectorov dom. 

,,Ideš ku nemu?" Uškrnula sa na mňa Sam, na miesto odpovedi. 

,,Dnes ešte nevolal," pokrčila som plecami. 

,,A načo by ti asi tak volal, keď bývate naproti cez cestu?" Pokývala hlavou Sam a pristúpila bližšie ku mne, aby mi na líce vtisla letmý bozk. 

,,Tak sa vidíme. Ak sa vám bude s Hectorom chcieť, Nina dnes robí svoju prvú párty," žmurkla na mňa. 

,,Sam, to asi nepôjde," sklamane som zvesila plecia. 

Tak rada by som niekam s Hectorom išla, no utešovala som sa tým, že hneď, ako sa jeho zdravotný stav zlepší, budeme si užívať až-až. Musí to tak byť. 

,,Oh, prepáč mi. Ja...úplne som zabudla," zahabkala ospravedlňujúco Sam. 

,,To nič," opätovala som jej bozk a po tom, ako sme sa rozlúčili som svoje kroky nesmelo nasmerovala ku Hectorovmu domu. 

Kedže bola sobota dúfala som, že ju Hector chce stráviť so mnou rovnako, ako ja s ním. Keď my ani po druhom zaklopaní nikto neotváral, odhodlala som vojsť. Ruku som pomaly položila na kľučku a keď sa pod mojím dotykom dvere otvorili, potichu som vošla. 

,,Haló?" Zakričala som do ticha, ktoré sa nieslo domom. 

Vysoké hnedé čižmy som úhľadne uložila do obuvníka a nesmelými krokmi prešla ku schodom, odkiaľ som mala výhľad do obývačky a z časti aj do kuchyne. Vypadalo to tak, že sa v celom dome nikto nenachádzal, tak som svoje kroky nasmerovala na poschodie. 

Dvere na Hectorovej izbe boli zatvorené. Tesne pred dverami som sa zastavila s rukou pripravenou pred tmavohnedým drevom. S hlbokým nádychom som pľúca naplnila vzduchom a na chvíľu kyslík zadržala. Po pár mučivých sekundách som súčasne s klopaním otvorila dvere. 

Pohľad mi spočinul na Hectorovi ponorenom v knihách. S úsmevom na perách som si uvedomila, že sa musel učiť. Vďaka veľkým čiernym slúchadlám ma nemohol počuť. Pomaly som podišla ku posteli a čo najnenápadnejšie som sa posadila na kraj postele. V tom momente zaregistroval moju prítomnosť a jeho telom trhlo, načo som sa rozosmiala.

,,Dievča, ty chceš, aby som z teba dostal infarkt? Veď vieš, že mám slabé srdce," zvolal s úškrnom na perách a zložil si slúchadlá z ktorých sa stále ozývala tlmená hudba.

S úsmevom na perách som sa dala na štyri a doplazila sa až nad neho.

,,Hmm, biológia. Ty sa musíš teda pekne nudiť," pokrčila som nos nad knihou, ktorá teraz spočívala na jeho bruchu.

Jediným šmahom ruky som ju zhodila na kraj postele a Hectorov prekvapený pohľad ju nasledoval. Obkročmo som sa posadila na svojho chlapca, mimochodom toho pre mňa najkrajšieho chlapca pod slnkom a nahla sa, aby som mu na pery mohla vtisnúť bozk.

Jeho telo okamžite zareagovalo a Hectorove ruky sa presunuli na môj pás. Prsty mi jemne zaboril do pokožky, ktorá sa skrývala pod otravným kusom látky.

,,Páči sa mi takáto návšteva," zašepkal pomedzi bozky.

,,Mne sa páčiš ty," priznala som s červeňou na lícach a na malý moment ho prestala bozkávať.

Avšak len preto, aby som si sama pre seba mohla potvrdiť slová, ktoré som práve vyslovila. Byť s Hectorom bolo pre mňa, ako sen. Kedysi nesplniteľný sen, dnes tak veľmi reálny. Každá jedna bunka môjho tela túžila len po chlapcovi, ktorý si ma s rovnakou túžbou prezeral.

Očami som sondovala jeho plné, dokonale vykrojené pery do ktorých si teraz nedočkavo hrýzol. Hnedé, takmer čierne oči ma sústredene pozorovali, ani na jediný moment zo mňa nespustil zrak. 

,,Povedz mi radšej niečo, čo ešte neviem," žmurkol na mňa a jemne sa pod mojím telom pomrvil.

Vedela som, čo bolo dôvodom. Cítila som pod sebou, ako na mňa jeho telo reaguje a moje sebavedomie po tomto zistení urobilo dvojité salto v pred.

,,Si neuveriteľne namyslený, Hector Hayes," založila som si ruky v bok a sediac na ňom som sa narovnala.

,,A presne to sa ti na mne páči, však, El?" Povedal mierne zachrípnuto. Keby som v tom momente nesedela, určite sa zložím priamo vedľa postele.

,,No to určite," detinsky som odvrkla a hlavu urazene natočila na stranu.

,,Tak to uvidíme," zvolal a než som stihla akokoľvek zareagovať, Hectorovo telo sa ocitlo nad mojím a jeho pery zasypávali môj krk.

~

 Izbou sa ozýval tlmený zvuk mobilu, ktorý som mala schovaný v bunde. Rozospato som si pretrela oči a zadívala sa na Hectora, ktorý potichu odfukoval. Pery mal jemne pootvorené a telom bol otočený ku mne v polohe v akej sme zaspali.

Čo najtichšie som sa vysúkala z postele a prebehla ku stoličke, kam som si položila bundu. Meno na obrazovke som si musela prečítať niekoľko krát, aby som si bola istá, že ma oči neklamú a skutočne mi volá otec.

,,Oci?" Zašepkala som po tichu a presunula sa do Hectorovej kúpelne, kde som sa vlastne nachádzala prvý krát.

Presne tak, ako aj v izbe, aj tu vládol dokonalý poriadok a čisto. Na vnútornej strane dverí bola zavesená osuška tmavohnedej farby. Prstami som prechádzala po jej mäkkom povrchu a v hlave sa mi objavil obraz Hectora, ako ju má obkrútenú okolo pása. Ihneď som tie myšlienky zahnala a sústredila sa na otcov hlas vychádzajúci z mobilu.

,,Ako sa máš, El?" Opýtal sa milo.

,,Mám sa...mám sa skvele," priznala som s úsmevom na perách a posadila sa na okraj vane. Skutočne som sa mala.

,,To veľmi rád počujem a čo mama?" Riekol a úsmev z mojej tváre v sekunde zmizol.

,,Neviem. Nerozprávame sa. Aspoň sme zatiaľ nemali príležitosť. Po tom...po tom, ako mi povedala čo urobila," vyslovila som so zaťatou sánkou.

,,Ach tak...to ma skutočne mrzí," zašepkal.

,,Prečo mi voláš, oci?" Na rovinu som sa opýtala. Mama nebola jednou z tém, ktoré som mala chuť preberať. Ani teraz a možno už nikdy.

,,Vieš, bol by som rád, ak by ste s Kim prišli ku mne na víkend. S mamou som už o tom hovoril a nemá s tým žiadny problém. Veľmi by som sa potešil, ak by..."

,,Samozrejme oci. Som si istá, že Kim sa bude tešiť. A ja tiež," skočila som mu do reči a úprimne som sa jeho pozvaniu potešila. Mala som pocit, akoby to bola celá večnosť, keď sme sa naposledy videli, ako rodina.

,,Tak dobre, El. Idem ešte zavolať Kim a cez víkend si pre vás prídem. Neviem sa dočkať. Ľúbim ťa," povedal potichu a ja som z jeho hlasu vycítila, ako ho náš rozhovor vzal. Vedela som, že sme mu chýbali. Presne tak, ako on nám.

,,Aj ja ťa ľúbim," vyslovila som s úsmevom a potom, ako som hovor ukončila som sa presunula spať do izby, kde už ma čakal Hector, sediac na posteli.

,,S kým si to hovorila?" Opýtal sa s nadvihnutým obočím.