Pár mesiacov po Simonovej oslave prišla na rad Amber. Konečne už aj ona mala osemnásť. A to si samozrejme žiadalo veľkú oslavu. A kopu darčekov. A z toho mal Nick hlavu v smútku. Netušil totižto, čo by jeho kamarátke urobilo radosť. A ona mu teda vôbec nepomáhala. 

,,Amber, čo keby si mi normálne povedala, čo chceš? A neopováž sa mi povedať, že nič, to ti neuverím. Ale takisto mi nehovor, že chceš BMW, nemienim pre tvoje narodeniny skrachovať," Nickovi už pomaly dochádzala trpezlivosť, pretože ešte aj Simon dokázal Amber kúpiť darček, ale jemu to robilo veľké problémy. Ale predsa nemôže byť horší ako Simon Nelson! Takú potupu by už nezniesol.

,,Keby si nebol taký lakomý a kúpil mi BMW, mali by sme po problémoch. Ty by si mal pre mňa darček a ja by som nemusela počúvať to tvoje neustále frflanie."

,,Iste, tebe kúpim nové auto a ja budem naďalej jazdiť na tom šrote. No to isto," zamrmlal si popod nos.

,,Ale, ale, takže Eleanora sa nám premenila na šrot? Nejaká radikálna zmena," zasmiala sa Am.

,,Asi za túto radikálnu zmenu môže fakt, že vďaka Eleanore som dostal mastnú pokutu od našich milých pánov policajtov, pretože sa mi podarilo do nich naraziť, keďže to auto sa už nedá udržať na ceste."

,,To auto? Práve si Eleanore zlomil jej motorové srdiečko, že sa nehanbíš, Hamber," zamračila sa na neho a Nick sa potmehútsky usmial.

,,No keď si taká veľká zástankyňa starých šrotov, môžem ti Eleanor darovať k narodeninám, čo ti na to?"

,,Ehm, no ja.. ale Eleanor si už na teba zvykla a nemôžem jej ťa vziať," vyhovárala sa Hillsová s nevinným úsmevom na tvári.

,,Aká samaritánka z teba. Nechceš založiť organizáciu na záchranu áut? Určite by ti vynieslo minimálne Nobelovku a svetové uznanie," nadhodil Nick a vyslúžil si za to od svojej priateľky škaredý pohľad.

,,Ty by si namiesto tohto tvojho špekulovania mal radšej vymyslieť, čo mi dáš na narodeniny," a presne toto bol ten okamih, kedy sa Amber podarilo zmazať z tváre svojho kamaráta samoľúby úškrn.

Amberina oslava sa mala konať už od dva dni a Nick si namiesto hľadania darčekov, búchal hlavu o stenu. Pre Am ešte stále nič nemal a nič ho ani nenapadalo (no nečudo, keď si z hlavy tým búchaním všetko vytĺkol). 

,,Už si na niečo prišiel?" ozval sa z poza neho Simon a ležérne sa pretočil na svojej posteli. 

,,Simon, prišiel som za tebou, pretože si mi mal pomôcť a tým, že sa ma to každých päť minút spýtaš, mi príliš nepomáhaš."

,,Robím iba to, čo robíš ty, keď ja potrebujem pomoc. Takže ti vôbec nepomáham a ešte k tomu ťa aj otravujem. Aspoň vidíš ako sa cítim ja," uškrnul sa Simon, keď sa Nick zvalil na posteľ vedľa neho.

,,Čo keby si si tie spravodlivé nezmysly nechal na neskôr. Teraz máme pohotovosť!"

,,Nie, drahý Nickolas, ty máš pohotovosť. Ja už darček pre ňu mám, to len ty si mal furt čas a teraz tu stresuješ. Si veľmi nezodpovedný," pokarhal ho a Nickovi skoro oči vypadli.

,,To mi hovorí Simon Nelson, stelesnená nezodpovednosť."

,,Lenže ja narozdiel od teba, darček pre Amber mám."

,,Výnimočne. Doteraz si sa len vyhováral, že si na darčeky nenašetril dosť peňazí, alebo ti umrela babka a nemohol si ísť nakupovať. Fakt si myslíš, že ti niekto uverí, že ti umrelo tridsať starých mám? A to tvoje skutočné starké ešte stále žijú."

,,Ja len chcem vidieť, akú výhovorku dáš Amber, keď jej na narodeniny dáš úsmev a potrasieš jej rukou."

,,Ale to potrasenie rukou bude plné lásky," obhajoval sa Nick.

,,Áno, rozhodne to bude ten najlepší darček, čo ten večer dostane," zasmial sa Nelson.

,,Ale teraz vážne, čo jej mám dať?"

,,Skús kvet. Napríklad ružu."

,,Pane Bože, prečo som si ja len myslel, že mi ty môžeš pomôcť? Vtedy som musel mať nejakú slabú chvíľku. Keby som jej chcel dať ružu, tak tu u teba asi hodinu nesedím a nepočúvam tie tvoje kecy." 

,,Tak jej daj nejaké zviera, čo ja viem, napríklad potkana," navrhol ten odborník na darčeky.

,,Potkana? To by som jej rovno mohol dať tarantulu, nie? Ale počkaj, výnimočne ten tvoj nápad nie je až taký strašný."

,,Ty jej chceš dať tarantulu? Kedy si ju začal nenávidieť?" 

A o dva dni sa už konala, ta dlho očakávaná Amberina oslava, ktorá zatiaľ prebiehala podľa plánu. Amber dostala toľko darčekov, až v tom pomaly strácala prehľad. Ale od Nicka sa akosi daru nedočkala. Už mala pocit, že naozaj nič nepriniesol, ale potom si ju odviedol bokom so slovami, že má pre ňu prekvapenie.

,,Mám sa báť?" spýtala sa, keď ju viedol do záhrady za jej dom.

,,Ak chceš, tak môžeš, ale ver, že Eleanoru som ti do záhrady nenasťahoval. A teraz skús byť ticho až kým tam neprídeme," zahriakol ju a ona poslušne zavrela ústa.

Za chvíľu prišli ku malej drevenej škatuli, ktorá bola uložená pred ich altánkom. Nick jej pokynul nech ju otvorí a ona tak, po chvíľke váhania, urobila. Opatrne nakukla do bedne, a keď zbadala, čo v nej je, nadšene zvýskla. Zo škatule na ňu pozeralo roztomilé malé šteniatko zlatého retrívera, ktoré Amber hneď vzala na ruky.

,,Chcel som síce sučku, ale tie nemali, takže máš psíka," priznal Nick.

,,To nevadí. Je nádherný, ďakujem ti. Spravil si mi veľkú radosť," Amber žiarila šťastím a bozkávala šteniatko po celej hlave.

,,Ako sa bude volať?"

Amber chvíľu rozmýšľala nad Nickovov otázkou a pozorne si psa obzrela. Trocha pokročilá čelo, čo jej na ňom vytvorilo vrásky, ale vzápätí sa už zas smiala.

,,Bude sa volať Nickolas."

Už iba tri časti!