Presne o 19:00 som zazvonil na zvonček pred veľkým domom môjho nie veľmi veľkého kamaráta.

Vošli sme do jeho izby kde už na jeho posteli sedeli Jožo a Tomáš.

Sadol som si vedľa nich.

"Mišo bude meškať. Volal mi, že musel ísť s mamou na nákup ale príde." Povedal Fero.

Nevedel som čo na to odpovedať tak som len prikývol a čakal ako rozhodne Fero.

"Ale začneme bez neho. Nech príde o tú srandu keď nevie prísť načas." Doložil.

Išli sme do kuchyne kde už Fero pripravil stôl na našu "úžasnú" hlúposť.

Posadali sme si a Fero zhasol svetlo.

"Sviečky si už kúpiť nemohol čo?"začul som hrubý hlas zrejme patriaci Tomášovi.

"Držte huby." Odvetil určite Fero.

"Hej držte huby ale ja hovno vidím." Opäť sa ozval Tomáš.

Zrazu sa zažalo svetlo, ktoré nás oslepilo.

"Čo robíš ty magor?!" Nadával Jožo Ferovi.

"Idem po nejaké sviečky. Mama by mala nejaké mať u seba v skrini. Veď ste ich sami chceli." Obhajoval svoj čin Fero.

"Dobre,"odvetil som, "tak choď."

Bolo presne 19:23 keď sa konečne vrátil a začal ich zapaľovať.

Opäť zhasol svetlo ale tentokrát som aspoň videl kde kto sedí.

Prešlo 5 minút a stále sme ticho sedeli.

"Ľudia robíme niečo? Lebo takto sedieť môžem aj doma, dokonca, môžem robiť aj niečo zábavnejšie." Šklabil sa Jožo.

A tak Fero začal:"Volám ťa duch! Príď sem k nám a ukáž nám svoju moc!"

Nič.

"Prosím ťa. Ak tu si daj nám znamenie!"pokračoval.

"Ja sa nudím," zastonal Jožo, "poďme domov."

Už, už som ho chcel zahriaknuť nech ešte chvíľu vydrží, keď vtom z police spadla váza.

Ozval sa vresk, akoby nepadla obyčajná váza ale bomba. A vraj 'nebojácny chlapy'. Jačali ako päťročné deti.

Rozrehotal som sa.

Nasledovali pohľady typu 'hrabe ti?'. Len Fero sa na mňa zamračil. "Skazíš každú srandu. Ako si ma tentoraz prekukol?"

"Jednoducho. Mišo vylez spoza tej police!"

Zamurčal a začal sa súkať von.

"Ferko, Ferko, Ferko. Nabudúce mu skry aj tenisky." Hlavou som hodil smerom do predsiene.

Ďalšia časť !  ^^