Nick je len vďaka všetkým svätým ešte stále nažive. Keď sa raz so Simonom a Amber vybrali na strelnicu, kde pracoval Nickov otec, skoro sa z Am stala vrahyňa. Ona totižto, ako sa ukázalo, je antitalent aj na strieľanie. Ako náhle mala v rukách zbraň podarilo sa jej vystreliť a iba tesne minula Nickovu hlavu.

Verte, že tie ich pohľady boli na nezaplatenie. Amber pohľadom preskakovala zo zbrane na Nickovu hlavu a nedokázala uveriť, že tá haraburda, čo mala v rukách, dokázala vystreliť. Simon stál ako obarený a márne sa snažil vstrebať informáciu, že jeho najlepšiemu kamarátovi skoro odstrelili z hlavu z krku. A Nick? Nick v duchu prosil svoje srdce, aby znova začalo biť.

,,Ak ma ospravedlníte ľudia, ja si pôjdem vymeniť spodné prádlo." Ozval sa Nick, keď konečne dokázal niečo povedať.

,,Si v poriadku?" Nick pozrel na svoju kamarátku ako na nejakého mimozemšťana, ktorý sa ho pýta čo je to voda.

,,Skoro si moju hlavu poslala na dlhý výlet až kamsi na Antarktídu a ja mám byť v poriadku? Veď po tomto si budem musieť najať psychiatra!"

,,Nick, pokoj. Neurobila to naschvál " dohováral mu Simon a v Nickových očiach sa už aj on stál mimozemšťanom.

,,Ja viem, že to nespravila naschvál, ale čo by si robil na mojom mieste, Simon? Vyobímal by si ju za to, že si vďaka nej skoro ležal dva metre pod zemou?"

,,Prepáč. Odpustíš mi?" Amber nahodila svoj najnevinnejší výraz, ktorému Nick nemohol odolať, ani keby veľmi chcel.

,,Áno, keď si vymením spodky, poriadne sa vyspím a prestanem mať chuť ťa uškrtiť."

,,Dobre, zmeňme tému. Simon, prečo si tu vlastne nevzal Lily?" V tej dobe už spolu Simon a Lily mesiac chodili. Amber mala z toho radosť, ale Nick sa akosi nevedel zmieriť s tým, že jeho kamarát sa už nevenuje iba im.

,,Je tu priveľa zbraní, priveľa príležitosti mi ublížiť."

,,Ale veď spolu už chodíte," nechápala Am.

,,Áno, ale sľúbili sme si, že si naďalej budeme robiť zle. A obaja to s radosťou plníme."

,,Romantické," skonštatoval Nickolas.

,,Ja narozdiel od teba nejaký vzťah mám," zamumlal Simon.

,,Nebuď protivný. Práve som tesne unikol smrti."

,,Preto ťa chcem priviesť na iné myšlienky. Mal by si mi vlastne poďakovať." Nick mal v Simonovi skutočne skvelého priateľa.

,,Mám ti poďakovať za to, že mi pripomínaš aký som neschopný nájsť si priateľku?"

,,Ak chceš. Ale vidíš úplne si zabudol na to, že tvoja hlava si skoro polietala."

,,Čo keby si sa vrátil k tej svojej chuderke, ktorá je tvojou priateľkou, a preto ju všetci ľutujeme? Vlastne ja som prekvapený, že vám ten mesiac vydržal. Čakal som, že ťa buď zabije alebo dostane rozum a opustí ťa. Ale vám to div sa svete vydržalo." Zahlásil Nick.

,,Neviem či ti mám poďakovať alebo ťa nakopať. Myslím, že ťa radšej nakopem. To mi urobí väčšiu radosť."

,,Správate sa ako deti," kriticky na nich pozrela Amber, ale chlapci len nevinne pokročili ramenami.

,,Väčšina osemnásť ročných chalanov sa správa ako deti." Obhajoval sa, nie príliš dobre, Simon.

,,Tak to bude ešte ťažké. Poďme si niekam sadnúť, bez hádok. Žiadne poznámky o skoro odstrelenej Nickovej hlave a ani o vzťahu Simona a Lily. Zase len mi traja, poloprázdny bar a zachváty smiechu. O to nechcem za žiadnu cenu príjsť." Am objala Nicka a Simona okolo pliec.

,,To ani my, Amber. Tomu ver."

Možno sa jedného dňa zabijú, možno ich jedného dňa niečo rozdelí, ale teraz to nebude. Teraz si budú ešte zo seba robiť srandu, správať sa ako deti, lebo si to môžu dovoliť. Veď sú to Nick, Amber a Simon.

Som späť ľudia! Kto sa teší? :D
Stihla som si predpísať pár časti, takže snáď budem pridávať pravidelnejšie :D
Aj vám ubehli tie prázdniny ako voda, či len mne?
No ja už končím, dúfam, že časť sa vám páčila ♥