Strhol som sa.

Celý spotený som sa v zmätku obzeral okolo seba.

"Len sen," vravel som si, aby som sa upokojil, "bol to len sen."

No vtom som ju zas uvidel. Stála v rohu mojej izby. Jej smaragdovo zelené oči ma prebodávali.

Dostal som strach.

"Mami!" Rozkričal som sa a rozbehol sa k dverám izby.

Zrazil som sa s ňou v obývačke.

"Deje sa niečo?" V hlase jej bolo počuť strach.

"Je t-tam...v mojej  izbe!" Zakoktal som sa.

"Čože ?! Kto?!"

"Ona. Má zelené oči. Pozerala priamo na mňa." Povedal som vystrašene.

Potichu podišla k dverám mojej izby a pomaly ich pootvorila. Stál som tesne za ňou a ponad jej plece som sledoval, čo sa deje.

Urobila krok vpred.

Obzerala sa.

Musím si priznať, že som sa o ňu bál. Niekedy vedela byť riadne otravná a prikazovala mi rôzne domáce práce, no mal som ju rád.

Otočila sa na mňa, no už nebola vystrašená, skôr nahnevaná.
"Ty si si zo mňa vystrelil?! Takto na ráno?!"

Vošiel som za ňou a nechápavo som sa poobzeral po izbe.

Nebola tam.

Zmizla.

***

Vošiel som do triedy, zvítal sa s pár spolužiakmi a usadil sa na svoje obvyklé miesto.

Snažil som sa sústrediť na školu a nemyslieť na zvláštny zážitok z rána.

Konečne nadišla siedma hodina- matematika. Mali sme mať test. Bol som v pohode, keďže som sa učil.

Do triedy vošiel učiteľ, zapísal chýbajúcich a hneď začal rozdávať papiere so zadaniami.

Vylovil som pero z peračníka a začal som počítať.

Išlo mi to celkom dobre, len jeden príklad mi trochu robil problém. Lámal som si s ním hlavu už pár minút.

24x-30x+12=0

Neustále som behal očami po riadkoch môjho výpočtu, nevediac nájsť chybu.
Vyšlo mi -2, no potom mi odmietala vyjsť skúška.

"Dva," začul som zas ten hlas.

Stuhol som.

"Vravím, správna odpoveď je dva. Zle si to preniesol."

Cítil som, ako ma oblieva studený pot, no pozbieral som silu a odvahu a otočil som sa, odkiaľ sa ozval ten hlas.

"Samuel ihneď sa otoč! Toto je test, nie skupinová práca!"
Zahučal učiteľ.

Radšej som tak hneď urobil.

A vtom stála pred mojou lavicou.

Ako prvé ma zas upútali jej oči. Boli tak krásne zelené a žiarivé, až to bolo temer nemožné. Na hlave sa jej strapatili nakrátko ostrihané blond vlasy. Také svetlé, až vyzerali ako biele. Rovnako ako jej pokožka.

Na záver môj pohľad padol na jej oblečenie. Jednoduché čierne šaty, bez nejakej výraznej ozdoby.

Túto časť, by som rada venovala všetkým, ktorý tu pre mňa sú, či už z Wattpadu alebo nie. Nebudem vás sem označovať, no vy viete, ktorí to ste. (Dúfam) Ďakujem vám 💚