Ahoj, ahoj 🥰 Konečne sa mi dnes podarilo dopísať aspoň čosi. Nie je to síce podľa mojích predstáv, musím priznať, že som sa tak trochu zamotala vo svojich vlastných myšlienkach.

Zároveň sa vám chcem znovu poďakovať.  A to hlavne mojej AureliaStaviarska  A tiež  Ema_Luna  zuzin_kaaaa krokodyle155 za vaše krásne komentáre, hviezdičky,  podporu 🥰 aj všetkým ostatným,  ktorým sa môj príbeh páči a zanechávate odozvu ❤

HECTOR

Postával som pred domom a fajčil už svoju tretiu cigaretu. Práve sa z práce vrátil pán Doherty. Všimol som si, že musel byť pod parou, pretože autom najprv vybehol na obrubník a následne auto zaparkoval priamo do predzáhradky. S ťažkosťami sa vytackal z auta a presunul sa do domu. Vyfúkol som dym z cigarety a uškrnul som sa. 

Pohľad na neho ma aspoň na chvíľu vyviedol z myšlienok na mamu, ktorá mi len pred chvíľou dávala kázeň o tom, ako si nevážim svoje zdravie a tým pádom si nevážim ani ľudí, ktorý mi dali život. 

Cigaretu som hodil na zem a špičkou topánky ju na zemi dôkladne uhasil. Už som sa chystal vrátiť späť, keď sa z domu oproti ozval krik. Očami som prebehol po oknách. Všimol som si, že je rozsvietené len na prízemí. 

Netrvalo dlho a ušami mi rezonoval zúfalý hlas Elly. Bez premýšľania som sa rozbehol cez cestu a bez klopania otvoril dvere. 

Pri vchode do kuchyne sa krčila Ellyna mama, ktorej ten hajzel zvieral zápästie. Oceánovo modré oči patriace Elly sa dožadovali pomoci. 

Stačilo mi pár krokov, aby som prekonal vzdialenosť, ktorá nás delila a zúrivého muža som za kabát stiahol do bezpečnej vzdialenosti. 

,,Čo si to dovoľuješ ty sopliak?!" Nešikovne sa po mne hodil a jeho telo sa pod vplyvom alkoholu znovu zakymácalo. 

Ruku som mu bez jediného zaváhania skrútil za chrbát a silným buchnutím ho prirazil na stenu. 

,,Ešte raz sa ich dotkneš a vlastnoručne z teba vymlátim dušu ty hajzel!" Precedil som cez zuby a pohľadom som zablúdil o Elly, ktorá sa trasúc tisla ku svojej mame. 

Hnev, ktorý mi koloval žilami začínal ovládať moje myšlienky a celé telo. Napriek tom som svoje zovretie povolil a jeho telo sa bezvládne spustilo popri stene. Z kolien sa prevrátil na zadok a zadýchaný sa oprel chrbtom o stenu. 

,,Za toto mi zaplatíš ty malý bastard!" Zreval mojím smerom.

Ruky som zúrivo zaťal v päsť. Nechty sa mi bolestivo zarývali do dlaní. Bol som pripravený každú chvíľu zaútočiť. 

,,Prosím nie!" Priskočila ku mne Elly a roztrasené ruky mi položila na ramená.

,,Nerob to," zaprosila znovu a hlavu si oprela o moju hruď. 

Stupňujúci hnev som teraz presunul kdesi do úzadia a prekvapený jej gestom ju vtiahol čo najsilnejšie do svojho objatia. Jej telo sa v mojom náručí ihneď uvoľnilo. Pocítil som, že chvenie jej tela mierne ustupuje. 

Pohľadom som vyhľadal toho bastarda a vyslal mu jasný signál.

Ak sa teraz priblížiš, bude to posledné čo vo svojom mizernom živote urobíš. 

Zdalo sa, že pochopil. Pohľad upriamil do zeme a nemotorne sa zodvihol na nohy. Ruku som vystrel smerom k vystrašenej žene. Okamžite sa ukryla za môj chrbát a ruky mi jemne položila na plecia. Elly s nosom zaboreným do mojej mikiny sa až na občasné myknutie telom ani nepohla. 

,,Myslím, že by si mal vypadnúť," zodvihol som mierne bradu, aby som mu dal najavo svoju dominanciu. 

Vypadalo to tak, že moje tykanie mu neprekáža. Dlaňami sa odrazil od steny a bez jediného slova prešiel okolo nás a bez toho aby sa obťažoval s obúvaním sa vytackal z domu. Za mojím chrbtom sa ozval hlasný výdych a ruky, ktoré spočívali na mojich pleciach pomaly skĺzli. 

~

Ticho ktoré okolo nás panovalo mi začínalo byť nepríjemné. Premýšľal som, či by nebolo rozumnejšie, ak by som sa proste postavil a opustil dom mojich susedov. Pohľad na užialené ženy, ktoré som videl sedieť za stolom mi to ale nedovoľoval. 

Z úst sa mi vydral hlasný výdych a nervózne som si odkašľal. Elly zodvihla hlavu a zapichla do mňa od plaču opuchnuté oči. Ruku som natiahol cez stôl a jej malé prsty prekryl svojou dlaňou. Na tvári sa jej objavil jemný úsmev, ktorý som jej opätoval. 

,,Ďakujem, Hector. Tak veľmi ma mrzí, že si to všetko musel vidieť," potiahla nosom Camille. 

,,Nemá vás čo mrzieť. Nemôžete za to," nadvihol som kútik úst do ďalšieho jemného úsmevu. 

Vedel som, že okrem toho čo sa práve stalo som im viac pomôcť nedokázal. Pomaly som sa postavil no nespúšťal som zrak z Elly, ktorá si ma spýtavo prezerala. Nebol problém z jej pohľadu vyčítať, že nechce aby som išiel. Tvár jej stále zdobil strach a jej telo sa na stoličke neprirodzene krčilo. 

,,Idem len...idem si len zapáliť," zaklamal som a rukou ukázal na vchodové dvere. Už o trochu pokojnejšie prikývla a ja som sa s hraným úsmevom na perách pobral ku dverám. 

Prudko som vydýchol dym v zmesi s nikotínom a hlavu unavene zaklonil do zadu. Cítil som, že dnešný deň má následky nie len na Elly s Camille. Prekvapila ma slabosť, ktorá sa rozliehala mojím telom a spôsobovala, že najviac zo všetkého som teraz túžil po tom, aby som si mohol ľahnúť do svojej postele. Elly som to však urobiť nemohol. 

Ešte nedofajčenú cigaretu som zadusil špičkou tenisky a napriek rozdielnemu vnútornému presvedčeniu som sa vrátil späť do domu. 

ELLY

Snažila som sa na sebe nedať najavo, ako veľmi ma Hectorova prítomnosť potešila. V kútiku duše som mala obavy, že sa nevráti. 

Sediac za stolom som pozorovala jeho približujúcu postavu a celým vnútrom sa mi rozliehala úľava. Uvedomovala som si, že strach z otca nemusí byť pravý dôvod, prečo sa dožadujem jeho prítomnosti. Ale tiež som vedela, že keby tu teraz nebol nič by nebolo tak jednoduché, ako sa mi pri ňom zdalo. Nedokázala som si to vysvetliť, ale vzbudzoval vo mne pokoj, ktorý som teraz tak sebecky potrebovala. 

Pohľadom som blúdila po celom jeho tele až som nakoniec spočinula na tvári. Neuniklo mi, že je až príliš bledá. Postavila som sa od stola a podišla bližšie. Stále viac som sa dožadovala jeho blízkosti. 

Opatrne prestúpil z jednej nohy na druhú a rukou sa zaprel o stoličku. 

,,Necítiš sa dobre?", opýtala som sa a ruku presunula na jeho plece. 

,,Som len unavený," priznal a ruku vrátil zase späť ku telu, aby mi dokázal, že hovorí pravdu. 

,,Ostaneš prosím dnes v noci tu?" Vyslovila som s nádejou v hlase. 

Prekvapene nadvihol obočie a jemne pootvorené ústa svedčili o tom, že ho moja prosba zaskočila. Napriek tomu prikývol a moje srdce div nevyskočilo z hrude. V prvom rade od šťastia, že túto noc nestrávim sama, ponorená v negatívnych myšlienkach. Po druhé to bola predstava Hectora, ktorý strávi noc v mojom dome v mojej izbe...možno v mojom objatí. 

Malú dlaň som vložila do jeho a keď ju prijal, s úľavou som vykročila hore schodmi do svojej izby.  Zastavila som až tesne pri mojej posteli a nervózne sa posadila. Hector sa zatiaľ obzeral po mojej izbe a pohľad zastavil až na polici s knihami. Pristúpil bližšie a prstami jemne prechádzal po ich chrbtoch. 

,,Rada čítaš?" Opýtal sa stále z nich nespúšťajúc oči. 

,,Už dlho som nečítala," zamyslela som  sa. 

Z police vybral jednu z kníh, ktorú si otočil chrbtom, aby si prečítal jej obsah. Uznanlivo pokýval hlavou a pár dlhými krokmi sa ocitol priamo v mojej posteli. Oprel sa o jej čelo a knihu otvoril na prvej stránke. 

,,Tak si niečo prečítame. Toto vyzerá vážne zaujímavo," ešte raz si s vážnym výrazom prezrel knihu a dlaňou pobúchal po voľnej strane postele, hneď vedľa neho. 

Nervózne som prehltla hrču, ktorá sa mi usadila v hrdle a pomaly sa po kolenách preplazila na druhú stranu postele. 

,,Ty mi chceš čítať?" Ozvala som sa a keď som si uvedomila čo som povedala, musela som sa zasmiať. 

,,Žartuješ? Ja som unavený," prehodil naoko urazene. ,,To ty budeš čítať mne."
V

íťazoslávne sa uškrnul a zosunul sa do polo ľahu. Hlavou niekoľko krát pokrútil zo strany na stranu hľadajúc si správnu polohu. Napokon ju zaklonil trochu dozadu a s hlbokým výdychom privrel oči.