Úloha: Napíšte poviedku (približne do 7000 slov) o niekom, kto je obvinený zo strašného činu, ale je nevinný.

Použite slová: mačka, hra, nebezpečenstvo

---

Alan kráčal po tmavej ulici Londýna. Bol obvinený z vraždy svojho suseda a preto sa musel skrývať. Myšlienka na starú pani, ktorá na neho ukázala prstom, ho vždy zamrazila. ,,Bol to on!" jej slová sa mu dookola ozývali v hlave.

Stál nad mŕtvym telom svojho priateľa. Našiel ho ležať na schodoch keď sa vracal z práce. Všade bola krv a keď mu chytil ruku zacítil chlad. Vedel, že už je dávno mŕtvy. Vtom prišli policajti a hneď za nimi suseda. To ona ich zrejme zavolala. Obkľúčili ho vysoký chlapi a spytovali sa. 

Alan otvoril ústa a chcel niečo povedať, ale stará pani ho prerušila. ,,Bol to on!" ukazovala na neho kostnatým prstom, ,, to on ho zabil!" Policajti žiadali vysvetlenie, no Alan sa nezmohol na slovo. Vedel, že všetky dôkazy svedčia proti nemu.

,,Ja som to nebol." ozval sa a povedal, že si musí ísť po veci do bytu. Vbehol tam, zobral doklady a peniaze a vyskočil z okna. Mal jediné šťastie, že býval na prvom poschodí. Kým sa policajti spamätali on sa už stratil v tmavých uličkách.

Chcel odísť z krajiny a už sa nikdy nevrátiť. V hlave mu však lietala jedna myšlienka, ktorá ho držala na mieste. Je nevinný. Nemal tušenie, ako im to dokáže, hlavne po tom jeho zbabelom úteku. Nemohol si pomôcť. Skrátka spanikáril. Keby len vtedy neutiekol...

Popod nohy mu prebehla čierna mačka, až sa zapotácal, aby ju nepristúpil. Priveľmi sa ponoril do sebaľútosti a zabudol na opatrnosť. Strhol sa, keď začul z vedľajšej uličky hlasy.

,,To je ten utečenec, Alan Pace," srdce sa mu na chvíľu zastavilo, keď začul cudzí hlas hovoriť jeho meno. Následne sa ale spamätal, prikrčil sa za kontajnerom a načúval.

,,Áno ten doktor," ozval sa druhý hlas patriaci nepochybne žene, ,,nikdy by som si nemyslela, že by niekoho zabil. Vyzeral byť taký milý..."

,,To hovoríš o každom, Helena," zavrčal muž. ,,Poď, ideme." Počul vzďaľujúce sa kroky.

V srdci mu zaplápolal plamienok nádeje. Nie všetci si myslia, že ho zabil. Pri spomienke na mŕtvolu ho opäť bodlo pri srdci. Arthur bol jeho najlepší priateľ. A teraz je mŕtvy. Odrazu si nevedel spomenúť ako vyzeral, keď ešte žil. Videl ho už len ako chladné telo na chodbe. Jeho tepláková súprava, ktorú mal tak rád, presiaknutá krvou. Jeho vždy usmievajúce sa zelené oči, z ktorých už vyprchal život. 

V hrdle mu navrela hrča a nevedel sa poriadne nadýchnuť. Z úst sa mu vydral bolestný vzlyk a po tvári stiekla osamelá slza.

Alan nikdy neplakal. Arthur si ho vždy doberal pre jeho kamenné srdce. Roky, čo pracoval ako doktor mu istým spôsobom vzali emócie.

Ani po takom čase, sa mu nepáčil ten známy pocit tváre mokrej od sĺz. Ale nemohol si pomôcť. Ostrá dýka života sa zabodla do slabého miesta. Strata človeka, ktorého bral ako brata, ho priveľmi zasiahla a roztopila dokonca aj jeho kamenné srdce.

Odrazu vstal. Oči ešte stále zmáčané od sĺz teraz vzplanuli hnevom. Keď ho chcú mať za vraha, nech majú. Nájde vinníka a pomstí sa. Ruky sa mu chveli od dlho potláčaných emócii. Vedel, že hrá nebezpečnú hru, za ktorú zrejme zaplatí životom. 

Ale aj keď. Aspoň sa nakoniec znovu stretne so svojím najlepším priateľom.