,,Vstávame spiaca princezná! Veď naša oslávenkyňa nemôže tak dlho spať!"

,,Simona! Veď dnes mám narodeniny, nechaj ma spať," povedala En a pretierala si oči, vedela ,že už nezaspí. Dnes mala narodeniny, krásnych devätnásť.

,, Vstaň. Dole ťa čakajú, ale upozorňujem ťa,že nevedia, že máš narodeniny, takže si nič nenamyslaj!"

,, Jasné. Už som!"

Zišli teda dole do jedálne. Akonáhle vošla do jedálne En začal sa hluk a Liz začala.

,, Veľa šťastia zdravia.... veľa šťastia zdravia...veľa šťastia, milá Adelaide, veľa šťastia zdravia!"

Potom niečo buchlo a z kuchyne sa vynoril kuchár s tortou.

,,Ďakujem krásne! Je to nádherné!"

,, Neďakujte. Na vašu počesť sme usporiadali dnes o 13:  hodine  slávnostný obed a neskôr ples. Keďže ste darčeky ešte nedostali, dostanete ich a až večer," povedal pán Coubertin a všetci začali  jesť a spievať si pri tom. Pre En to boli najkrajšie narodeniny. Bola si istá,že na svedomí to mala  Liz a Simona .  Aj uhádla.

Začali hrať hry a rozprávať sa. En to veľmi nebavilo a tak sa pomaly odkradla do kuchyne a sledovala svet vonku.

,,En?!"

,, No?!" Povedala trochu preľaknuto,lebo nikoho nečakala.

,,Chcem ti povedať,že ti ďakujem. Mám ťa veľmi rada. Prepáč za všetko," povedala Liz a rozplakala sa , ,,ty to už vieš, však?!"

,, Áno," En boli Liz ľúto, nechcela aby jej niekto plakal na jej narodeniny, ,, neplač, všetko bude dobré. Dúfam v to!"

,,Budem. Najviac ma teší predstava , že ty o tom vieš a dúfam , že mu pomôžeš!"

,, Áno. Prepana jana, to už je toľko hodín! Poďme sa rýchlejšie chystať."

,, Áno, poďme. Počula som ,že na obed príde aj Médea a strýčko," povedala Liz o čosi veselšie.

,,To bude super! Tak potom poďme!"

Začali sa chystáť, lebo ich čakalo rušné popoludnie.

,,Simona , čo si obliekaš?"

,,Svoje zelené šaty. No tebe musíme vybrať niečo , v čom zažiariš," povedala Simona a začala sa jej prehrabávať v šatách. Nakoniec vytiahla veľmi pekné šaty.

,, Počkaj, ja sa oblečiem a potom ti pomôžem," povedala Simona a i chvíľu bola hotová:

,,Tak a teraz ty!"

Neubehla ani pol hodina a En tam stála v plnej paráde.

,, Simona?!"

,,Čo je? Čo sa ti nepáči!?"

,,Prečo musím mať väčšie šaty ako vy s Liz, cítim sa , akoby som sa predvádzala!"

,,Och bože, En! Veď si oslávenkyňa! Uži si svoj deň, musíš byť najkrajšia!"

,,Tak dobre. Idem za Liz, čo si oblieka ona."

,,Tak choď, máš päť minút," povedala Simona a usmiala sa , bola spokojná,že En takto vyparádila.

,,Dobre. Ďakujem."

Zaklopala na Lizine dvere a ozvalo sa vstúpte.

,,Ahoj. Ako sa máš a čo obliekaš?!"

,, Ó, En, vyzeráš úžasne, ako vždy," uškrnula sa Liz, ,,ja si obliekam bordové šaty."

,,Máš niečo nové?"

,, Nie. Ochhh, už iba päť sekúnd, šikovne poď  dole," rýchlo zišli, dobre ,že nezrazili starého sluhu, chudák.

Vošli do jedálne. Vydeli tetu a strýčka, taktiež ich 'kolegyne' , Albertovu rodinu, En každému zdvorilo kývla hlavou a počula šušťanie ' pekné to dievča' , alebo ' nevyzerá, že má 19' .

Ale asi  najväčším prekvapením bola Enina mama. En zabudla na pravidlá a rozbehla sa k nej.

,,Och....mami. Veľmi si mi chýbala. Ako sa máte a ako to zvládate?!"

En ju potiahla za ruku k svojej stoličke, ktorá bola za vrch stolom.

,,Máme sa dobre,'' povedala mama a pohladila ju po líci, ,, si pekná a vyspelá."

,,A ešte aj múdra," povedal pán Coubertin a usmial sa na Eninu mamu.

Niekto buchol lyžicou o pohár.
Všetky pohľady a upriamili na to miesto.

,,Dámy a páni, dnes by som rada predniesla prípitok," povedala Simona a všetci počúvali, ,,no nič nesľubujem, lebo nie som ideálny rečník, " povedala , ale En ju podporila: ,,Ona je iba skromná!"
Tak Simona pokračovala: ,, Lepšiu priateľku som mať nemohla, som rada,že je tu. Mám ju nesmierne rada a dovolím si povedať,že sme sa nikdy nepohádali. Prajem jej veľa zdravia, je dôležité. Šťastia, lebo je krásne a lásky, lebo z nej žije náš duch. Živio! Nech žiješ ešte aspoň 190 rokov a nech to so mnou stále vydržíš!"

Ozdnel dlhý potlesk a En šla Simonu objať, z očí sa jej liali slzy. Bola nesmierne šťastná. Potom jedli a všade panovala veselá vrava.

Potom prišlo to najhoršie/ najlepšie- darčeky. Od každého dostala niečo, zväčša šperky, alebo iba gratulácie. No najviac sa jej páčil darček od Simony a aj od Liz.

Simona jej darovala krásne zrkadlo:

Liz vzácny obraz.

No boli tu aj menej potešivé  darčeky, lebo boli obrovské, ale i tie si vážila.

Potom sa začal poriadny ples. Tancovalo a spievalo sa, všetci boli šťastní. En však prišlo čudné, to , že nič nedostala od Alberta. Bolo jej to ľúto, lebo si myslela ,že ju má aspoň trochu rád.

,,En?"

,, Áno, Albert," povedala naoko veselo , ale vnútri prechovávala svoj hnev.

,,Pod za mnou," povedal a bez ohľadu na jej názor , ju ťahal von.

,,Kam to ideme?" Spýtala sa a bola nedočkavá.

Albert ju vysadil na koňa a sadol si za ňu. Stlačil jej driek a ona si užívala vietor a pocit spokojnosti.

,,Tak, konečná, slečna," povedal po chvíľi a pomohol jej zoskočiť z koňa.

,,Zavri oči," povedal Albert.

Keď videl za sa bojí spýtal sa: ,, Bojíš sa? Nedôveruješ mi? En prosím," En nechcela povoliť, bála sa. Tak jej Albert jemne zakryl oči a viedol ju.

Po hodnej chvíli  zastavili.

,,Tak, sme tu. Bolelo?" Spýtal sa a zasmial sa Albert.

,,Nie. Už mi pusti oči," keď tak povedala uvidela zázrak.

,,Kde to sme?" Spýtala sa a pozorovala krásu.

,,Všetko najlepšie. Prepáč,že som ti nedal dar, ale myslím ,že toto sa ti páči viac!"

,, Áno to áno, ďakujem," povedala a objala ho. Albert bol trochu prekvapený. A zariskoval. Pobozkal ju , najprv odmietala , ale potom bola šťastná, užila si to.

,,To nie je všetko. Okrem toho , sme ešte v Migmintone," povedal a zasmial sa, v očiach mal úžasné iskričky, ako vždy, ,, poď! Chcem ti niečo ukázať," povedal a šli dnu.

Albert jej ukázal celý dom, hádam od pivnice po pôjd.

,,Je to krásne, všetko, ale asi ako správne hádam, toto si mi nechcel ukázať," povedala a zasmiala sa.

,,Nie to nechcel," povedal a zaviedol ju inde, do manželskej spálne.

Tam otvoril okno a En si šla oči vyočiť:

,,Máš ešte nejaké prekvapenie," povedala En a jej smiech sa rozliehal po celom dome.

,,Toto je  Jagow vodopád. Je symbolom lásky a jednoty, tak, ako tento dom, je pevný, lebo je zo skaly a je vyrobený ťažkou prácou.
En, bolo by tu ešte jedno prekvapenie."

,, Počúvam!"

,,En. Milá moja, na tvoj sviatok by som ťa rád požiadal o ruku. Si moje všetko a milujem ťa, odkedy som ťa videl. Premýšľal som, či to nie je iba tvojim zjavom, ale keď som ťa spoznal, vedel som,že ťa milujem. Preto ťa prosím, vezmi si ma a budem  najšťastnejší človek na planéte!" Albert kľačal a vytiahol presne taký prsteň, ako si vždy priala.

   En padali z očí slzy.

Takýto darček nechcela, nemohla , nesmela.

,,Achh, Albert. Budeš mi chýbať," povedala a s plačom utiekla.

,,En. Ennnnnn! Čo to hovoríš. Vysvetli mi to."

No bolo neskoro, ona už cválala preč.

,,Simona !  Ja sa asi zabijem!"

,, Ochhh En, je mi ťa ľúto. Dnes mu to vysbetlíš!"

,,Ak so mnou bude chcieť prehovoriť. Som hlupaňa, ale vedz, že Liz ho potrebuje. Má ho rada  a moja obeta bude splnená!"

Simona ju len hladkala po vlasoch a plakala so ku s ňou.

,,Aká obeta," do izby vtrhla Liz a buchla dverami.

,,Ach. To by si nebola ty, keby si to nevedela. Alberta požiadal En o ruku," keď si Simona uvedomila ,čo urobila bolo už neskoro.

Liz sa pustila do En. Trhala jej šaty, vlasy , En sa nebránila. Simona sa spamätala a Liz dala na bok.

,, Ty....ty....ty suka jedna! Ty si ideš zobrať môjho Alberta. Ty! Ja som sa pre teba obetovala , kryla som ťa. Vieš ako mi bolo ,keď si ty bola tá, ktorá má vždy viac nápadníkov, keď si bola tá,  ktorá bola múdrejšia a krajšia a ja som celý život bola v tvojom tieni. Neznášam ťa .   Choď.........zdochni!"

En iba plakala ďalej, život už u nej prehral.

,,Liz, upokoj sa. Si neuveriteľná hlupaňa!" Kričala Simona v snahe zachrániť En.

,,Ty sa jej ešte zastávaš! Ty!"

,,Liz! Veď ona tú žiadosť odmietla, urobila to pre teba , tak sa spamätaj!"

,, Čože... zopakuj to!" Povedala Liz a Simona jej to trpezlivo povedala ešte raz.

Liz, akoby ju prútikom očaroval , premenila sa na dobrú Liz.

,, Achhhhh. En moja drahá, prepáč. Ďakujem."

,,Simona , ďakujem ,že si jej povedala pravdu. Ja tvoje ospravedlnenie nepotrebujem, Liz. Pravdu aj tak nikdy nevidíš a nechápeš. Ďakujem za pekný deň," povedala En a už neplakala. Chcela iba spať.

Ahojky!

Dnes viac obrázkov , aj trochu smutnejšia kapitola. Pomaly sa už blížime ku koncu pobytu. Píšte, vždy ( to poteší 😘)