ELLY

,,Slečna Dohertyová, vaše vysvedčenie. Až na tú matematiku výborné. Verím,  že na konci roka na tom popracujete," usmiala sa na mňa naša triedna učiteľka a so žmurnutím mi podala bielu A4.

Opätovala som jej úsmev a s papierom v ruke sa vrátila na svoje miesto. Sam ma hrdo pobúchala po pleci a venovala mi úprimný úsmev. Rovné hnedé vlasy si zastrčila za ucho a jej úsmev razom zbledol. 

,,Povieš mi už prosím, čo sa stalo v tej nemocnici?" Ustarostene sa opýtala. 

Samozrejme že si všimla, ako chodím bez duše. Už tri dni moje telo spaľovala bolesť, ktorú spôsobovala hanba. Dokonca tak veľmi, že som sa o tom pred Sam hanbila hovoriť. Tak veľmi som chcela vedieť, ako sa Hector má. Či sa už vrátil domov. Ale nemala som odvahu vrátiť sa do nemocnice. 

,,Pobozkala som ho," s tažkosťami som vyslovila. Napriek tomu, že sme boli so Sam priateľky od malička, líca sa mi rozhoreli červeňou. Naše mami boli spolužiačky rovnako, ako my dve a tiež dobré priateľky. 

,,Ale veď to je úžasné...alebo nie?" Nechápavo si ma premerala.

,,Nie, Sam. Pretože on ma berie iba, ako svoju kamarátku," zamrmlala som. Hlas sa mi nekontrolovateľne roztriasol. Bála som sa, aby som svoje emócie udržala na uzde a nerozplakala sa.

,,Oh," vyšlo z nej a tvár obrátila smerom ku tabuli.

Nemala som jej to za zlé. Veď ja sama som nevedela, čo si o tom celom myslieť. Najlepšie možno bolo nemyslieť vôbec. Kiež by to ale šlo tak jednoducho. 

~

Po škole sme spoločne s celou triedou kráčali do baru v centre mesta. Bol neďaleko školy, ťažke sme tvorili jednu veľkú guču vrieskajúcich deciek.

Ja som sa držala pozadu so Sam a Ninou a len letmo vnímala ich konverzáciu. Myšlienkami som sa stále vracala k incidentu s Hectorom, no nedokázala som ich zastaviť. Hlavu som mala sklonenú a oči zapichnuté do zeme.

,,Dúfam, že budú mať dosť voľných stolov," začula som Ninu a oči namierila na vstupné dvere do baru, ktoré boli osvetlené malými žiarovkami.

Vzhľadom ku obednajšej hodine bol bar takmer prázdny. Okrem stolu v rohu, kde sedeli dve dievčatá v našom veku a barmanky, bar zýval prázdnotou. 

Interiér s niekoľkými menšími stolmi rozmiestnenými po celom priestore ponúkal viac než dosť miesta. 

Všetky tri sme sa posadili približne do stredu miestnosti na malé kovové stoličky a ja som sa ihneď vrhla po nápojovom lístku. 

Automaticky som vyhľadala kategóriu s nealko nápojmi a takmer okamžite mala aj vybraté. 

Barmanka šikovne obehla stoly a keď sa pristavila pri našom, aby sme jej nadiktovali svoju objednávku, Nina zaskočene pokývala hlavou. 

,,Vážne grapový džús?"

,,Nezdržím sa dlho," vysvetlila som dôvod svojho výberu. 

Nina si hlasno vydýchla a Sam naopak chápavo prikývla, začo som sa jej odvďačila úprimným úsmevom. Nemala som náladu opiť sa a baviť sa, ako by sa nič nestalo. Keď som ani netušila, čo je s Hectorom. Najradšej zo všetkého by som išla rovno domov a bez akejkoľvek hanby zazvonila na jeho dvere. To však momentálne neprichadzalo do úvahy. 

,,Poďme tancovááť," pristavila si pri našom stole Lara a rytmicky poskakovala na mieste. 

,,Poď," natiahla za mnou ruku Nina a ani som sa nestihla spamätať, ako som sa ocitla medzi pár spolužiačkami, ktoré už podnapito poskakovali medzi stolami. 

Nemotorne som sa pohybovala v rytme hudby a očami kĺzala po chlapcoch z našej triedy, ktorí nás zvedavo sledovali. Najviac zo všetkých práve Laru, ktorej napriek chladnému počasiu panujúcemu von z úzkeho topu provokatívne vykúkalo vypracované bruško. 

Jeden pár očí však spočíval práve na mne.

William O'Brien ma svojimi modrými dúhovkami doslova prepaľoval.  Zahanbene som tvár otočila smerom ku Nine, ktorá si spotené kučeravé vlasy viazala do prísneho copu. Jediný rozdiel v nich bola ich orieškovo-hnedá farba. 

Napriek tomu, že som sa akokoľvek snažila, musela som nakoniec obrátiť. Ihneď mi došlo, že to nebola len náhoda. Jeho pohľad stále spočíval na mne. Teraz sa ku nemu pripojil aj jemný úsmev v podobe zdvihnutého pravého kútiku. Svetlé kučeravé vlasy si prehrabol rukou a bez toho, aby ma prestával sledovať sa postavil. 

Moje telo sa samovoľne ukrylo za to Ninino, načo sa začala nervózne ošívať. 

,,Čo to je za divný druh tanca?" Zasmiala sa a ruky vystrela smerom k Sam, ktorá si ma zmätene prezrela.

Prihlúplo som sa usmiala a snažila sa pokračovať v pohyboch, ktoré mali pripomínať tanec. Nervozita mi však nedovoľovala, aby som sa uvoľnila. 

,,Ahoj," ozvalo sa tesne za mnou.

Prudko som sa obrátila a Willovo telo spočívalo takmer nalepené na mojom. Okamžite som o krok ustúpila. 

,,Chcem si len zatancovať," naklonil sa k môjmu uchu tak blízko, že sa oň jemne obtrel pekne vykrojenými perami. Hlasno som preglga, čo ale pre hlasnú hudbu nemohol počuť. 

Rukami obopol môj pás tak rýchlo, že som nemala čas zaprotestovať. Pritiahol si ma ku sebe tak tesne, že nás delilo len pár centimetrov. Do nosa mi okamžite udrel jeho silne korenistý parfum, ktorý sa mi páčil. Zhlboka som sa nadýchla a nechala moje dutiny užívať si jeho sladkú arómu. 

Ruky som si jemne oprela o jeho hruď a začala sa pohupovať do rytmu teraz už pomalej pesničky. Všimla som si, že aj ostatní chlapci z triedy sa už posmelili, takže sme sa teraz takmer celá trieda presúvali pomedzi stoly a hľadali správne miesto na tanec. Tento podnik nebol jeden z tých, ktoré boli stavané práve na tento druh zábavy. Avšak, vysvetlite to bande, poväčšine pripitých študentov. 

,,Od prvého ročníka si sa poriadne zmenila," zažepkal William a pohľad presúval po mojej tvári. 

,,Ako to myslíš?" Pokrčila som nosom.

,,Vyrástla z teba krásna žena. Navyše...páčia sa mi tvoje vlasy," vyslovil a ruku z môjmu pásu presunul ku nim. Jeden prameň si vzal medzi prsty a jemne sa s ním hral. 

,,Ď-ďakujem," zakoktala som a nevedome sa zahľadela do jeho očí. Premýšľala som, či už som niekedy videla tak sýte modré oči. 

Tvár naklonil ešte bližšie až ma na pokožke pošteklil jeho dych. Zmes alkoholu a byliniek, ktorá bola prekvapivo veľmi príjemná. Delilo nás už len pár milimetrov od bozku, keď som sa zmätene odtiahla. 

,,Nepáčim sa ti?" Zahryzol si do pery a ja by som mu po tom geste najradšej povedala pravdu. A to, že sa mi páči až príliš. Ale nemôžem bozkávať jeho dokonalé pery, ak by som pri tom myslela na ešte jedny. Tie, ktoré boli ešte dokonalejšie. 

,,O to nejde...ja len," zahabkala som. 

,,Rozumiem. Už niekoho máš," odpovedal za mňa a ja som automaticky prikývla. Možno to tak bolo lepšie. Vyhla som sa zbytočnému vysvetľovaniu. Bez ďalších slov prikývol a s jemným úsmevom na perách sa rozlúčil. 

,,Už pôjdem," pobúchala som po pleci Sam, ktorá sa spotená stále zvŕtala tento krát už na stole. Musela som sa zasmiať. Závidela som jej, ako sa dokáže uvolniť a zabaviť. 

,,Už?" Opýtala sa prekvapene, no nijak zvlášť nenamietala. Poslala mi vzdušný bozk, ktorý som jej opätovala a pobrala sa ku baru, vyrovnať svoj účet.  

Očami som skontrolovala čas na hodinkách, ktoré som mala na ruke. Boli ešte len tri poobede a mne sa domov ísť nechcelo. Prechádzku do lesa som okamžite zavrhla. Do zotmenia by som to nestihla. Navyše ma ešte čakala dvadsať minútová cesta domov. 

Pridala som do kroku, aby som sa zahriala. Vonku bola jedna z tých zím, ktorá sa vám dostáva až po kožu. Striasla som sa a rukami sa objala. 

Cesta mi ubehla rýchlo. Už som sa nachádzala pred naším domom, keď moje meno zavolal pre mňa až príliš známy hlas. 

,,Čo tu robíš v takejto zime? A navyše len v mikine?" Zhrozila som sa a cez cestu prebehla ku domu oproti. 

Hector sedel na schodoch. V ruke mal ešte nezapálenú cigaretu a prevracal nad mojimi slovami oči. Odrazu ma prešli všetky nepríjemné pocity, ktoré sa mi s jeho menom spájajali a vystriedal ich hnev. Hnev na to, aký dokáže byť sebecký a nezodpovedný. 

,,Čakal som tu na teba," pokrčil plecami.