Tak dobre, síce to nie je klasická dlhá kapitola ale aspoň čosi 😆 Dnes som síce na oslave, ale aspoň som rýchlo zbúchala kapitolu zo včera.  Pretože vás milujem 😀❤❤❤

ELLY

Keď som sa vrátila domov, prekvapilo, ma až prílišné ticho. Presne toto ticho aké v dome vládlo už niekoľko dní. Z vrecka nohavíc som vytiahla mobil a rýchlym pohybom prsta vytočila mamine telefónne číslo. 

,,Áno, miláčik?" Ozvala sa až príliš veselá mama. 

,,Mami?" Vyslovila som prekvapene. ,,Kde zase si?"

,,Po práci som si zašla s priateľmi na drink," zachichotala sa do slúchadla. 

,,A kde je Kim?" Posadila som sa za kuchynský stôl a pohľad znechutene uprela na plný dres špinavého riadu. Bolo mi jasné, že tu čakal práve na mňa. 

,,Mala už byť predsa dávno doma. Vieš, že keď som v práci zo školy ju vozí Laurina mama," zamrmlala a následne sa nad kohosi vtipe hlasno rozosmiala. 

,,Práve preto sa pýtam...mami!!!" Zvolala som, pretože mi už dochádzala trpezlivosť. 

,,Zavolaj jej na mobil. Na čo som jej potom kupovala mobil? Už musím, zavolaj čo si zistila."

Jednoducho mi zložila. Nahnevane som hodila mobil na stôl, potom mi však napadlo, že som chcela zavolať Kim a znovu sa po neho neochotne natiahla. 

Skôr než som to však stihla, mojím telom trhlo. Nervózne som sa zaklonila zo stoličky, no dovidela som iba na kus chodby. Uvedomila som si, že zvuk prichádza z hora.

,,Kim?" Zvolala som kráčajúc ku schodisku. Bola som presvedčená, že sa už vrátila zo školy domov a ja som zbytočne panikárila. 

Keď som sa nedočkala odpovedi, rozbehla som sa na poschodie, schody berúc po dvoch. 

,,Kim," zopakovala som, ,,toto nie je vtipné, ak sa chceš hrať na schovávačku so mnou nerátaj."

Najprv som nakukla do jej izby, ktorá bola prázdna. Prešla som chodbou až na koniec, kde sa nachádzala moja, no po votrelcovi ani stopy. Napokon sa ozval buchot z otcovej pracovne a ja som sa radostne uškrnula.

,,Mám ťa, potvorka!"

Dvere na pracovni som prudko roztvorila, no vzápätí ma vrátilo o niekoľko krokov späť. Chrbtom som vrazila do steny na chodbe a pomaly sa posúvala ku schodisku. 

,,El, neublížim ti. Nikdy by som ti neublížil," vystúpila z dverí otcova postava a moje telo razom skamenelo.

,,Nechcel som, aby to takto dopadlo," nervózne si prehrabol vlasy a pristúpil až ku mne. 

O čosi pokojnejšie som sa odlepila od steny a pozorne sa zadívala do jeho tváre. Z nevysvetliteľných dôvodov som cítila, že jeho slová aspoň z časti neklamú. 

,,Prečo si to urobil?" Opýtala som sa, no sama som presne nevedela čo mám na mysli a na ktorú z posledných udalostí sa vlastne pýtam.

,,El," hlasno vydýchol. 

,,Nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá," nadvihol jemne obočie a vzal mi do jeho teplej dlane ruku. 

,,Čo tým myslíš?"

,,Myslím tým, že o svojej mame nevieš všetko."

,,O čom to hovoríš, oci?" Zmätene som pokrútila hlavou. Začala som sa v našom rozhovore nekontrolovateľne strácať. 

Otec sa rukou oprel o stenu tesne vedľa mňa a oči na krátku chvíľu privrel. Videla som na ňom, že mu je táto téma nepríjemná no rozhodla som sa neustúpiť. 

,,Vieš, El. Tvoju mamu mám napriek všetkému rád a preto si myslím, že by nebolo na mieste, aby som ti o tom hovoril ja sám. Myslím, že by si sa mala opýtať jej," jednoducho ma odbil a mojím telom sa razom niesol hnev.

Prižmúrila som oči a dôkladne si ho premerala. V jeho tvári sa črtala nervozita, ale i smútok. 

,,Oci, prosím," žobronila som.

Nevedomosť sa mi pomaly vkrádala do mysle a bolestivo pulzovala celým mojim telom. Na jednej strane som chcela poznať pravdu. No na druhej som sa bála, že by ma otcove slová mohli zlomiť. Možno by som mu neuverila, ale možno by som tým úplne zmenila mienku o mame. 

Zamyslela som sa nad poslednými dňami po otcovom odchode. Mala som pocit, akoby mama odrazu ožila.  Omladla. Z práce sa vracala neskoro a čoraz častejšie sa usmievala.

Tešila som sa tomu. Neprikladala som tomu dôležitosť, jednoducho som si myslela, že z nej opadol všetok stres a strach, ktorý pri otcovi musela trpieť. 

Otec sa zhlboka nadýchol a jeho pery sa skryvili do bolestnej grimasy. Oči prudko privrel, aby zadržal slzy, ktoré sa mu do nich drali. 

,,El," vydýchol a nepripravenú ma vtiahol do pevného objatia. 

Prekvapená vlastnou reakciou som sa pritiahla ešte bližšie a razom sa mojim telom niesla vlna pokoja a bezpečia.  Presne tak, ako keď som bola malé dievčatko a otec ma takto objímal každý deň, keď sa vrátil z práce. Až teraz som si uvedomila, ako veľmi mi otec chýbal. 

,,A kde máš vlastne auto?" Opýtala som sa a jemne som sa odtiahla.

,,Zaparkoval som o ulicu ďalej. Nechcel som riskovať, že sa mama vráti skôr,  alebo ma tu náhodou uvidí ten tvoj ninja.

,,Ninja? Vážne?" Musela som sa zasmiať. 

,,Myslím, že je to dobrý chlapec, El. Zastal sa ťa a to by urobil málokto. Páči sa mi," žmurkol na mňa a ja som prekvapením roztvorila ústa. 

Vážne mi práve otec Hectora schválil? A Navyše po tom, ako ho takmer surovo vyrazil z vlastného domu. 

Nemo som prikývla a na tvári sa mi sformoval úsmev. Neverila by som, že ma môže jeho prítomnosť tak potešiť. 

,,Takmer som zabudla. Kim sa stále nevrátila zo školy," napadlo mi zrazu a bez ďalšieho vysvetľovania som sa rozbehla schodmi do kuchyne, kde som nechala mobil. 

,,Kim?" Vydýchla som si úľavou, keď mi takmer na prvé zvonenie zodvihla. 

To už sa za mnou objavil otec a spýtavo si ma prezeral. Tiež ho zaujímalo, kde sa Kim fláka. 

,,Prečo ešte nie si doma? Bála som sa o teba!" Karhala som ju. 

,,Som len u Lauri," podráždene zatiahla. 

Napriek tomu, že som sa o ňu ešte pred pár sekundami tak bála, teraz som sa musela usmiať. Uvedomila som totiž, že už to nie je tá malá potvorka. Už je to veľké dievča, ktoré práve vchádza do puberty a chce len svoje súkromie. 

,,Dobre, potvorka. Nabudúce aspoň zavolaj. A nebuď dlho," povedala som už omnoho milšie. 

,,Fáájn," zatiahla a položila. 

,,Je v poriadku," otočila som sa ku otcovi, ktorý chápavo prikývol. 

Do ruky si vzal kufor na laptop a väčšiu cestovnú tašku, ktorú si zniesol dole. S vedomím, že sa práve lúčime a týmto sa rodina Dohertyových definitívne rozpadla mi do očí vyhŕkli slzy. 

,,Rozvediete sa?" Opýtala som sa a znovu sa pritisla na jeho hruď. 

,,Už to tak vypadá, El," zašepkal a veľké ruky si spojil na mojim chrbte. Hneď na do mi to vlasov vlepil dlhý bozk.