26
ELLY
,,Palacinky sú hotové!" Zakričala zo schodov mama a ja som sa zmätene rozhliadla okolo seba.
Kim si zrejme vôbec nevšimla, že som už po pár minútach zaspala. Nečudo, keďže som sa v seriáli stratila už kdesi na začiatku. Kim už hltala druhú sériu, takže som od nej nemohla očakávať, že si so mnou seriál pozrie od začiatku. Avšak, nevadilo mi to.
Za ten krátky moment, kedy som si pospala som mala sen, v ktorom sa mi znovu opakovala scéna z Hectorovej garáži. Bozkával ma a moje líca už len pri tej predstave horeli červeňou. Nervózne som sa pomrvila na posteli a posadila sa. Potvorka bola stále zažratá do seriálu, takže mamine volanie vôbec nezaregistrovala.
,,Kim, je hotový obed," šťuchla som jej do ramena, načo sa neochotne odtrhla od obrazovky.
,,Uhm," zamrmlala a na klávesnici stlačila enter a obraz sa v sekunde zastavil.
,,Však je ten seriál výborný?" Nadšene vyskočila z postele a ja som ju nasledovala. Na pomoc mi podala ruku a ja som sa na ňu vďačne usmiala.
,,Perfektný," zaklamala som, pretože som jej nechcela kaziť radosť a usmiala sa ešte viac. Prišlo mi zábavné, že si skutočne nevšimla, že som celý seriál prespala.
Spoločne sme zišli do kuchyne, kde už čakala mama. Postávala pri linke a na tanier nám naberala skrútené palacinky, ktoré boli na vrchu poliate čokoládovou polevou. Slastne som si oblizla pery a môj žalúdok, ktorý sa už minimálne hodinu skrúcal hladom sa ozval. Rukou som si prešla po bruchu a mame vzala z ruky taniere, ktoré sa nám chystala položiť na stôl.
Jeden z nich som položila pred Kim, ktorá už, ako inak sedela za stolom a čosi ťukala do mobilu. V inom prípade by ju už mama dávno zahriakla, no dnes si ani jednu z nás nevšímala. Postavila sa ku sporáku a na panvicu naliala ďalšiu naberačku s riedkym cestom.
Pristihla som sa, že jedlo na miesto jedenia doslova hltám. Tušila som, že mi bude možno po takomto množstve poriadne zle, ale nemohla som si pomôcť.
,,Mami?" Ozvala sa po chvíli Kim a ja som bola nútená od jedla zodvihnúť zrak.
,,Prosím, Kim," otočila sa mama od sporáku a ruky si pretrela utierkou, ktorú následne preložila na voľnú stoličku pri stole.
,,Kedy sa vráti ocko?"
Po jej otázke mi takmer zabehlo. Hlasno som preglgla a tvár natočila ku mame, ktorej pery sa prekvapene roztvorili. Nervózne si zahryzla do pery a pred tým, než čosi povedala si hlasno odkašľala.
,,Vieš, Kim. Ja neviem či sa ešte niekedy vráti," priznala a rukou si utrela spotené čelo.
,,Prečo nie?" Zahabkala Kim a ruky špinavé od palaciniek si nešikovne utrela do našťastie staršieho domáceho trička. Mama ani tento krát nereagovala, čo už začínalo byť podozrivé.
,,Potvorka, myslím, že by sme mali nechať dospelých, aby si svoje problémy vyriešili sami," snažila som sa zachrániť situáciu.
Mama na mňa nepekne zazrela, načo som pokrčila plecami. Čím ďalej, tým viac som jej prestávala rozumieť.
,,Ocko urobil niečo veľmi nepekné, Kim a si už dosť veľká, takže by si to mala vedieť."
,,Mama!" Neveriacky som na ňu vyvalila oči. Nerozumela som, čo to do nej vošlo.
,,Ocko si našiel inú tetu, ktorú má teraz radšej, ako mňa," dodala a karhavo sa na mňa pozrela. Rovnaký pohľad som jej vrátila aj ja.
,,Takže, už nás nemá rád?" Rozplakala sa Kim a ja som automaticky vyskočila zo stoličky a obehla stôl, aby som ju mohla vziať do objatia.
Mala som sto chutí mame za jej chovanie vynadať. Bolo mi jasné, že sa snaží pred Kim všetku špinu hodiť na otca, ale ja som si už nebola úplne istá, či jej môžem veriť. Nie po poslednej návšteve otca.
,,Samozrejme, že nás má ocko rád. S nami to predsa nemá nič spoločné," chlácholila som ju a rukou jej jemne prechádzala po chrbte.
,,Takže ma príde pozrieť?" Vyzvedala ďalej.
,,Samozrejme," prikývla som a keď sa na jej detskej tvári usadil úsmev, vydýchla som si. Mama už na šťastie mlčala.
V tom momente sa ozvalo hlasné zvonenie, vychádzajúce z môjho vrecka.
Keď sa na obrazovke objavilo meno mojej najlepšej kamarátky, potešila som sa a rýchlo sa presunula do obývačky.
,,Ahoj, Sam," pozdravila som a zvalila sa na modrý gauč, sídliaci pri stene.
,,Ahoj, Elly. Ja, Nina a vlastne celá naša trieda a tiež pár deciek zo školy sme na tom veľkom kopci neďaleko lesa. Vieš, ktorý myslím však?" Opýtala sa, no kým som stihla čokoľvek povedať, pokračovala vo svojom monológu.
,,Sánkujeme sa a je tu vážne sranda. Však prídeš?" Zakvílila do slúchadla, ktoré som si po tom neznesiteľnom zvuku musela odtiahnuť od ucha.
,,Jasné, za pár minút som tam," oznámila som.
,,Výborne a vezmi so sebou prosím aj tie drevené sane, ak ich stále máš. Máme ich len pár, takže sa musíme stále striedať a to čakanie ma vážne nebaví," šomrala a ja som si s úsmevom na perách predstavila netrpezlivú Sam, oduto postávajúcu kdesi na kopci.
,,Iste," súhlasila som a hneď potom, ako som hovor ukončila, vrátila som sa do kuchyne.
,,Chceš ísť so mnou na kopec?" Opýtala som sa Kim, ktorej roržiarené oči stačili na miesto odpovede.
V krátkosti som mame vysvetlila kam sa chystáme a napriek tomu, že jej reakcia bola minimálna, alebo takmer žiadna, medzi dverami som sa na ňu usmiala. Stále som akosi dúfala, že sa naša rodina stmelí. A ani teraz tomu nebolo inak.
~
,,Kim, do toho kopca ťa ťahať nebudem. Na to zabudni," fučala som, keď sme sa ocitli tesne vedľa lesa, odkiaľ už bolo jasne vidieť kopec.
Kim sa ofučane presunula na nohy a spoločne sme kráčali za krikom, ktorý sa z kopca ozýval. Prekvapene som zistila, že sa na ňom nachádza takmer celá naša škola. V dave ľudí som mala dokonca problém nájsť Sam, alebo kohokoľvek z našej partie.
Po chvíli mi do očí udreli ryšavé Ninine vlasy, vykúkajúce z pod zelenej čiapky. Pridala som do kroku a Kim sa zadýchane ponáhľala za mnou.
,,Ahoj," pozdravila som, keď sme sa konečne ocitli na mieste a okrem Niny už som v ľudoch spoznala aj zvyšných spolužiakov.
Ako prvý si ma všimol Will, ktorý ihneď zodvihol ruku na pozdrav. V žltej lyžiarskej bunde vypadal veľmi príťažlivo. S úsmevom na perách som mu pozdrav opätovala a keď si ma konečne všimla aj Sam s Ninou, pozdravili sme sa krátkym objatím.
,,Ako to, že je tu tak veľa ľudí?" Začudovane som sa obzerala okolo seba.
Pamätala som si, že so Sam sme sa sem ako deti chodili často sánkovať, ale takmer nikdy som tu nevidela aj deti z našej školy.
,,Ktosi na facebooku vytvoril skupinu. Ty si nedostala pozvánku?" Opýtala sa, akoby som bola sto rokov za opicami a ani netušila, čo vlastne facebook je.
,,Neviem, už dlho som tam nebola," pokrčila som plecami a obzrela sa okolo seba.
Hneď mi bolo jasné, že to nebude len tak obyčajná sánkovačka. Väčšina deciek zo školy posedávalo na sánkach a popíjalo akýsi teplý nápoj priamo z termosky. Kedže termoska poctivo kolovala v skupine, bolo nad slnko jasné, že v nej nebude len obyčajný čaj, aký sme si s Kim priniesli my.
,,Idem sa spustiť" Oznámila mi Kim, načo som súhlasne prikývla a ďalej sa venovala obhliadke ľudí, ktorí sa okolo mňa hemžili.
Zrak sa mi zastavil na osobe, ktorú by som tu ale očakávala zo všetkých najmenej. V tom momente som okamžite oľutovala, že som si na seba nevzala lyžiarske nohavice, aby som sa mohla posadiť do studeného snehu. Moje nohy sa roztriasli a ja som sa spýtavo pozrela na Ninu so Sam, ktoré si ihneď všimli, čo ma tak zaujalo.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro