V našom meste znova otvorili vianočné trhy a tento rok ma rodičia prvý raz pustili samého. No, úplne samého nie, išla so mnou Terka. Jej naši dôverovali. Vedeli, že ak ma tam niekto bude šikanovať, tak ma ochráni.

Šikanovať. Na vianočných trhoch. Nejde to dohromady, lenže môj úhlavný nepriateľ Matúš tam môže byť tiež a ten by ma tam určite našiel. A určite by si nenechal ujsť príležitosť, aby mi urobil zo života peklo.

Na trhy sme prišli v dobrej nálade. Najprv sme sa tam poprechádzali a nasali atmosféru. Išli sme hneď po škole, keď bolo ešte vidno. Trochu ma to mrzelo, lebo s rozsvietenými svetielkami to vyzerá ešte krajšie, ale chápal som, že naši sa cítili bezpečnejšie, keď som bol v meste za vidna.

Zastavili sme sa pri stánku, ktorý predával aj detský punč a kúpili sme si ho. Postavili sme sa k jednému zastrešenému stolíku, kde nikto nebol a rozprávali sme sa.

Moje obavy sa naplnili, pretože sa na trhoch objavil aj Matúš so svojimi kamarátmi Filipom a Adamom.

"Ja som to vedel," prevrátil som oči. "Matúš je tu. Aj s Filipom aj s Adamom, takže sa ku nám privtrú za tri, dva, jedna..."

"Kašli naňho, si tu so mnou. Nedovolí si na teba," povedala Terka, ale ja som jej optimizmus nezdieľal.

Na chvíľu sme tých troch stratili z očí, no onedlho sme ich mali na očiach znovu. A tak ako som očakával, na očiach mali aj oni nás.

"Aha, buzíček je tu! Čau, buzíček!", privtrel sa ku nám Matúš.

"Čo sa vtieraš, ty mamut? Kto ťa sem volal?", oborila sa naňho Terka. Filip s Adamom stáli obďaleč a vyškierali sa.

"Ja som sa sem zavolal, lebo chcem pozdraviť tuto buzíčka. Čo to piješ, buzinko? Detský punčík? To som si mohol myslieť. Vieš, čo je toto?", zamával mi pred nosom svojím pohárikom.

"To isté, čo máme my?", skúsil som tipnúť.

"Buzinko, nemáš pravdu. Ja takéto šťanky pre buzerantov nepijem. Toto je dospelý punč, kamo. A mne ho už predali!", hrdil sa.

"To sa chváliš, či sa sťažuješ?", opýtala sa Terka.

"Prečo by som sa mal sťažovať? Hovorím, že mi predali dospelý punč, a ani nepýtali občiansky. Vidíte tieto fúzy? A tieto chlpy na brade aj na bokoch tváre? To je znak toho, že som už chlap, čo sa o tebe, buzíček, nedá povedať."

Nemal som silu niečo mu povedať. Jeho namachrovaný úsmev mi to nedovolil. Mal som však pri sebe Terku.

"Fúzy ti už síce narástli, ale mozog ti nenarástol vôbec. Ešte aj tamten holub je múdrejší ako ty. Teraz už konečne odpáľ, tvoji kamoši ťa čakajú," povedala Terka rázne.

"Prečo by som odchádzal, keď je tu aj buzíček? A mňa to baví byť vedľa neho," povedal a vrazil mi päsťou do ramena. Vykríkol som od bolesti a vyhŕkli mi slzy. Silno som sa ovládal, aby som sa nerozplakal.

Terka vyštartovala. Prišla k Matúšovi a začala ho silno päsťou udierať do ramena. Niekoľkokrát po sebe.

"Ak odtiaľto okamžite nevypadneš, tak ti rozkopem riť po celom námestí! A ten tvoj alkoholický punč ti vylejem za krk! Len totálny idiot sa uprostred námestia chváli tým, že ako decko má alkoholický punč. Počkať. Ty aj si totálny idiot, takže to sedí. Škoda, že nejdú okolo policajti, by som sa zasmiala, aký prúser by si mal. A teraz padaj!"

Matúš už nebol taký suverénny. Z punču sa mu trochu vylialo pri Terkiných úderoch. Vytlačila ho až k Filipovi a Adamovi.

"Na, berte si ho! Kľudne sa z toho punču aj ožerte. A nám dajte pokoj!"

"Poďme, chalani, ideme!", zavelil Matúš a všetci rýchlo zmizli.

Terka sa vrátila ku mne. "To je ale kretén! Kašlime už naňho. Pozývam ťa na medovníky, ktoré predávajú o kúsok ďalej. Nenecháme si ním pokaziť predvianočnú pohodu."

Masíroval som si boľavé rameno, ale pri zmienke o medovníkoch som sa rozžiaril. "Ďakujem, Terka, medovníky si dám rád."

"Dopijeme v kľude punč a pôjdeme."