„neodchádzaj," riekol tak potichu, až v podstate šepkal. nevedno prečo. možno preto, že svoju bolesť nechával unikať niekde do ticha, do neznáma.

„musím," mala chuť sa zasmiať, ale ako sa dá na vážnosti zasmiať?

„musíme len zomrieť."

„a ja zomriem, ak sa nevrátim včas na hotel," odvetila a pokúsila sa mu vymámiť zo zovretia, avšak snaha bola márna.

„a ja zomriem, ak odídeš."