Úloha: Napíšte príbeh o dievčati z obrázka. Čokoľvek, čo vám pri pohľade na ňu a celkovo obrázok napadne.

---

Reflektory na javisku jej svietili rovno do očí. Tak známy pocit pozornosti a zároveň tak odlišný. Bolo to jej prvé vystúpenie pred ozajstnými divákmi. Aj napriek desiatok hodín nacvičovania a uisťovania sa, že to zvládne, sa jej srdce nekontrolovateľne rozbúchalo.

Všetky tie roky, čo všetci hovorili, nech si vyberie inú školu, ju nakoniec neodradili od jej sna. Hlasy svojej rodiny počula i teraz. Nechoď tam. Nemáš taký talent. Nezamestnáš sa... ich slová jej prechádzali mysľou stále dokola.

Pamätala si, ako na ňu matka kričala, keď odchádzala ku svojej kamarátke. Ako si zúrivo hádzala veci do tašky, aj nahnevané slová babky, keď zabuchla vchodové dvere. Občas si vyčítala, že nezostala. Ale nikdy neľutovala, že sa dala na balet. Jej srdce prebilo všetky námietky a pochybnosti. I teraz jej vravelo, nech sa vzchopí a ukáže im, že tie mesiace cvičenia nevyšli nazmar.

Pohľadom preletela po javisku. Rodine napísala o vystúpení. Ale nedostala žiadnu odpoveď. Možno sú ešte stále nahnevaní, pomyslela si. Oči sa jej zaplnili slzami. Tak veľmi by chcela, aby tu boli. Tak veľmi by sa im chcela ospravedlniť za to všetko, čo povedala v záchvate hnevu. Slová, ktoré si nikdy ani nepomyslela, že povie.

Mia zavrela oči. Toto je ten moment, ktorý ukáže, či je hodna byť ozajstnou baletkou. Cítila, ako sa do nej zavŕtavajú pohľady divákov. Každá správna baletka nesmie podľahnúť strachu. Musí sa mu postaviť čelom. V hlave jej vírili slová jej trénera. Aj teraz cítila, že sa na ňu s nádejou pozeral.

Otvorila oči. Zrak sa jej odrazu zastavil na vysokej ženskej postave stojacej pri vchode. Na sebe mala červené šaty a v rukách zvierala list. Mama. Mia sa od radosti skoro rozplakala. Nevedela tomu uveriť. Mala chuť zliezť z pódia a objať ju. Tak veľmi jej chýbala.

Žena na nej zastala pohľadom. Spoznala ju. Skoro videla, ako jej odľahlo. Posadila sa na miesto a ukázala jej zdvihnuté palce.

Odrazu ju prešla všetka nervozita. Zhlboka sa nadýchla. Toto je jej chvíľa. A nikto jej ju nevezme.

Prvé tóny huslí oznamovali začiatok predstavenia. Ruky zdvihla vysoko nad hlavu a urobila prvý pohyb. Videla, že jej telo sa automaticky zladilo s ostatnými tanečnicami. Z hlavy vypustila všetky myšlienky a sústredila sa len na jemnú hudbu a nechala telo robiť to, čo už malo dávno nacvičené.

Predstavenie sa skončilo. Baletky vystúpili, aby sa za mohutného potlesku poklonili publiku. Mia pozrela na miesto, kde sedela mama. Žena na sedadle tlieskala a ona videla, ako jej po tvári stekajú horúce slzy. Usmiala sa. Po prvý raz po dlhej dobe, sa opäť cítila šťastná.