,, Dnes je opera, opera, opera! Laaaaa- liiiii- lii- loooo!"

,,Simona,už buď ticho! Už som vstala."

Raňajky neboli vôbec vzrušujúce. Teda , ak neberieme okolnosť,že En sa obliala čajom a potom ju celý deň ohovárali. A ešte jednej maličkosti.

,, Milé dámy, dnes z vás jedna vypadne. Je mi ľúto ,ale je to slečna Marlena. Prepáčte, ale dopočuli sme sa rôzne veci a vzhľadom na svoj vek pre mňa nie ste tá pravá," povedal Albert a ona odišla od stola , zatriasla obrusom a En sa obliala čajom.

Potom cvičili divadlo a En bola spokojná. Nebolo to na 1* ale , bola to 1.

,,A to sa už máme chystáť?"

,,Asi áno, mladá pani, keď vám to vaša princezná hovorí," povedala Simona a uškrnula sa.

En sa pozrela do programu.

,,Ešte tri hodiny. Pospím si. Potom ma zobuď," En zaspala , no nevedela ,že Simona tiež.

Našťastie im na okno zaťukal vták.

,,Simona! Máme už iba hodinu!"

Začali sa šikovne obliekať,až si zabudli náušnice.
Simona zvolila na osvedčenú klasiku, obliekla si to, vo sa jej najviac hodilo.

En , zostala verná bordovej, ktorá kontrastovala s jej brošňou.

Kee sa na schodoch stretli s Liz objali sa.

,,Ahoj! Rada ťa vidím!"

,,Ahoj En. Sme asi prepojené!"
Lebo Liz chcela povedať to isté.

,, Tešíš sa na dnešný večer?"

,, Jasné," povedala Liz a usmiala sa, ,, konečne uvidím Alberta. Moje chvíle bez neho sú ako keď rastlina nemá vodu," povedala Liz a En v duchu prekrútila očami.

,,Veľmi poetické, Liz," povedala Simona a s En sa na seba pozreli dosť pochybovačne.

Zišli dole schodmi. ,, Slečna Adelaide, môžem vás sprevádzať dnešným večerom?" Spýtal sa Rinaldo.

,, Prepáčte, Rinaldo,ale dnešný večer by som chcela stráviť v spoločnosti princeznej," povedala a súcitne sa usmiala. Rinalda to bolelo, lebo , aby sme povedali pravdu, nebolo ženy, ' ktorá, by mu nepadla k nohám'.

,,Dobre, chápem to," povedal a dnešným večerom sprevádzal Júliu, to malé a tučné, hanblivé dievčatko, bolo rado,že nestojí v kúte.

,,Simona, konečne máme dámsku spoločnosť. Mám šťastie ,že Alexander tu nie je!"

,, Ach! En! Kto povedal ,že som do Alexandra?!"

,,Moja milá Simona,ako vidíš slepá nie som, takže asi tak!"

,,Aha. Pozri! Už sa to začína!"

Opera bola nádherná. Miešali sa tam všetky možné hlasy a v spojení s orchestrom to bol jednoznačne umelecký zážitok. Potom nasledovala výlučne klavírna časť. En milovala klavír, i keď hrá naň bola pre ňu ' španielskou dedinou' . Taktiež videla, ako Liz plakala, keďže nemala vreckovku, zmočila Albertovi celé rameno, nuž, i také veci sa stávajú. Simona si koncert náramne užívala. Klotilda zaspala a čo sa týka Júlie, ona bola načisto šťastná. Aderine ani nedýchala,za tú dobu, odkedy sa s En spoznali , začala objavovať svet a prestala sa báť,že je stále veľké žirafie mláďa.

,, Dámy a páni, teší nás ,že sa vám páčil náš koncert, no nie je koniec," ozvala sa mladý klavírny virtuóz, keď dohral, ,, rád by som si vybral dobrovoľníka aby si niečo zahral a ukázal svoju šikovnosť. Kto sa hlási?!"

Bleskovo zdvihla ruku Liz , Aderine a Júlia.

,,Simona, pokojne sa prihlás!"

,,Nie, nie. Toto nie je moja parketa!"

Takže sa neprihlásila.

,, Vyberám si vás slečna, v bielych šatách so zelenou stuhou!"

Voľba padla na Liz. Začala hrať a bolo jej čo závidieť, lahodné zvuky klavíra opantávali nielen dušu, ale i mozog.

,,Poprosím nejakú speváčku a huslistku! " Opäť povedal virtuóz. Všetci napäto čakali , koho si vyberie.

,,Ako huslistku , by som si rád vybral dámu v modrých šatách," keď odznel virtuózov hlas, Simona mocne zvierala v rukách husle. Klavír a husle spolu vyzneli náramne dobre. Klavír len tak ' bzučal'.  Všetci začal tlieskať a Liz si užívala predvádzanie i celý svoj koncert.

,,A teraz spev, vy! " Povedal a ukázal na En. 

,,Ja?!" Spýtala sa ho prekvapene, iba letmo prikývol a En neochotne vstala a šla na javisko. Hudbu rada  počúvala, ale nerada hrala , či spievala.

,,En, tak akú nám zaspievaš?" Spýtala sa Liz.

,,Zahrajte mi túto," dievčatá jasne vedeli, ktorú a hneď z toho bol koncert ,ako lusk!

Zatlieskali im všetci, dokonca i klavírny virtuóz a operní speváci.

Po tomto malom či veľkom koncerte nasledovalo pohostenie pre operných hostí.

En šla pre pitie, zatiaľ čo Simona a Liz  postávali a čakali .  No zatiaľ sa pri nich ch zastavil klavírny virtuóz.

,, Dobrý deň, dámy. Ktorá z vás dnes hrala?"

.
,,Bola som to ja," povedala nesmelo Liz.

,, Keďže som riaditeľ univerzity,  rád by som vám ponúkol miesto , teda by som sa chcel spýtať,či by ste nechceli u nás študovať?"

Vtom prišla En: ,,Liz, gratulujem. Určite túto ponuku príjmy !"

,,Neviem pán virtuóz, ešte sa musím rozhodnúť," povedala Liz a v duchu , sa už tešila na univerzitu.

,, Mimochodom , husle boli skvelé," povedal a pobozkal Simone ruku.

,, Slečna, taktiež dovoľte, aby som vám zložil poklonu! Váš hlas je číry ako voda a sladký ako med," povedal načo sa En trošku zapýrila.

,, Ďakujem, teraz nás ospravedlňte," povedala a vyšla z dievčatami do salóna, ,, Liz?"

,, Áno, En?"

,,Že tu ponuku prijmeš?"

,,Neviem, rozhodnem sa , no v kútiku duše verím, že áno."

,,Ja by som ju na tvojom mieste prijala," povedala Simona a začala tancovať.

,,Možno by si si našla nového chlapa!" Podpichla ju En.

,,Veď vieš,že mám svojho Albertíka. A...!"

,,Čo 'a'?! Dopovedz Liz," vyzvala ju En.

,,A , okrem toho nie som taká koketa, ako ty!"

,,Dnes sa s tebou hádať nebudem, ale niekedy to to vrátim," povedala En. Bola veľmi silná v zadržiavaní hnevu, čo nebolo dobré , keďže ste kedykoľvek mohli vybuchnúť, no to sa samozrejme , nemohlo stať našej En.

,,Simona! Simona!",En triasla a triasla Simonou , ale ju nie a nie zobudiť!

,,Simona! Už konečne vstávaj, lebo ....lebo ," povedala En a začala ju štekliť.

Simona sa už konečne zobudila .

,,Ideme cvičiť, mám ja drahá, dnes je divadlo!"

,,Aha....aha.....už som hore," povedala a sadla si na posteľ. En sa s ňou musela rozprávať, lebo keby to nerobila , Simona by zaspala.

,,Ako si sa vyspala?"

,,Dobre. Čo robia oni , kým my skúšame?"

,,Hrajú tenis , kriket a to je všetko."

,, Chválabohu, neprídem o zábavu!"

,,Náhodou ja neviem hrať tenis," povedala En a zosmutnela.

,,En! Nebuď smutná! Veď je to iba tenis."

,,Máš pravdu, tak už poďme na raňajky."

Zišli dole na raňajky. Nič extra, drahá šunka a zelenina,samozrejme čaj a káva bohvie odkiaľ.

,, Dobré ráno," povedali dievčatá a sadli si za stôl.

,, Dobré, kedy sa môžme tešiť na vaše divadlo, slečna Adelaide?" Spýtal sa jej pán Coubertin.

,,Pane, bude dnes o 16:00 hodine."

,,Čože, táto tu , organizuje divadlo," vyprskla Klotilda a hneď sa zahanbila.

,,Nesmierne sa teším , slečna Adelaide. Slečna Klotilda , dovoľte ,aby som vám pripomenul , že nie ste doma a ,že vás kedykoľvek môžem ta poslať," povedal pán Coubertin a všetci muži i dokonca niektoré ženy pri stole sa zasmiali.

Doobedu veľa cvičili, no En bola spokojná.

En so Simonou sa šli rýchlo prezliecť, En vyzerala jemne a pekne:

Simona bola so svojím úsmevom,ako slnko:

Liz si sadla ,tak ,aby mala výborný výhľad:

Predstavenie sa začalo.

,, Ľudia, prosím pozornosť, privítajte režisérku , Adelaide Collins," povedala Simona a En vystúpila na schodík.

,, Milí priatelia, chcem vám povedať že to všetko zvládnete. Hlavné nestresujte a všetko dobre dopadne. No pochvala bude až neskôr," povedala En a všetci sa zasmiali.

Odbili štyri.

V tomto predstavení En  hrala vedľajšiu postavu, postavu sestry. Hlavnú postavu hralo najkrajšie dievča z dediny, Jane. S En sa podobali, čo dopomohlo k tomu ,že vytvorili ilúziu ,že sú  ozajsné sestry. Simona im hrala matku a jej muž bol roľník Gerard. Dej bol vsadený do života roľníkov a opisoval strasti ,ale i malé radosti ich každodenného života. Všetko to bolo podané úsmevne a všetko sa vyvíjalo dobre ,až kým.....

,, Slečna Adelaide, zabudla som text!"Povedala so strachom Jane. Hneď mala ísť na scénu. En jej pošepkala a dievča pomaly hovorilo , čo vytvorilo dobrý dojem, lebo tak si to aj cvičili, lenže Jane sa to nepodarilo. Tak sa znova potvrdilo príslovie,že všetko zlé je na niečo dobré.

Koniec bol napínavý , všetci očakávali čo sa stane. Samozrejme,všetko sa skončilo dobre,ale ,ako viem v živote to tak nie je.

,,Dámy a páni privítajte režisérku a sestru hlavnej postavy, slečnu Adelaide Aenne Collins," povedal  nejaký pán. En vyšla na pódiu a ako inak, čakalo ju rečnenie.

,,Zdravím vás všetkých, dovoľte aby som vám predstavila hercov, princezná Simona Nicole A-Bott , naša hostka a skvelá herečka, ďalej Jane, Gerard , Viniqe, Martin a Leo. Všetkým chcem poďakovať a veľmi všetkých pochváliť ,za ich skvelú pamäť a cit  pre  herectvo, lepších hercov a spolupracovníkov som dostať nemohla, prosím potlesk," ozval sa zvonivý a veľmi pekný potlesk, En chcela niečo dodať , no predbehla ju Viniqe.

,, Slečna Adelaide, prijmite túto kyticu,ako znak našej úcty a oddanosti , ktorú k vám prechovávame," povedala a odznel potlesk a Jane podala kyticu ruží En. Tú zalievali slzy a vedela ,že na tento deň si bude navždy pamätať.

Ahojky!

Páči sa vám príbeh? Dáva vám myšlienky?  Nepíšem to nadarmo? Prosím odpovedzte!