Úloha: Napíšte príbeh o vesmírnej lodi a jej posádke na ceste preskúmať ďalekú planétu alebo galaxiu.

Použite slová: idiot, kapitán, marketing

---

Krátke zapípanie mu oznámilo, aby okamžite prišiel do riadiaceho centra. Michael práve hral tenis. Odložil raketu a miernym predklonom sa len o kúsok vyhol loptičke. Uškrnul sa, presne tak, ako si to každý deň nacvičoval pred zrkadlom. Svižným tempom prešiel cez jedáleň až k výťahu. Vstúpil do priestrannej kabíny, zavelil číslo poschodia a nechal sa unášať pokojnou hudbou z reproduktorov.

Odrazu sa rozsvietili červené svetlá. Michael ledva stihol pokrčiť husté čierne obočie a už ho hodilo o stenu výťahu. Zodvihol sa zo zeme a nepríjemne sa mračil. Cítil, ako sa mu na chrbte vytvorili modriny, rýchlo sa zaplňujúce krvou. Na stene, kam ho náraz odhodil, sa vytvorila hlboká preliačina v tvare jeho postavy.

Výťah s cinknutím zastal. Michael pevným krokom zamieril k širokému panelu. Stlačil pár tlačítiek a pred očami sa mu objavila mapa lode.

,,Počítač," pýtal sa, ,, čo sa stalo?"

,,Narazila do nás spŕška asteroidov, pane," ozval sa ženský hlas.

,,Nahlás škody."

,,Štít lode väčšinu asteroidov odrazil. Náraz však spôsobil mierne otrasy na palubách sedem, šesť, päť..."

,,A paluba deväť?" zaujímal sa Michael.

,,Spánkové boxy nehlásia žiadne poškodenie."

Michael mierne poodstúpil. Rukou si prehrabol čierne vlasy, ako to videl u ľudí a chystal sa odísť, keď sa počítač znovu ozval: ,,Senzory zachytili ďalšiu skupinu asteroidov a vesmírneho prachu, pane."

,,Vyhni sa im."

,,Pane, sme príliš blízko. Keby sme sa pokúsili vyhnúť, zasiahlo by nás síce menej asteroidov, ale paluba deväť a desať by zostala nechránená."

,,Vezmi energiu z motorov a presuň ju do štítu," rozkázal Michael a staval sa na svoju pozíciu. ,,Aktivuj zbrane. Prestrieľame si cestu von."

Michaelove sivé oči upierali pohľad na obrazovku. Prstami prepol na ručné ovládanie a navigoval loď pomedzi asteroidy. Pohľadom zavadil o menšiu tabuľku, ukazujúcu smer a čas cesty. Prešli už skoro polovicu. Zostávajú im teda ešte štyri roky, aby dosiahli obežnú dráhu planéty.

Michael zaostril späť na obrazovku. Vyšli z tieňa obrovského kameňa, ktorý im zastieral výhľad. To čo uvidel ho na moment zamrazilo. Pred nimi sa črtal asteroid asi päťkrát väčší, ako ich loď. Vedel, že ho nestihnú obísť. Mal to už dávno vypočítané.

,,Zamieriť fázery na stred asteroidu," zavelil rozhodným hlasom. Ak boli jeho výpočty správne, asteroid sa prepolí a vytvorí tak štrbinu dosť veľkú, aby cez ňu prešli.

Počítač spravil, čo mu prikázal a onedlho sa z lode vyrútil červený pás svetla. Zasiahol asteroid presne do stredu. Ako Michael predpokladal, začal sa lámať na dve polovice.

,,Zvyšná energia z fázerov do štítu!" zdvihol sa. Zamieril do strojovne, aby mohol opraviť výťah. Zbehol po náhradnom točitom schodisku až do ošetrovne. Lekárske náčinie tu ležalo rozhádzané po zemi. Pozbieral zopár ampuliek, prevrátil a ustlal postele.

Práve napravoval lekársky stolček, keď sa červený signál ozval znova.

,,Pozor, budú nasledovať mierne otrasy."

Ženský hlas zaznieval z reproduktorov znova a znova. Michael si ho nevšímal. Ďalej upratoval kanceláriu jedného doktora.

Práve premiestňoval ťažký pracovný stôl, keď ho mohutný otras zrazil z nôh. Stôl sa mu vyšmykol z ruky a než sa stihol uhnúť, jedna kovová noha mu prebodla rameno. Pocítil, ako mu z rany tečie krv.

Otrasy razom ustali. Michael sa pokúsil pohnúť zranenou rukou, ale nehýbala sa. Zrejme mu noha stola presekla hadičky, ktorými ju ovládal.

Zdravou rukou stôl hodil vedľa a opatrne vstal. Končatina mu bezvládne visela vedľa tela. V ramene mu zívala hlboká diera, rýchlo sa zaplňujúca krvou. Tekutina mu tenkými potôčikmi vytekala z rany a kvapkala na podlahu.

Vedel, že to sám nezvládne. Energia mu z tela vyprchala príliš rýchlo. Onedlho sa vypne mozgové centrum ovládajúce končatiny a bdenie, aby zamedzilo ešte väčším škodám.

Bežal cez chodby až do izieb posádky. Na začiatku visel panel, kde boli mená všetkých dôstojníkov a pod tým ich funkcie. Hneď v prvej kolónke svietil nápis "kapitán". Stlačil teda prvé mená, pod ktorými bola kolónka technik a doktor.

,,Som to ale idiot," poznamenal s úsmevom. Len prednedávnom sa naučil túto nadávku.

Nohy sa mu začali podlamovať. Zbadal len mená vysvietené modrým svetlom na znak, že im vypol spánkové boxy. Alan W. Pace a Stela Georgová. To boli posledné slová, ktoré mu prebehli hlavou a potom mu zrak zahalila temnota.