Píp! Píp! Píp!
Zazvonil mi budík. Presne o 6:00. Ešte som sa chvíľu vyvalovala v posteli. Potom som sa od tial neviem ako vyhrabala. Vošla som do kúpeľne. Umyla som sa a vyčistila som si zuby. Učesala som si vlasy a spravila si rybacie vrkoče. Namaľovala som sa.
Vošla som do izby a šla som rovno k skrini. Vytiahla som sivé rifle a čiernu mikinu s nápisom Okey? Okey.
Zobrala som si ruksak a zišla som dole.
,, Dobré ráno. Teraz keď sme tu už všetci chceli by sme vám povedať že si chceme adoptovať malé bábätko." Pozreli sa na nás. Ja som sa usmiala.
,, Čo?!" Pozrel sa na nich Aďo.
,, Budete mať bračeka." Dodal Adam.
Mia bola duchom neprítomná a Lauru to tiež netešilo.
,, To je super." Potešil sa Alex.
,, Áno. Teším sa." Pridala som sa.
,, To sme radi že aspoň dakto." Jana sa pozrela na Aďa, Miu a Lauru. Tý len sedeli s rukami prekríženými na prsiach.
,, Dnes po ňho pôjdeme." Usmial sa Adam a odhryzol si s chlebíčka.
,, Tak večer budeme grilovať aj s malým?" Spýtala som sa.
,, Áno. Ale niekto po škole pôjde snami nakúpiť veci pre Matiasa."
,, Takže Matias?" Spýtal sa Alex.
,, Áno." Odpovedala Jana.
,, Ja pôjdem." Ponúkla som sa.
,, Dobre. Prideš domov a hneď pôjdeme." Povedala. Ďalej som už len rozmýšľala nad drobcom.

Adam nás odviezol do školy. Pred školou nás čakal Evan.
,, Čus Bro." Pozdravil ho Alex.
,, Ahojte." Usmial sa Evan. Spolu sme šli do triedy. Alex musel niekde odbehnúť a Evan šiel s ním. Šla som pri Laure ktorá ma prebodávala pohľadom.

,, Ahoj princezná." Ozvalo sa spoza mňa.
,, No ahoj." Usmiala som sa a otočila sa. Connor sa priblížil a pobozkal ma.
,, Ty suka!" S krikom okolo nás prebehla Laura.
,, Ignoruj ju." Povedal Connor a žmurkol. Po chvíľke odišiel do svojej triedy. V našej triede už bolo plno. Všimla som si že si niekto sadol vedľa mňa.

,, Ahoj. Sedím tu. Nevadí keď ostanem?" Prišla som k nej.
,, Nie. Prepáč." Usmiala sa.
,, Volám sa Nataly." Podala som jej ruku.
,, Alica." Prijala ju.
Celý deň sme v škole prekecali. Stali sa z nás veľmi dobré kamarátky.
,, Čo tak dnes o 17:00 kino?" Spýtala sa.
,, Môže byť." Zasmiala som sa.

Po škole nás Adam ako vždy čakal pred školou. Rozlúčila dom sa s Alice a naskočila.
Doma som sa prezliekla. Čierne legíny a biela mikina. Obula som si tenisky a zišla som dole.
,, Ešte sa prebehnem s Noxom a môže ísť." Povedala som Jane ktorá varila polievku.
,, Dobre. Dávaj pozor!" Upozornila ma. Ja som prikívla a vyšla von. Nox je ešte malý a tak to nevyzeralo najlepšie. Všade utekal. Všetko očuchával. Štekal do vŕzgajúcej bráničky, áut naokolo a hlavne ostatných psíkov.
,, Nox." Upozornila som ho keď začal škrabať na smetný kôš.
,, Normálne by vyhral cenu za najposlušnejšieho psa na svete." Prešla okolo mňa Diana.
,, To máš pravdu. Ale ešte by ťa aj porazil v súťaži krásy." Nox na ňu začal vrčať. Ona sa radšej otočila a rýchlim krokom odišla.

Prišla som domov. Noxa som dala na záhradu. Nech sa ešte vyšantí. Adam a Jana ma už čakali. Nasadli sme a vyiezli sme sa smer môj bývalí domov.
Ja som ostala v aute. Jana a Adam šli po Matiasa strašne som sa tešila. Keď som ich videla prichádzať šťastím som horela.
,, Ježinkove tej je krásnyy!" Zvískla som.



Do autosedačky pripútaly malého Matiasa.
,, Je nádherný!" Skríkla som.
,, Izbička je pripravená. Ešte kúpiť kočík a budeme mať všetko." Povedal Adam.

Domov sme dorazili o štvrtej. Ja som zobrala Matiaska s auta a šla som ho uložiť hore do izbičky:



Mal krásne zariadenú izbu. Položila som ho do postielky a chvíľku ho pozorovala. Bol prekrásny. Kočík sme kúpili prvý ktorý sme videli. Ponáhľali sme sa:



Keď som ho dopozorovala vybrala som sa do svojej izby. Vošla som do satníka. Nevedela som čo si obliecť do kina. Bude to hodina a večer grilujeme.
Rozhodla som sa pre modré kraťase a čierny crop-top s nápisom •PLAY•
Do vrecka som si dala mobil a peňaženku. Zišla som dole pozdravila Adama a Janu a šla som von. Chvíľu som počkala na autobus. Ten ma vyhodil rovno pred KINO-sálou. Pred ňou na čakala Alice. Rozbehla som sa k nej a objala ju.
,, Ahoj."
,, No Awooooj." Obímali sme sa asi pätnásť minút. Potom sme sa konečne rozhodli ísť si kúpiť lísky. Kúpili sme si na komédiu Všetko alebo Nič. Dobre sme sa nasmiali. Už sme vychádzali keď som pred sebou uvidela chlapa. Strašne som sa na ňho podobala.
,, Dobrý deň." Pribehla som k nemu.
,, Dobrý." Odzdravil ma a venoval sa svojmu mobilu. Po chvíľke sa na mňa pozrel. Zarazil sa.
,, Môžem sa vás spýtať ako sa voláte?" Spýtal sa ma.
,, Nataly Haadson." Povedala som.
,, Nataly?" Prstom mi prešiel po líci.
,, Oci?" Spýtala som sa. On iba prikívol. O chvíľu sa pri nás objavila žena. Mohla mať toľko rokov ako ten chlap.
,, Pozri Emma! Nataly." Ukázal na mňa. Žena sa na mňa pozrela. Tašku ktorú držalaa v ruke pustila. Ja som sa zohla a podala jej ju.
,, Simon si si istý že je to ona?" Hovorila na toho chlapa ale stále sa pozerala na mňa. Mala úsmev na tvári.
,, Áno som." Povedal.
,, Ide snami!" Žena ma začala ťahať. Išla som snimi. Nebála som sa. Sú to moji rodičia.

Sedeli sme v aute.
,, Môžem sa niečo spýtať?" Pozrela som sa na nich dvoch.
,, Chceš sa spýtať prečo sme sa ťa vzdali." Povedal Simon.
,, Áno. Vysvetlite mi to. Prosím." Pozreli sa na seba.
,, Čakala som vás. Teba a tvoje dvojča. Ale pri pôrode tvoja sestra zomrela. Ostala si len ty. Mi dvaja sme sa rozhodli že sa ťa vzdáme aby si nám nepripomínala Lisu. Ale po niakom roku sme sa dozvedeli že čakám bábätko. Bol to chlapec. Ten pri pôrode tiež zomrel. Mal sa volať Marek. Vtedy sme si uvedomili že ty jediná si prežila. Ty si mala byť snami." Keď to dopovedala rozplakala sa. Simon ju chytil za ruku.
,, Mala som mať sestru a brata?" Slzy sa mi tlačili do očí. Nakoniec som sa rozplakala aj ja.
,, Jedného brata máš." Ešte dopovedala Emma.
,, Ako sa volá?" Spýtala som sa s úsmevom.
,, Nikolas." Povedala.
,, Pred nedávnom slávil štrnáste narodeniny." Predstavila som si mladého chalana.
,, Prepáč nám Nataly."
,, Nevadí mami." Usmiala som sa. Cez spetné zrkadlo v aute som videla že sú obaja štastný.
,, Dozvedeli sme sa že si ťa už adoptovali. Chceme si ťa zobrať naspäť. Ale musela by si chcieť."Povedal oco.
,, Chcem. V tom dome ma nikto nemá rád. Iba Alex. A mám tam psíka. A práve si adoptovali malé bábätko. Jana a Adam sú celkom milý." V tom som si uvedomila že ich mám naozaj rada. Ako mamu a oca. Sú to pre mňa naozaj osoby ktoré mám nadovšetko rada.
,, Nie." Povedala som. Ich to zaskočili.
,, Nie?" Pozrel sa na mňa Simon.
,, Chcem k vám isť. Spoznať brata ale Jana a Adam mi dali všetko. Alexa nevymením. Mám ho moc rada. Chodila by som k vám cez víkendy alebo prázdniny." Dopovedala som. Boli trošku smutný. Ale isto boli radi že sa na nich nehnevám.
Zastali sme pred našim domom. Na záhrade už bola počuť hudba. Vystúpila som si. Rozlúčila som sa a vošla som do domu. Rýchlo som sa prezliekla. Obliekla som si sivé tepláky a modrú mikinu. Obula som si svoje čierne vansky a zišla som dole do záhrady. Alex ležal na tráve s Noxom. Laura a Mia sa rozprávali. Jana sedela v kresle a hrala sa s Matiasom. Adam griloval mäso.
,, Vitaj." Pozdravila ma Jana.
,, Ahojte." Prišla som k nej a zobrala si Matiasa.
,, Ahoj drobec." Pomaly som sa premiestnila na trávu k Alexovy a Noxovy.
,, Alex ahoj." Pozdravila som ho.
,, Čauko." Usmial sa a ďalej hladkal Noxa. Tiež som ho pohladkala. Vrtel chvostom ako o život. Matiasko bol už ospalý. Postavila som sa a dala ho do kočíka. Zakrila tenkou dekou a dala mu cumlík. Kočikovala som ho pred domom. Na chvíľku som zastala a napravila mu čiapočku na hlave.
Niekto mi zakril oči.
,, Kto som?" Spýtal sa. Podľa hlasu mi bol niekto známi. Ale v tej rychlosti som nevedela.
,, Neviem." Zozadu mi ruky s očí spúšťal dole. Zastal na mojích bokoch. Zozadu si ma pritisol bližšie. Snažila som sa otočiť a zistiť kto to je. Zazrela som len tmavo-hnedé kučeravé vlasy.
,, Aďo pusť ma!" Skríkla som. Matias sa v kočíku pomrvil. O chvíľu zase spinkal.
,, Nie. Dokončím čo som začal." Otočil si ma. Ruky mi spojil a uväznil ich za chrbtom. Začal sa ku mne približovať. Už bol tesne pri mne keď ho vyrušil chalanský hlas.
,, Skôr ako ti spravíš si pozri jej krk." Povedal záhadný chlapec skrívajúci sa pod kapucou svojej mikini. Aďo neváhal ani sekundu a chytil mi vlasy. Odhrnul mi ich s krku.
,, Čo to je?" Spýtal sa.
,, Značka od chalana ktorého miluje." Povedal chlapec.
,, Ja ju milujem. Ale odomňa neni." Povedal Aďo.
,, Je od niekoho koho miluje aj ona." Aďo sa na mňa pozrel. Bol strašne nahnevaný. Strelil mi facku. Sotil ma a ja som spadla. Ešte ma kopol.
,, Čo ti to spravil?" Chlapec v kapuci dostal nervy a... Neviem čo bolo ďalej. Nevládala som držať oči otvorené...
Odpadla som.

Otvorila som oči. Nachádzala som sa v niakej bielej miestnosti. Sedela som tu ja a niaké dievča v mojom veku. Veľmi sa mi podobalo. Ešte som si všimla chalana. Sedel na zemi a pozeral na mňa.
,, Ahoj Nataly." Pozdravili ma naraz.
,, Kto ste?" Spýtala som sa.
,, Lisa a Marek." Usmiali sa.
,, Ale vy ste..." V tom mi to došlo. Zomrela som? Ak nie čo tu potom robím? Ak áno už nikdy nikoho neuvidím. Rozplakala som sa.

,, Nataly preber sa." Otvorila som oči. Ležala som v nemocnici. Jana ma hľadkala po tvári. Vedľa nej stál Adam.
Na druhej strane sedel Alex a Connor.
,, Prebrala sa!" Skrikla Jana. Všetci sa zľakly ale po chvíľke pozerali na mňa.
,, Ah.Ahoj. Ahojte." Ťažko sa mi rozprávalo. Connor ma chytil za ruku a pobozkal ju.
,, Bál som sa o teba." Šepol mi.
,, Nič mi neni." Snažila som sa posadiť. Nešlo to.
,, Lež Nataly." Ukľudnil ma Alex. Jana a Adam odišli niekde von. Boli sme tu len mi traja.
,, Čo sa mi stalo?" Spýtala som sa.
,, Nič si nepamätáš?" Spýtal sa prekvapene Connor.
,, Nie." Odpovedala som.

Ahojtee 😱😱😍
Po sto rokoch konečne nová časť... Dúfam že sa vám páčila. Tak Nataly si nič nepamätá zatiaľ...
Myslíte že si spomenie?
Ďakujem za vote a zhliadnutia 😊❤