Úloha: Vypočujte si pieseň a napíšte napíšte príbeh, ku ktorému vás inšpirovala. Môže mať hocijakú dĺžku aj tému, ale musí byť aspoň čiastočne inšpirovaný piesňou alebo pocitmi, ktoré vo vás vyvolala.

---

,,Prečo sa skrývaš v tieňoch," ozval sa hlas.

Diana sa prudko otočila. Bol to Arthur. Usmial sa na ňu spod dlhých blond vlasov a prisadol si k nej. Zelená tráva ju chladila na bosých nohách a Diana sa neubránila úsmevu.

,,Neskrývam sa," zaprotestovala.

,,Ale áno," zasmial sa Arthur a v zelených očiach mu zaiskrilo. ,,Videl som ťa, ako si sa zakrádala z tábora."

Diana si posmešne odfrkla.

,,Nemôžem za to, že som taká tichučká."

Obaja vyprskli do smiechu. Diana nebola ani zďaleka nenápadná alebo tichá. To ona vždy prevracala hrnčeky a robila rámus.

Jej úsmev odrazu povädol.

,,Vieš, Arthur," začala a prehrabla si vlasy farby plameňa, ,,ja som nikdy nebola tá pekná."

,,Čože?" nechápal, ,,veď ty si to najkrajšie dievča, aké som kedy videl."

,,Naozaj?"

,,Určite," usmial sa a ona zbadala, že sa mierne zapýril.

Obrátil hlavu k nebu.

,,Sú krásne, však?" zašepkal.

,,Čo?"

,,Hviezdy predsa," zasmial sa. ,,Sú ako ty. Krásne a žiarivé."

,,Prestaň, Arthur," zasmiala sa a tvár jej zalial jemný rumenec.

,,Tak blízko a zároveň tak ďaleko," pokračoval. Obrátil sa k nízkej červenovláske. ,,Vždy, keď si myslím, že už ťa mám, tak mi vykĺzneš pomedzi prsty."

,,Nemáš mať tak veľké ruky."

Arthurovi pobavene mykalo kútikmi.

,,Prečo sa mi vyhýbaš," nechápal.

,,A prečo sa ty stále pýtaš," odpovedala protiotázkou.

,,Možno preto, že ťa mám rád."

Diana neodpovedala. Namiesto toho sklopila zrak a zahľadela sa na svoje ruky.

,,Zase utekáš," poznamenal. ,,Čo keby si sa niekedy zastavila. Nemáš sa pred kým skrývať."

,,Nechápem, ako ma môžeš mať rád," oči sa jej zaplnili slzami, ,,pozri sa, ako vyzerám." Zahľadela sa opäť na svoje ruky. ,,Pokožku mám takú bledú, že mi vidno snáď každú žilku."

,,A ty si myslíš, že to ma odradí?" zasmial sa a jemne ju pohladil po líci. ,,Podľa mňa máš tu najkrajšiu pokožku na svete."

Z Dianiných zelenosivých očí pomaly vytiekla osamelá slza. Arthur sa k nej naklonil a utrel jej ju.

Ocitli sa blízko pri sebe. Na koži cítila jeho teplý dych. 

Naklonil sa a jemne ju pobozkal. Po celom tele jej naskakovali zimomriavky. Rozum jej vravel, nech ho odstrčí. Ale srdce akoby čakalo len na tento moment. Diane sa po tele rozliala vlna tepla akoby práve vyriešila nejaký veľký problém. S Arthurom sa cítila tak v bezpečí.

Odlepil svoje pery od jej a objal ju. Na krku ju šteklili jeho dlhé vlasy a jemné strnisko.

Privinula sa k nemu bližšie. Zrejme našla svoju spriaznenú dušu. Hľadala ju tak dlho. A pritom ju mala rovno pod nosom. Neustále sa jej to snažil naznačiť, no ona bola slepá voči jeho láske. Nevážila si ho. A po tom všetkom si ho zrejme ani nezaslúžila.

,,Si moja hviezda," zašepkal.

Usmiala sa a zavrela oči. Možno jej predsa len odpustí tú sebeckosť.