"Načo mi je baterka?" Spýtal som sa, keď sme vedľa seba kráčali nevedno kam.

"Pamätáš, ako tvoj brat vždy na pár dní zmizol?"

"Ale veď vravel, že ide k frajerke."

"Teoreticky bol s ňou, no nie u nej. A práve tam ideme. Cesta bude dlhá a čoskoro sa zotmie. Zíde sa ti."

Pozrel som do diaľky.

"Aký bol?" Pozrel som na ňu. "Aký bol, keď ešte žil? Ak nevadí, že sa pýtam."

"Pohoda. Starší brat, čo by si čakala. Niekedy som mu pekne liezol na nervy." Zasmiala sa.
"No mal má rád, i keď som bol otravný, i tak by ma za iného nevymenil. Nikdy."

***

Slnko sa začalo dotýkať obzoru, čoskoro sa zotmie. Stromy okolo sa hojdali v jemnom vetre a vzduchom sa niesla zvláštna vôňa. Seno.

"Vítam ťa v stodole tvojho brata."

"Veď on nemá stodolu." Vybuchol som smiechom.

Dostal som ju. "Myslela som to obrazne, ty chmuľo."

Zahrala sa na urazenú, no tiež sa smiala.

Podišli sme ku vchodu.

Jemne som zatlačil na dvere a hneď sa otvorili. Vošiel som dnu ako prvý.

Vnútri bolo šero, i napriek pár oknám, ktoré boli dávno rozbité.

Zapol som baterku.

Temer všade okolo bolo seno a v ňom krížom-krážom pohádzané vidli. Napravo bola jedna veľká kopa sena.

"Môžem?" Stála pri mne a ukazovala na moju baterku.

Podal som jej ju a ona svetlom prechádzala drevené steny.

"To do zberu nedáš." Povedala uštipačne.

Zasmial som sa a položil vidli, ktoré som si zatiaľ obzeral. 

+++Prečo je sama stodola uporstred ničoho