ELLY

,,Tak som to nemyslel. Proste sme len nemali príležitosť sa bližšie spoznať," mykol plecom, no ja som jeho argument nebrala ani trochu vážne. Dokonca mi prišiel úplne nezmyselný. 

,,Hector," vydýchla som. ,,Naše mami sú priateľky snáď odjakživa. Obaja sme sa stretávali na spoločných oslavách. To ty si bol vždy von s kamarátmi, alebo si sa proste zatvoril vo svojej izbe a tvoja mama ťa musela neustále ospravedlňovať. Ak sa nejaká oslava konala u nás, pre istotu si sa ani nezúčastnil."

Hector sa na chvíľu zastavil a telo otočil mojím smerom. Zhlboka sa nadýchol a následne prudko vydýchol vzduch, nahromadení v pľúcach. 

Kim si nás zmätene prezerala. Nemala ani potuchy o tom, že sa posledné týždne stretávame a už vôbec nie, že sa medzi nami čosi udialo. 

,,Na to mám veľmi jednoduché vysvetlenie. Z duše neznášam oslavy a už vôbec nie svoju rodinu. Teda okrem mami s otcom. Ale to ja na dlhšie. Práve to je dôvod, prečo sa na žiadnych podobných akciách nezúčastňujem a rodičia si už na to jednoducho zvykli. To je celé," pokrčil plecami a rukami sa oprel o kolená, aby sa vydýchal. 

,,Si v poriadku?" Opýtala som sa a myšlienky, ktoré ma ešte pred chvíľou ťažili som ako mávnutím čarovného prútika zahodila. 

Vydesila ma Hectorova bledá tvár, ktorá nikdy neveštila nič dobré. Kim podišla ku Hectorovi a až príliš nápadne sa nahla ku jeho tvári, akoby kontrolova či vôbec žije. 

,,Som okej. Máme, ale menší problém," potriasol hlavou a ja som si s Kim vymenila bezradné pohľady. 

,,A-aký problém?" Habkala som. 

Preklínala som sa za svoju nešikovnosť a zároveň si spomenula, že je to už po druhý krát čo nejakým spôsobom Hectorovi spôsobujem ťažkosti. Nechcela som byť znovu zodpovedná za jeho prípadný kolaps.

Vystrašene som sa naklonila dopredu, no noha mi nedovoľovala sa ku nemu dostať. 

,,Hector," oslovila som ho znovu. 

,,Myslíš, že to Kim zvládne ku vám domov aj sama?", opýtal sa a opatrne sa posadil na studenú poľnú cestičku, posiatu hrubou vrstvou snehu. 

,,Idem po pomoc," pochopila Kim a nečakajúc na našu odpoveď sa rozbehla známou cestičkou ku našej ulici. 

,,Čo...čo mám robiť?" Panikárila som. 

,,El, je to v poriadku. Len som trochu precenil svoje sily. Mrzí ma to. Myslel som, že to zvládnem...ale..."

,,Neospravedlňuj sa mi. Ty za to nemôžeš," skočila som mu do reči a ruky mi zúfalo vystrelili ku tvári. 

Boli sme už príliš ďaleko, aby nás mohol ktokoľvek počuť. Stále sme však mali mobily. S ťažkosťami som ten svoj vylovila z vrecka a už som sa chystala vytočiť Samanthine číslo, keď ma Hector zastavil. 

,,Prosím, ak to zvládneš ty, nevolaj im. Nechcem, aby ma niekto z nich takto videl. Už nie," zaprosil a ja som chápavo prikývla a telefón okamžite vložila späť do vrecka. 

Spomenula som si na deň, kedy prvý krát odpadol v škole na telesnej výchove a tiež na zvedavé pohľady, ktoré sa sústredili na Hectorovo bezvládne telo ležiace na zemi. Nemohol ich vidieť, no napriek tomu vedel, ako to v podobných situáciách chodí. Celá škola hovorila iba o ňom a všetky tie reči sa ku nemu museli dostať. Či už to chcel počuť, alebo nie. 

,,To sme teda dopadli," pridusene sa zasmial a tmavé oči nasmeroval do mojich. 

Jemne som nadvihla kútik úst, pretože mi táto situácia prišla napriek jej vážnosti z časti smiešna. 

,,Áno. Sme, ako dvaja dôchodcovia, ktorí sa v deväťdesiatke vyberú spoločne na túru," zasmiala som sa. 

,,My však ešte stále máme šancu sa z toho dostať, však?" Opýtal sa s nádejou v hlase. 

Presne som vedela, čo tým myslel a čo chcel počuť. Ja som však na miesto povzbudivých slov, ktoré očakával nemo zízala do jeho očí, neschopná čokoľvek povedať. Spomenula som si na mamine slová, ktoré prišli v najnevhodnejšej chvíli a ktoré práve môj jazyk priklincovali o zem. 

,,Dostal som sa až na ten kopec a teraz sa tu zložím, len pár metrov od nášho domu," ironicky sa zasmial, no mne už viac do smiechu nebolo. 

Uvedomila som si, ako asi úboho teraz musíme vypadať. Chorý chlapec, dievča s dokaličenou nohou a moja malá sestra, ktorá nám musela utekať vydesená na pomoc. 

,,Prechladneš," ignorovala som jeho posledné slová a oči prižmúrila do ďiaľky, kde som zahliadla približujúce sa auto, patriace Hectorovím rodičom. 

,,Už idú," oznámila som a Hector si s úľavou vydýchol.  

Oboma rukami som si obopla nohu,  ktorá stále neprestávala bolieť a oči nespúštala z auta, ktoré sa s ťažkosťami brodilo zasneženou cestou. 

,,Pre boha, čo sa tu stalo?" Ozvala sa vystrašená Anna a bleskovo priskočila k čoraz bledšiemu Hectorovi. 

,,Som v pohode," vydýchol a v momente, ako sa hodila na zembvedľa svojho syna a vzala ho do svojho náručia prudko privrel oči, ktoré už ale v ten deň neotvoril. 

~

,,Nie. Dnes za ním proste nepôjdeš a bodka!" Zopakovala znovu mama a ja som zúrivo odhodila z gauča prvé, čo som mala po ruke. Našťastie to bol len mäkký vankúš. 

,,Zbytočne sa rozčuľuješ. Vy dvaja ste už toho navystrájali až-až. Ty máš dokaličenú nohu a ten tvoj...ten tvoj je znovu v nemocnici. Povedz mi, načo je celá táto maškaráda dobrá? On mal ležať v nemocnici a nie promenádovať sa kdesi po kopcoch. A ty! Oh, už mi úplne došli slová," pokračovala, prechádzajúc sa pri tom obývačkou. 

,,Zbláznim sa ak nezistím, čo s ním je!" Protestovala som, no bolo to úplne zbytočné. 

Bezradne som si prezrela obviazanú nohu, ktorú mi ošetrili v nemocnici. Ja som sa však vrátila domov. Hector nie. 

,,Pozri sa na Kim! Je úplne vydesená," ukázala na sestru, ktorá sedela na fotelke a sledovala s kľudom angličana akýsi program. 

Spýtavo som sa na ňu pozrela a nadvihla obočie. 

,,Vážne?"

Mamina tvár sa zmenila na ešte desivejšiu, čo ma prinútilo zavrieť si ústa a mlčať. Nemalo cenu sa s ňou viac hádať. 

Odpochodovala do kuchyne a nezabudla za sebou zabuchnúť dvere, ktoré sme pred tým nikdy nezatvárali. Zúfalo som vydýchla a hlavu zaklonila dozadu. Premýšľala som, odkiaľ by som mola získať informácie o Hectorovom zdravotnom stave. Nech by som chcela akokoľvek, s nohou v takomto stave by som sa do nemocnice nikdy nedostala. Jediným šťastím bolo, že nebola aspoň zlomená, ale zato poriadne narazená. 

Zrazu som však dostala nápad, ktorý možno nebol úplne perfektný, ale mne stačila aj malá šanca, že by to mohlo vyjsť. 

,,Potvorka? Mohla by si mi prosím podať mobil?" Poprosila som milo a ruku natiahla ku sklenenému konferenčnému stolíku, ktorý bol asi meter odo mňa. 

Kim sa neochotne postavila, no bez toho, aby okolkovala, alebo nebodaj zaregistrovala oslovenie, ktoré tak veľmi neznášala mi ho podala. Rýchlo som poďakovala a vyťukala číslo mojej najlepšej kamarátky. 

,,Napísala som ti asi milión správ, čo sa do pekla stalo?" Zakričala do telefónu na miesto pozdravu. 

,,Prepáč, Sam. Až teraz som sa dostala ku mobilu," odpovedala som pravdivo. 

,,Ako sa má noha?"

,,Ďakujem, má sa faj. Aj keď stále pekelne bolí. Ehm...ale...chcela som sa vlastne opýtať. Will spomínal, že mi na seba nechá číslo, tak..."

,,Will?" Skočila mi prekvapene do reči.

Otrávene som pretočila očami. Zo všetkého najviac som neznášala, keď mi niekto skákal do reči a pri Sam to bolo čosi, ako jej bežná súčasť. 

,,Áno. Spomínal mi, aby som ti ho dala. No ja som si myslela, že sa ti páči Hector," vyzvedala a ja som zopakovala gesto z pred pár sekúnd. 

,,Hector je v nemocnici. Len to prosím nikomu nehovor. Od Willa potrebujem, aby ma tam hodil. Zajtra," vysypala som jej na rovinu svoj nápad, bez ohľadu na to, či ma bude považovať za blázna, alebo nie. 

Okrem Willa som však nevedela o nikom kto mal auto a keby aj, nemohla som sa predsa ozvať komukoľvek z našej triedy a poprosiť ich o čosi také.  A Will mi predsa svoje číslo ponúkol sám, alebo nie?

Uškrnula som sa nad svojím nezmyselným nápadom, no napriek tomu som bola odhodlaná ho naplniť. Musela som Hectora vidieť. 

❤❤❤
Túto časť by som chcela
venovať všetkým vám, ktorých som dole označila. Patrí vám jedno veľké ďakujem. Za vašu podporu, za každý jeden vote, alebo čo i len prečítanie. O nádherných komentároch ani nehovoriac. Samozrejme ďakujem aj všetkým ostatným, ktorí môj príbeh čítajú a majú ho rovnako radi, ako ja. Ľúbim vás
❤❤❤

Dadalili3 @Mimalvaniov @Ikrajcikova Ema_Luna @laurika-bernatova AureliaStaviarska @LenJaNeviditelna @NinaChlebakova @Amerikasinger @GrtkaGrtka4 @CherilBlossom309 @KniznySvet krokodyle155 zuzin_lin @NikolaNikiS