,,Poď ku mne!" rozkázal jej odrazu, no v Aveiných ušiach to skôr znelo ako prosba. Mala pocit, že sa ju bude snažiť pobozkať a tak, aj keď viditeľne nervózna a s neúnavnou červeňou v tvári, k nemu podišla bližšie a oprela sa o plot vedľa neho.

Obzrela sa okolo seba a miesto jej vyhovovalo. Nebola to žiadna tmavá ulička, moment neznepríjemňovala ani žiadna živá duša, dokonca sa v okolí nachádzali aj kvety.

-Skvelé miesto na prvý bozk,- pomyslela si Ave a túžobne zazrela na Trystana.

,,Ani sa nepohni!" rozkázal jej, vytiahol zo svojho batoha zbraň a odišiel za roh ulice, na ktorej konci dom stál.

,,Čo to-" Ave sa akoby zahmlilo pred očami a mala pocit, že stráca pevnú pôdu pod nohami.

Rozhodla sa ignorovať Trystanov príkaz a vydala sa za ním, dúfajúc, že to všetko je len nejaký hlúpy vtip, na ktorý naletela. Áno, bola by sklamaná, ale vedomie, že sa ocitla v nejakej diere s možných vrahom, ku ktorému prechováva isté city, bolo omnoho horšie.

,,Čo si myslíš, že robíš? Povedal som ti, aby si ostala na mieste!" vynadal Trystan Ave, s ktorou na seba na rohu ulice narazili.

,,Čo ja robím? Čo robíš ty?! A čo má znamenať tá pištoľ v tvojej ruke?" Ave strácala svoju trpezlivosť a postupne sa u nej objavovala aj panika.

,,Niekto ma prenasleduje," podal Ave vysvetlenie, nad ktorým len neveriacky nadvihla obočie, ,,a pravdepodobne ma chce aj zabiť."

Ave sa naňho krátko zapozerala, skúmala jeho tvár, ktorá ostávala dokonalo kamenná, žiadna známka po smiechu.

Ona to však vydržať nedokázala a prakticky sa mu vysmiala do tváre.

,,A čo si ty? Nejaký gangster? Prosím ťa, prestaň s týmito klamstvami a rovno mi povedz, že to je len nejaký žart."

Trystana jej reakcia prekvapila, no hodlal sa ju využiť: ,,Áno, prepáč, musel som to hrať čo najdlhšie."

Jemne sa zasmial, dúfajúc, že to jej stačilo, viac otázok mať nebude a rýchlo sa z toho miesta vytratí.

V jeho hlave ten plán znel dokonalo, ale realitou ostáva, že sa v tom okamžiku objavil muž, ktorý to celé znemožnil.

Zbraň, ktorú držal v ľavej ruke namieril na Trystana, a bol by vystrelil a ukončil jeho život, nebyť Ave, ktorá ten moment prerušila svojim hlasitým smiechom.

Bolo to spôsobené faktom, že ich stále obviňovala zo žartu alebo to bol len dôsledok paniky z možnosti, že by to celé mohlo byť skutočné?

Tak, či onak, Ave si to ani neuvedomila, no zachránila Trystana pred blížiacou sa smrťou a namiesto toho bol v tú noc zapečatený osud muža, ktorý len plnil svoje rozkazy.

To však podstatné nebolo. 

Ak chce človek prežiť vo svete, musí brať ohľad iba na seba. A to si žiada mnohé obete.

Život je dar, prežitie zas umenie.

###

Dúfam, že sa vám časť páčila, ak áno, budem rada, keď ju podporíte hlasom alebo zanecháte nejaký ten komentár.😁💞

Ďakujem💚