//Z pohľadu Británie//
Sedel som vo svojej kancelárii a popíjal som už takmer studenú kávu. Áno,ja taký veľký čajoholik pijem kávu. Potreboval som dobiť energiu a zoradiť rozhádzané myšlienky v hlave.
Ubehol už deň odkedy sa nám naposledy ozval náš Čistič,ktorého som pozval na lov toho jedného nacistu. V meste bola už cez dva mesiace,kým ho konečne zahliadla a rozhodla sa ho uloviť. Odvtedy sa žiadna správa...
Srkol som si z kávy a pozrel sa z okna. Slnko pomaly zapadalo a vzduch začal byť príjemnejší. Pootvoril som okno a zhlboka som sa nadýchol. Na námestí,na ktoré som z okna mojej kancelárie videl bolo prázdne. Kávu som dopil a šálku položil na oblok. Práve som sa chcel odobrať z miestnosti si uvariť čaj,ale už mi ho niekto priniesol. Francúzsko... Usmiala sa na mňa svojim typickým šarmantným úsmevom. Po pár sekundách som jej úsmev opätoval. Čaj položila na stôl a oprela sa oň. Svoje čierne,na slnku až tmavomodré vlasy mala vyčesané do elegantného,presného drdola z ktorého ani vlások netrčal. Obdivoval som ju za to. Aj za to,že v každej situácii vyzerala pekne. ,,Ozvala sa ti S.F?"spýtal som sa jej. Francúzsko bola jej sestra. Dúfal som,že aspoň jej dala vedieť,ako na tom je. Ona však len pokrčila plecami. ,,Nie. Ale neboj sa,ona sa ozve. Len má zrejme plnú hlavu povinností a hrdinstva."povedala a odpila si z môjho čaju. Síce som ako jej manžel s ňou vždy súhlasil,bál som sa,že to nedopadne dobre. Jemne som prikývol a zase sa pozrel z okna. Už rozsvietili lampy. Zacítil som,ako ma zo zadu objala. Usmial som sa popod fúzy a pritúlil sa ku nej chrbátom. Ale i tak mi hlavou bežalo, či náš Čistič nebol lapený...

//Z pohľadu Slobodného Francúzska//

Zobudila som sa v tmavej miestnosti priviazaná o stoličku. Predomnou bol stôl a prázdna stolička. Porozhliadla som sa okolo seba. Miestnosť zapáchala po zatuchline. Takmer som chytila infarkt,keď som zacítila dotyk na mojom ramene. Trhla som so sebou. Za mnou sa ozvalo uchechnutie a dotyk z môjho ramena zmizol. Daná osoba sa presunula popri mne a sadla si oproti . Žmúrila som všelijako oči ako sa len dalo,ale i tak som nevedela ho rozoznať. Ozvalo sa štuknutie zapaľovača. Zapálil sviečku,ktorej plameň jemne osvietil miestnosť. Zamrazilo ma na mieste,keď som v ňom spoznala vodcu Tretej ríše...

//po sto rokoch nová časť...snáď sa aspoň trochu páčila ^^
-Wen