Mysleli ste si, že to skôr Lily so Simonom budú mať opletačky s políciou? Nečudujem sa, ale práve tí slušnejší Nick a Amber mali problémy so strážcami zákona. Uisťujem vás, že nikoho nezabili, nevykradli banku (na to nie sú dosť inteligentní a prešibaní, samozrejme), ani nič podobné. Vlastne ani oni sami nevedeli prečo utekajú. Ale keď na vás policajt zakričí stoj, tak logicky začnete utekať, nie? Už len z pudu sebazáchovy. 

A tak Nick a Am utekali, keď na nich policajt zakričal. Popritom ako utekali, sa obom preháňali hlavou zlé veci, ktoré kedy spravili. Nick si spomenul na grafit, ktorý raz namaľoval na panelák na okraji mesta. Amber sa zas vybavilo, že raz zaparkovala v zákaze zastavenia. A tak obaja pridali a policajtovi sa vzďalovali. Ale to by nebola naša šmatľavá Amber, keby nezakopla na rovnej ceste a nestrepala sa na zem. Nick ihneď ako správny najlepší kamarát zabrzdil a snažil sa svoju nešikovnú kamarátku vytiahnuť na nohy. Keď sa mu to konečne podarilo policajt už stál pri nich.

,,A sme v riti." Zhodnotil Nick.

,,Počujte, keď som ten grafit maľoval bol som mierne podnapitý." Priznal sa Nickolas a zdvihol ruky akoby sa nimi chcel obrániť.

,,A ja som si ten zákaz zastavenia všimla, až keď som sa vrátila k autu." Dodala Am a policajt zatiaľ preskakoval pohľadom z jedného na druhého.

,,O čom to tu vy dvaja hovoríte?" Spýtal sa a tí dvaja si vymenili šokované pohľady.

,,Vy nás neprenasledujete preto, že sme spáchali zločiny?"

,,Nie." A po tomto jedinom slove Nick aj Amber vedeli, že teraz sú už skutočne v riti. Práve sa priznali k zločinom, o ktorých policajt pred nimi nemal ani tušenia.

,,Tak prečo potom?" Zaujímala sa Amber a dúfala, že policajt na ich vyplašené priznania zabudne.

,,Vypadla vám peňaženka, slečna. Myslím, že sa vám ešte zíde." Policajt jej podal peňaženku a ona ju prijala, červená až u korienkov vlasov, zatiaľ čo jej kamarát ju prebodával pohľadom a krútil hlavou.

,,Tak a teraz sa vráťme k tomu grafitu a zlému parkovaniu." Začal policajt.

,,Dobre, ja ho kopnem do nohy a potom sa rozbehneme. Ak zas nepripadneš na vlastných nohách, tak by sa nám mohlo podariť újsť. Následne si zmeníme mená a presťahujeme sa do Mexica. Ja budem Chulio a ty budeš Chuanita a budeme chovať kozy. To je skvelý plán a v Mexicu je vraj touto dobou pekne." Šepkal Nick svojej priateľke a tá s každým jeho slovom dostávala väčší záchvat smiechu, až nakoniec ledva lapala po dychu.

Policajt sa na nich díval ako na bláznov, (ale čudujete sa mu?), ale na tvári sa mu začal zjavovať malý úsmev.

,,Choďte. Budem sa tváriť, že som vám tu peňaženku vrátil a nič viac sa potom nestalo. Ale dúfam, že ste už nič horšie nespravili. Mimochodom ste spolu zlatí." Usmial sa a vrátil sa na cestu späť. 
Amber na neho chcela zakričať, že oni dvaja spolu nechodia, ale Nick ju chutil za ruku a tým ju umlčal.

,,Nechaj to tak, poďme sa radšej niekam najesť. Ale neopováž sa o tom povedať Simonovi. Ten by to vykrikoval všade, možno by to spomenul aj na našich pohreboch. Vieš si predstaviť aký by bol nadšený, že jeho policajti nenáhaňali, ale nás áno? A to som sa raz dokonca stavil s mojim bratom, že Simon bude prvý z nás, ktorý bude mať opletačky s policajtmi. Takže ani necekni, lebo ja prídem o peniaze aj o dôstojnosť. A nemôžem stratiť ešte viac dôstojnosti, ako som doteraz stratil." Hovoril Nick a tým privodil Amber ďalší záchvat smiechu. To bolo na Nickovi najlepšie, dokázal rozosmiať aj v zlej situácii.

,,Neboj sa, Nick. Simonovi nepoviem ani slovo, nechcem riskovať, že aj ja prídem o tú trošku dôstojnosti čo mi ostala."