ELLY

,,Vôbec som nevedela, že je tu tiež," prekrížila si na prsiach ruky Sam a ospraveldňujúco skrčila tvár.

,,To je v poriadku," snažila som sa o umelý úsmev, ktorý ale nebol vôbec presvedčivý. Svedčil o tom výraz, ktorý sa stále držal na Saminej tvári.

,,Takže tebe vôbec nevadí, že sa na neho tá opica Lara lepí, ako kliešť?" Nadvihla prísne obočie Nina a mne tým vôbec nepridávala na nálade.

,,Nie, nevadí! Sme slobodní ľudia. Môže si robiť, čo sa mu zachce," klamala som, až som mala pocit, že sa mi parí z uší.

,,Poďme sa sánkovať," precedila som cez zuby, keď sa naše pohľady stretli a na miesto toho, že som očakávala aspoň chabý pozdrav sa znovu otočil ku svojej spoločníčke.

Sedel na drevených sánkach, ktoré boli takmer totožné s mojimi. Lara sedela priamo pred ním a kedže sane neponúkali príliš veľa priestoru, chrbátom bola takmer nalepená na Hectorovom trupe.

Sam prikývla a ukázala na vopred pripravené ružové boby.

,,Pre boha, sem sa predsa nemôžeme zmestiť," pridusene som sa zasmiala.

,,Moja riťka sa sem zmestí určite," ukázala Sam na malé ružové čudo. ,,Ale to, či sa sem zmestí ten tvoj kombajn je otázne."

,,Tak sa na to pozeraj!" Zatvárila som sa na oko urazene a ako zúrivá fúria som sa poskladala do sánok.

Keď hovorím poskladala, myslím tým do slova a do písmena, poskladala. Napriek tomu, že som sa snažila o elegantný nástup, urobila som tú najväčšiu chybu, akú pri tomto športe, ak sa to tak dá nazvať, mohla urobiť.

Ako prvé som do sánok vložila jednu nohu, načo sa sánky pod mojou váhou pohli a skôr než som stihla akokoľvek zareagovať, celou váhou tela som sa zrútila na ešte stále boľavý chrbát a sánky sa pod mojím telom rozbehli strmím kopcom.

Za sprievodu hlasného kriku som sa bez možnosti riadenia smeru rútila priamo na mohutné drevené sane, ktoré práve zastávali na konci. Rukami som si zakryla tvár a posledné čo som zahliadla bol Willov vydesený pohľad pred tým, ako som sa neúspešne snažila zabrániť zrážke priamo do jeho saní. 

,,Au," začula som mužský hlas a mne bolo okamžite jasné, komu patril.

Tvárou som pristála rovno na snehu, takže som okrem tmy nevidela vôbec nič. Niekoľko ľudí, ktorí postávali obďaleč prepadli v hurónsky smiech. Mne však do smiechu nebolo ani náhodou. S ťažkosťami som sa pozviechala do sedu a snažila sa zaostriť na ľudí, postávajúcich okolo nás. Hlava sa mi neustále točila, takže to momentálne predstavovalo veľký problém. 

,,Si v poriadku?" Ozval sa predo mnou Willov hlas a jeho postava sa zohla tesne pri mne. 

Konečne sa mi podarilo otvoriť oči dokorán a tak som si hneď všimla hrču, ktorá mu navrela na hlave. 

,,Pre boha," zakryla som si ústa dlaňou. ,,Veľmi ma to mrzí, ja...nechcela som."

,,Ja som v poriadku, ale čo ty?" Žiarivo sa usmial a natiahol ku mne veľkú dlaň, ktorú som okamžite prijala. 

Nepriala som si nič viac, ako konečne stáť na nohách a hlavne, nebyť zdrojom zájmu všetkých naokolo. Vtedy som si spomenula na Hectora sediaceho na vrchu kopca a zmocnila sa ma ešte väčšia vlna hanby. 

S červeňou na lícach som sa snažila postaviť, ale prekvapila ma prudká bolesť vystupujúca z ľavej nohy. Ihneď, ako som sa čo i len trochu nadvihla, bolesť ma posadila späť do snehu. Tvár som skrivila v bolestnej grimase a rukou si pošúchala udreté miesto, ktoré pod dotykom bolelo ešte viac. 

,,El, preboha!" Priskočila ku mne Sam a snažila sa ma vytiahnuť na nohy presne, ako pred chvíľou Will, no ten ju okamžite zadržal. 

,,Počkaj, myslím, že má niečo s nohou. Bolí ťa to?" Súcitne si ma prezrel, nevšímajúc si nepeknú hrču na jeho hlave, ktorá nevypadala o nič menej bolestivejšie. 

Bez slova som prikývla a pohľadom hľadala Kim. Kedže som ju nikde nevidela napadlo mi, že už zrejme vystúpila späť na kopec. Guča, ktorú sa mi zaryto držala v krku sa ešte zväčšila keď som Kim zahliadla, ako ťahajúc sane kráča smerom ku mne spoločne s Hectorom. 

Nikde v okolí žiadna Lara. Len Hector a moja sestra. Prekvapene som zažmurkala očami a na chvíľu dokonca zabudla na bolesť, ktorá mi vystreľovala do kolena. 

,,Si v poriadku?" Pribehol ku mne a čupol si priamo vedľa Willa, ktorý si ho prekvapene premeral. 

To, či je v poriadku aj Will ho očividne nezaujímalo. Húf ľudí, ktorý sa okolo mňa zhromaždil ma začínal znervóznovať a navyše bolesť, ktorú som si pri páde spôsobila sa každou chvíľou zhoršovala. 

Rýchlo som si Hectora premerala a prikývla som. 

,,Myslím, že to nie je zlomené. Dokážem pohnúť nohou, ale neskutočne to bolí," zakňučala som. 

,,Vezmem ťa domov," zahlásil Hector a všetky zvedavé pohľady sa teraz odvrátili odo mňa, na neho. Vrátane toho môjho. 

,,Ja som účastník nehody, ja ju vezmem," žmurkol na mňa Will so širokým úsmevom. 

Pohľadom som zmätene behala od jedného chlapca ku druhému. Všimla som si, že Sam presne kopírovala môj pohyb a s otvorenými ústami čakala na Hectorovu reakciu. 

,,Kamoš, to je v pohode. Elly býva hneď vedľa mňa a ja som sa už aj tak chystal domov," nenechal sa odbiť Hector a podišiel bližšie ku mne. 

Nadvihol obočie, čím sa ma vlastne nepriamo opýtal, či ma môže zodvihnúť. Bez slova som prikývla a keď si veľké ruky podložil pod moje boľavé koleno a chrbát, zhlboka som sa nadýchla. Tušila som totiž, že sa tento manéver nezaobíde bez bolesti. 

Presne, ako som predpokladala, hneď, ako som sa ocitla v Hectorom náručí, doslova ma ochromila. Sykla som bolesťou, no napriek tomu som sa snažila byť čo najstatočnejšia. Hector ma preložil na drevené sane, ktoré sem dotiahla Kim a ja som si hlasno vydýchla. Možno až príliš hlasno, kedže som na seba znovu pritiahla nechcenú pozornosť. 

,,Nechám ti u Sam na seba číslo. Ozvi sa mi prosím, ako si na tom," podišiel bližšie Will a venoval mi dnes už v poradí snáď stý úsmev. 

,,Ešte raz prepáč," zamrmlala som ospravedlňujúco. 

Premýšľala som nad tým, čo je momentálne horšie. Bolesť, ktorá sa už nedala vydržať, alebo hanba, ktorú som si svojou nešikovnosťou spôsobila. Potom, ako Hector potiahol za provizórne lano, ktoré bolo zavesené o sane a mojím telom jemne trhlo, poznala som odpoveď. Bolesť bola sto krát horšia, ako nejaký bezvýznamný pocit hanby. 

,,Pôjdem s vami," ponúkla sa Sam, ale ja som ju pohybom ruky okamžite stopla. 

,,Pokojne sa bav ďalej. Určite je to len udreté. Budem v poriadku," zamrmlala som, no to už ma Hector ťahal smerom ku cestičke, ktorá oddeľovala lúku od lesa a zároveň nám teraz ponúkala najrýchlejšiu alternatívu pre cestu domov. 

Zamávala som Sam, no ďalšie slová už som nevnímala. Dokázala som sa sústrediť len na bolesť, ktorá bola každým ďalším Hectorovým potiahnutím horšia a horšia. 

,,Ďakujem, že ideš s nami, Toro," začula som hovoriť Kim a oči, ktoré som mala už dlhšiu dobu prižmúrené, som teraz prekvapene otvorila. 

,,Vy dvaja sa poznáte?" Opýtala som sa prekvapene a nemotorne sa napravila na sánkach v snahe nájsť si aspoň trochu pohodlia. Neúspešne. 

,,Jasné, že sa poznáme, veď sme susedia," uškrnul sa Hector. 

,,Aha. To znamená, že len mne sa celé roky vyhýbaš," odfrkla som, pretože to bolo jediné, čo mi po jeho slovách dávalo zmysel.