||Pohľad Slovenského štátu||

Keď sme konečne prišli na miesto,bosé chodidlá som mala celé bolavé,na pár miestach rozodraté z nerovného povrchu,po ktorom som liezla za tým SS. Mala som tušenie, že ku nim patril. Jeho uniforma tomu odpovedala.
Nachádzali sme sa v odľahlej časti lesa kdesi za mestečkom,kde som s rodinou bývala.

Vzduch voňal po ihličí. Les v tejto časti nebol až taký hustý ako v iných,ale vďaka tomu sa tu dalo lepšie zorientovať. Bolo tu len pár stromov a kríčkov.

Išla som po lesnej ceste tam,kde som videla ešte otlačky topánok toho muža,ktorého som prenasledovala.

Stále mi však ani trochu nesedelo,ako sa tu mohol po dvoch rokoch po vojne objaviť niekto v uniforme padlého režimu,ktorý sa (možno chvalabohu) už zakázal. Dúfala som,že to bol len blbý žart a že to bol len nejaký obyčajnú premierný muž z mesta,ktorý nejak našiek uniformu a rozhodol sa ju nosiť pre zastrešenie ostatných. Boh vie,možno mal nejakú až moc dotieravú nápadníčku,ktorá sa nedá odradiť len kadečím...

Čím som bola hlbšie v lese,tým bolo chladnejšie. Keď som odchádzala z domu,bolo tuším okolo pol šiestej. Odvtedy mohli ubehnúť aj dve hodiny. Vždy keď som bola v kontakte s prírodou mi čas bežal rýchlejšie než normálne. Normálne by som sa ani nesťažovala,len teraz ma to trochu desilo.

Moju pozornosť si získala menšia,takmer už rozpadnutá budova zakliesnená medzi stromami. Nikdy predtým som tu nebola a vyzeralo to tak,že by tu ani poznať nemohol. Stopy viedli sem. Moja zvedavosť zvíťazila a vydala som sa k miestu,ktoré nemalo byť nikdy odkryté...

//Áno,táto kniha ešte žije! Budem sa pokúšať pridávať časti pravidelnejšie ^^"
-Wen