ELLY

,,Tak sa teším, že ťa znovu vidím," obajala ma Sam, keď sme sa stretli pred jej domom a kroky sme nasmerovali do školy. 

Druhý polrok už bol v plnom prúde, ale napriek tomu, že som týždeň meškala s učivom, vďaka Sam a jej telefonátom som mala vždy prehľad o tom čo preberáme, takže som nemala takmer žiadny časový sklz. 

,,Ja tiež, Sam," povedala som úprimne. 

Celú cestu sme preberali čo nové sa v škole udialo a napriek tomu, že som mala stále strach o Hectora, bola to pre mňa príjemná zmena. Stále ma zožieralo čo je s mojím chlapcom, aj keď som stále nevedela či ho tak môžem nazývať. Počas celého týždňa sme si vymenili len niekoľko správ, potom ako som si od Anny vypýtala jeho číslo. 

Dnes som mala po škole v pláne návštevu v nemocni, takže som mala o čosi lepšiu náladu, čo si všimla aj Sam. Bola som rada, že som jej mohla byť aspoň na chvíľu znovu priateľkou, presne ako pred tým. V duchu som si prisahala, že hneď, ako sa Hectorov zdravotný stav zlepší, všetko jej vynahradím. 

Za sprievodu hlasného smiechu sme spoločne vošli do triedy, no moja dobrá nálada ma opustila hneď, ako som si všimla Larin rozzúrený výraz. 

,,Čo jej zase vošlo do nosa?" Nahla som sa ku Sam, keď sme sa spoločne posadili do lavice. 

Lara zo mňa ani na sekundu nespúšťala svoj vraždiaci pohľad a ja som sa nervózne pomrvila na stoličke. Okamžite mi bolo jasné, že to musí súvisieť s Hectorom. Pred očami sa mi vybavil pohľad na ňu a Hectora, ako sa spoločne tlačili na saniach a mojím telom prešla vlna hnevu. 

,,No, čo asi. Po škole sa kadečo šepká. O tebe a Hectorovi," vysvetlila mi situáciu a ja som hlasno vydýchla. Pohľad som z Lary presunula na Ninu, ktorá sa na mňa doširoka usmievala zo zadnej lavice. Úsmev som jej opätovala a otočila sa späť ku Sam. 

,,Vie Nina o tom, že s Hectorom...že sme spolu?" Opýtala som sa, aj keď som už dávno tušila jej odpoveď. 

,,Dúfam, že sa nehneváš," povedala opatrne Sam, načo som s nezáujmom pokrčila plecami. 

Nemohla som sa na ňu predsa hnevať. To ja som bola tá, ktorá ju posledné týždne zanedbávala a chápala som, že sa z nej a Nini stali lepšie priateľky, ako pred tým. Sam síce nepatrila medzi ľudí, ktorí by mali núdzu o priateľov, ona si však ľudí okolo seba vyberala veľmi opatrne.

,,Isteže sa nehnevám," usmiala som sa na ňu, aby som ju ďalej netrápila a na miesto Lari, ktorá sa už na šťastie pozerala inam som svoju pozornosť presunula na nášho matikára, ktorý práve vstúpil do triedy. 

~ 

,,Kedy sa chcú kuchárky v tejto škole konečne naučiť variť?" Posadil sa s hnuseným úškľabkom na tvári Will k našemu stolu a potom, ako sa jeho tácka stretla so stolom som preľaknuto nadskočila. 

,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť," ospravedlňujúco mi rukou prešiel po chrbte, načo som ihneď zmeravela. 

,,Will, ty si vážne myslíš, že tieto polotovary skutočne niekto varí?" Zasmiala sa Sam a vidličkou prehrabla neidentifikovateľnú hmotu vo svojom tanieri. 

,,Mne to celkom chutí," pokrčila som plecami a ďalej pokračovala v jedle. 

,,Myslím, že by som ťa mal vziať na nejakú fakt dobrú večeru. Potom by si určite zmenila názor," usmial sa na mňa Will a mne takmer zabehlo. 

Nečakala som, že ma nepriamo pozve na rande pred Sam. A už vôbec nie, že ma vôbec na nejaké rande pozve. Nie teraz a nie tu.

,,Čo tak v piatok večer?" Pokračoval na moje nešťastie ďalej a ja som sa sa zahanbene zmohla len na nesmelé prikývnutie. 

,,Takže súhlasíš? Skutočne?" Prekvapene sa opýtal a ukázal rad žiarivo bielych zubov. 

,,Ako priatelia," dodala som so zdvihnutým prstom. 

,,Ako priatelia," prikývol a pustil sa do svojho obedu, ktorý na začiatku tak ofrflal. 

~

Zaklopala som na dvere a keď sa z vnútra izby ozvalo podráždené, ,,spím, ale kľudne otravujte," s úsmevom som vošla dnu. 

,,Ak teda spíš, môžem ísť domov," nadhodila som pobavene. 

Hector sa na mňa uškrnul no hneď ruky vystrel pred seba, čím ma pozval do svojho objatia. Rýchlym krokom aj napriek tomu, že som stále trochu krívala som pribehla ku posteli a tašku, ktorú som mala prevesenú cez plece som hodila na stoličku, ktorá stála pripravená vedľa postele. Dnes som ale na nej sedieť neplánovala. 

,,Ahoj," pozdravil potichu, keď som sa posadila na posteľ a nahla sa do jeho objatia. 

Do nosa mi ihneď udrela vôňa, ktorá už nepatrila len Hectorovi a ja som sa zlhboka nadýchla. Tak veľmi sa mi tá vôňa páčila. Hlavu som mala položenú pod jeho bradou a on mi voľnou rukou, v ktorej nemal zavedenú kanilu prechádzal po vlasoch. 

,,Tak veľmi si mi chýbal," priznala som a jemne sa nadvihla, aby som si mohla prezrieť jeho tvár, ktorá konečne chytala farbu. 

,,Vážne?" Uškrnul sa pobavene a ja som mu dala hneď frčku do nosa. 

,,Hej! Prestaň láskavo zneužívať, že som slabý, ako čaj," zatiahol a urazene odul spodnú peru, čo spôsobilo, že som mala chuť sa mu na ne okamžite vrhnúť. 

Pohľadom som kĺzala po jeho tvári a nevedome si oblizla pery. Hector sa pod mojím telom, ktoré z polovice stále spočívalo na ňom nervózne pomrvil. 

,,Ak ma chceš pobozkať, tak to urob," vyslovil zachrípnutým hlasom. 

Cítila som, že musím byť červená ešte aj za ušami, ale Hector moje trápenie ukončil rýchlym pohybom ruky, ktorou si ma pritiahol ku sebe a ja som konečne mohla cítiť jeho mäkké horúce pery. 

,,Aj ty si mi chýbala, zlato," zašepkal mi do vlasov, keď som hlavu vrátila späť na jeho hruď. 

Keby ma v tej chvíli mohol ktokoľvek vidieť mysleli by si, že som sa zbláznila. Hectorove oslovenie spôsobilo, že som sa usmievala od ucha k uchu a ďakovala som bohu za to, že ma nemohol vidieť. 

,,Niečo som ti priniesla," ozvala som sa napokon a neochotne som sa posadila, aby som z tašky mohla vybrať knihu s modrým obalom. 

,,Odkiaľ ju máš?"

,,Od tvojej mami. Bola som po ňu už pred pár dňami, takže som ju prečítala až po tvoju záložku. Stálo ma to síce poriadny kus sebaovládania, ale zakázala som si ju čítať ďalej. Takže som si myslela, že by som ti ju dnes mohla dočítať," prehovorila som potichu dúfajúc, že sa Hector nenahnevá, že som tak trochu vstúpila do jeho súkromia. 

,,Prepáč, ale dnes nie," pokrútil hlavou a ja som sa chystala knihu sklamane odložiť späť do tašky. 

Hector sa ale natiahol po mojej ruke a v polovici pohybu ju zastavil. Na posteli sa jemne posunul a nadvihol ruku, v ktorej mal zavedenú infúziu. 

,,No tak, ľahni si," nabádal ma a ja som sa prekvapene položila vedľa neho, na ponúknutú ruku. 

,,Dnes budem čítať ja tebe."