Musel hrať hru,že si naozaj v Berlíne oného dňa zobral život. Avšak,stál tu.Elegantnú nemeckú uniformu vymenil za civilné oblečenie. Rukávy snehovobielej košele mu zakrývali poranené ruky. Ku niektorým zraneniam prišiel cestami po svete. Niektoré si spôsobil sám. Ale žiadna jazva,modrina či rez sa nevyrovnal rane na jeho duši...

Mal som sto chutí sa zasmiať pri pohľade na tú malú francúzku,ktorá mi likvidovala ľudí. Čistič sa na mňa dívala ako na zjavenie. Vydesene ale fascinovane zároveň. Možno stále neverila tomu,že pred ňou stál vodca. Ten vodca,ktorý v máji roku 1945 spáchal samovraždu. Ale avšak som bol tu. Stál som tu. Živý...

---------------------------------------------------------------
Krátka kapitola než zvyčajne...v nasledujúcich to zase bude dlhé