ELLY

Už pred dverami som zreteľne začula mamin roztrasený hlas. Črtalo sa v ňom číre zúfalstvo v zmesi s hnevom. 

Rukou som si rýchlo zotrela slzy a prudko sa oprela do dverí. Takmer som ich vyrazila. 

Hlasy sa niesli z kuchyne. Najprv som sa však zastavila v obývačke, aby som skontrolovala Kim, ktorá vystrašene sedela na zemi a očami striedavo pozerala na mňa, potom na chodbu. 

,,Čo sa deje?" Zašepkala som potichu.  Kim mikla plecami a tenkým prstom ukázala do chodby. 

Prstom som jej naznačila, aby ostala na mieste a potichu som sa plížila ku dverám kuchyne.

,,Si obyčajný hajzel, Harold!" Kričala mama cez slzy.

Oprela som sa k zárubni dverí, takže som teraz mala na nich dokonalý výhľad. Nezáležalo mi na tom či ma uvidia. 

Otec mi stál chrbtom, mama sedela za stolom a prosebne na neho pozerala. V jej očiach sa zračilo zúfalstvo, ale zároveň aj nádej. 

Sama som chcela, aby otec jej slová vyvrátil. Aby sa to všetko skončilo.  Ruky som zúrivo stískala v päsť a nechty sa mi pri tom bolestivo zarývali do dlaní. 

Po tvári sa mi skotúľala horúca slza. Netušila som, aký je jej pôvod. Bola to bolesť, ktorú som cítila pri pohľade na mamu. Smútok z toho, že sa môj život rúca, ale tiež aj spomienka na Hectorove slová. Možno všetko dokopy.  

,,Oh, pre boha Camille. Prestaň byť tak prehnane podozrievavá. Je to moja práca a je len tvoj problém, že sa nevieš preniesť cez to, že sú moje kolegine stále mladé a príťažlivé," vyslovil slová, ktoré adresoval ubolenej žene sediacej priamo pred ním. 

Jeho slová pálili, ako žeravá uhlíky. Nespoznávala som ho. Nedokázala a nechcela som si prispustiť, že muž, ktorý sa ku mojej mame správal takto arogantne môže byť môj otec. 

Telo som pomaly presunula do kuchyne, takže som sa teraz ocitla priamo za jeho chrbtom. To už si moju prítomnosť všimla mama. Ruka jej prekvapene vystrelila k ústam. Otec si pohľad, ktorý smerovala za neho ihneď všimol a prudko sa obrátil. 

Preľaknuto som podskočila dozadu až sa môj chrbát stretol s dverami chladničky. 

,,Ty si nás počúvala?" Opýtal sa a nezabudol pri tom nadvihnúť husté obočie rovnakej hnedej farby, akej mal vlasy. 

,,Ten váš krik sa nedalo prepočuť," drzo som odvetila. 

,,Padaj hore do izby!" Prikázal, akoby som mala päť a otočil sa späť ku mame. 

Zrak som obrátila ku nej a neunikol mi silený úsmev, ktorý mi jasne hovoril, aby som otca poslúchla a nestarala sa do vecí do ktorých mi nič nie je. Nezdieľala som rovnaký názor, ale nemala som silu s niektorým z nich dnes bojovať. 

Otočila som sa na päte a kroky nasmerovala do obývačky, kde presne podľa mojich pokynov stále čakala Kim. Rukou som jej naznačila, aby ma nasledovala a s vystrašenou sestrou za pätami som sa presunula do svojej izby. 

~

Neznášala som basketbal a vlastne som neznášala akýkoľvek kolektívny šport. Napriek tomu som bola nútená postávať, ako solný stĺp v strede telocvične a tváriť sa, že rozumiem jej pravidlám. Keby ma tak teraz videl Hector. On mal na basketbal výnimočný talent. Dalo by sa povedať, že bol jedným z najlepších. 

Práve sa na mňa rútil ktosi s loptou a ja som si nepriala nič iné, ako byť neviditeľná. 

,,Elly, choď po nej!" Ktosi zakričal a ja som sa zmätene obzerala okolo seba. 

Ani za svet by ma nikto nedonútil, aby som sa naháňala za nejakou loptou. Prudko som sa uhla, takže som vlastne svojmu protihráčovi uvolnila cestu. Bolo mi to jedno, no mojím spoluhráčom očividne nie. Kdesi v diaľke som začula nepeknú nadávku na svoju adresu. 

V duchu som preklínala telesnú výchovu aj celú našu školu. Zvuk zvonenia sa miestnosťou niesol, ako anjelsky hlas a ja som sa medzi prvými predrala do šatne, aby som sa prezliekla z úboru. Starostlivo som ho poskladala späť do skrinky. Dnes nebolo potrebné, aby som si ho brala domov oprať. Pri mojom štýle hry som sa nemala kedy spotiť. 

Sam s hrmotom roztvorila svoju skrinku, ktorú sme mali úmyselne vedľa seba. 

,,Stále sa na mňa hneváš?" Opýtala som sa po tichu. Potrebovala som teraz aspoň nejakú malú oporu, no zároveň som nemala chuť jej o svojich problémoch hovoriť. Všetko ešte bolo až príliš čerstvé a ja som vlastne ani nevedela čo by som jej povedala. 

Sam skrinku teraz s rovnakým hrmotom zatvorila. Oprela sa chrbtom o jej dvere a ruky si prekrížila na hrudi. 

Spýtavo som nadvihla obočie. Z jej tváre, ktorá teraz neprejavovala žiadnu emóciu som nedokázala nič vyčítať. 

,,Nehnevám sa, Elly a ani som sa nehnevala. Len mi chýba kamarátka," priznala a nešťastne zvesila plecia. Odrazu som voči nej pocítila obrovskú ľútosť. Uvedomila som si, že som bola zrejme až príliš zahľadená do svojich problémov. 

Opatrne som podišla bližšie a pritiahla si ju do obajtia. Uľavilo sa mi, keď mi ho opätovala a stisla ma rovnakou silou. 

,,Mama s otcom...asi sa budú rozvádzať," zašepkala som a oči mi zaplnili slzy. 

~

,,Prepáč mi prosím. Naozaj som netušila, že máš doma také problémy," preplietla si so mnou ruku Sam, keď sme sa konečne vymotali zo školy. Len som nad jej slovami pokrčila plecami. 

,,Nie. To ja by som sa mala ospravedlniť tebe, Sam. Čo keby sme si zašli niekam na...na horúcu čokoládu. Pozývam," navrhla som s predstieraným nadšením. Na chvíľu sa ma dokonca zmocnil nápad, že by som jej povedala aj o Hectorovej chorobe. Hneď na to som ho však aj zavrhla. 

Myslím, že za to mohla práve Lara, ktorej dlhé vejúce vlasy som zahliadla už z diaľky. 

,,Ide sem slečna Hollywood," zamrmlala Sam a ja som sa pridusene zasmiala. 

,,Ahoj, Elly," pozdravila ma afektovane. 

Sam jej prekvapene zakývala rukou pred tvárou, aby jej dala najavo, že je tu tiež a jej ignorácia voči jej osobe bola v skutku neslušná. 

Lara ju naďalej sebavedome ignorovala a celú pozornosť zamerala len na mňa. 

,,Ahoj, Lara," venovala som jej krátky umelý úsmev. 

,,Potrebovala by som od teba pomoc," založila si ruky v prosebnom geste. 

Lara potrebuje pomoc odo mňa? To bude niečo skutočne vážne. 

Pohľadom som prekvapene zablúdila na Sam, ktorá len nechápavo pokrčila plecami. 

,,Nedávno som volala s Torom a dohodli sme sa na tom, že spoločne zájdeme na drink. Od vtedy sa mi ale neozval a má neustále vypnutý mobil," zaštebotala a nedočkavo presunula váhu z jednej nohy na druhú. 

,,A odo mňa chceš, aby som zašla ku nemu domov a pripomenula mu to?" Neveriacky som sa opýtala. 

Mala som sto chutí potiahnuť ju za ten konský chvost, ktorý jej z prísneho copu povieval sem a tam. Nemala ani potuchy, ako na tom Hector je a ani trochu ju to nezaujímalo. Jediné, čo chcela bolo získať si ho pre seba, pretože patril ku tej populárnejšej skupine. Na rozdiel odo mňa. Hnev, ktorý vo mne kypel sa veľmi pomaly, ale za to isto dral na povrch. 

Lara arogantne prevrátila veľkými hnedými očami a škorodostne sa zasmiala. 

,,Vedela som, že sa nedohodneme. To nič," pokývala mi pred očami prstom na ktorom svietil dlhý gýčový necht. ,,Nájdem si ho aj sama a som si istá, že ma dokonca pozve na ples," prižmúrila oči a s našpúlenými perami sa pobrala na odchod. 

Bola som si istá, že keby nespomenula ples, ktorý sa mal konať už tento piatok a bol určený pre štvrtákov, fackou by som jej zotrela nemalú časť jej omietky. 

Teraz som však dostala nápad. Dokonalý nápad a Lara už pre mňa viac nebola podstatná. 

Dnes trochu nezáživná časť, ale za to vám sľubujem, že ďalšia bude o to lepšia. Máte sa na čo tešiť ❤