Viete ako budú znieť posledné slová Nicka Hambera? Určite to bude niečo v zmysle, že nemá rád Simona Nelsona. Ale myslíte si, že by sa s ním priatelil štyri roky, keby ho nemal rád? Pochybujem. 

Na rozdiel od Nicka, ktorý ani za svet neprizná, že Simon je blízky jeho srdiečku, Amber to netají. Síce aj ona stále tvrdí, že Nelson jej život iba otravuje, ale Simon predsa otravuje život každému. Simon otravuje život aj sám sebe.

A bez Simona by logicky neexistovala ani naša zlatá trojka zložená z neho, Amber a Nicka. A keby táto trojka neexistovala tak, no.. Amber a Nick by mali síce oveľa jednoduchší a menej problematický život, ale určite by nezažili toľko srandy.

O niektorých ich zážitkoch by sa dalo rozprávať hodiny, ale keby sa to dozvedeli ich rodičia, naša svätá trojica by z toho asi nevyšla dobre. Veď ich rodičia ich ešte stále majú za milujúcich anjelikov, ktorí majú slušných priateľov. A v skutočnosti... ehm, skutočnosť sa trocha od ich predstavy odlišuje.

Ale teraz sa poďme spoločne pozrieť na jedno z ich dobrodružstiev.

Bolo to na Simonove narodeniny a Simon si zmyslel, že najlepšie by bolo keby všetci traja zašli do Disneylandu. To, že Simon vtedy oslavoval osemnásť a ešte stále túžil mať fotku s Mickey Mousom, prosím, neriešte. Aj keď myslím, že po takej dobe vás to už nemôže prekvapiť. Ale späť k tomu výletu.

,,Ty si vážne ešte nikdy nebol v Disneylande?" Nick sa ani nesnažil zakryť svoje prekvapenie nad tým, že jeho priateľ to miesto plné smiechu, rozprávkových postavičiek a občas aj zápachu vývratkov, ešte nenavštívil. A pritom sa nachádzalo vo vedľajšom štáte!

,,Nie, ako malý som nemal potrebu tam ísť. A keď som ju konečne prejavil, tak mi rodičia povedali, že som moc veľký." Opäť je tu jasná ukážka, aký strašný život, to náš sarkastický Simon, má.

,,Chúďatko moje, nechceš si poplakať?" zatiahla Amber naoko smutne, ale kým stihol Simon odfrknúť, pokračovala, ,,a prečo vlastne nemohla Lily ísť s nami?"

Niežeby sa cesta Am nepáčila, ale predsa len jej chýbala kamarátka. A síce sa tešila, že si s chalanmi zas niekam vyrazili, tiež nebolo bohviečo sedieť dve hodiny s chalanmi, ktorí vývojovo zastali niekde pri Homo Erectus. Ale rozhodne z toho bude ďalší zážitok, ktorý raz bude rozprávať svojich vnúčatám, teda ak ju dovtedy Simon nezabije nejakým svojim žartíkom.

,,Lily musela ísť s mamou za tetou na Hawai. Prosím, povedz mi, ktorej časti tejto vety si neporozumela, keďže ti to musím už tretíkrát vysvetľovať?" zaujímal sa Nelson a kriticky zdvihol obočie.

,,Prepáč, to bude asi tým, že ťa nepočúvam," zaškerila sa jediná zástupkyňa ženského pohlavia v tom aute a vyplazila svoju kamarátovi jazyk.

Nick sa potichu zasmial nad ich večnými hádkami, ale radšej sa opäť vrátil k tichým modlitbám, v ktorých prosil, aby sa jeho auto, Eleonora, nerozsypalo na ceste. A div sa svete ona stále držala pokope!

,,Doteraz som neveril na zázraky, ale keď som videl, ako táto tvoja kraksňa naštartovala a ide už hodinu a pol bez toho, aby jej odpadla nejaká dôležitá súčiastka, tak to musím povedať nahlas. Zázraky existujú," poznamenal Simon a pozrel na spätná zrkadlo, ktoré vyzeralo, že ak sa ním ešte raz prudšie škubne, tak skončí na zemi.

,,Ticho, Nelson. Nebyť mňa, tak stojíš niekde na výpadovke a stopuješ ruských kamionistov," Nick počastoval svojho kamaráta jedným zo svojích drsných pohľadov, ale vzápätí už jeho pohľad znova smeroval na cestu.

,,Neboj sa, Eleanor. Ty si dobré autíčko, nevšimaj si toho hlúpeho Simona. On len závidí, že nemá taká autko ako si ty," prihováral sa nežne Nick autu a pohladil ho po palubnej doske, akoby to bola jeho priateľka.

Simon iba pretočil očami a Amber vybuchla smiechom.

O malú chvíľu, ktorá sa zdala Simonovi v zatuchnutom, polorozpadnutom aute bez klímy a možnosti otvoriť okno ako večnosť, konečne všetci traja stáli pred Disneylandom.

,,Myslel som, že je väčší," priznal Simon a Nick ho spražil pohľadom.

,,Skúsiš sa teraz sťažovať, Nelson, a tieto narodeniny budú tvoje posledné. To ti garantujem."

,,Ale prestaň, všetci vieme, že by si mi neublížil Hamber."

,,Stavil by si na to svoj život? Kvôli tebe som vyše dvoch hodín sedel v aute, kde bolo minimálne štyridsať stupňov. Kvôli tebe som myslel, že sa z môjho auta stane šrot. Iba kvôli tebe som sa dotrepal do Disneylandu práve v najhorúcejší deň v roku a nasledujúce tri hodiny budem počúvať škrekot detí a vaše frflanie na veľké teplo. A to všetko iba kvôli tebe, Nelson. Takže ak sa teraz hneď neusmeješ a nepoďakuješ mi, tak na svoje narodeniny zažiješ, aké je to ísť dvesto kilometrov domov v obrovskej horúčave," Nickov krik trocha vydesil malé deti, ktoré sa radšej skrývali za svojich rodičov, ktorí sa na skupinku troch pubertiakov mračili. Amber po Nickovom výbuchu vyzerala, že dostane ďalší záchvat smiechu a Simon nevedel, ako sa tváriť.

,,Vďaka," zamrmlal napokon a radšej sa pobral ku vchodu, kým jeho priateľa nepostihne ďalší amok.

,,Simon Nelson mi povedal vďaka bez toho, aby pritom umrel, alebo sa svet zrovnal zo zemou? Ľudia, fakt sa dejú zázraky."

,,Nie, ja tam rozhodne nepôjdem," rýchlo pokrútila Amber a zhrozene sa pozerala na veľkú horskú dráhu, ktorá sa najprv tiahla do výšky až k nebesám, a potom prudko klesala k zemi. Nie, tam ju určite nedostanú.

,,No tak, Am. Urob to pre mňa! Mám narodeniny, nepamätáš? Ak tam nepôjdeš, nikdy ti to neodpustím!" Vyhlásil tvrdohlavo Simon a založil si ruky na hrudi. Amber vedela, že prehrala. Mohla robiť čo chcela, ale Simon by neustúpil. Mala iba jedinú možnosť. Nastúpiť na tú dráhu smrti.

,,Tak fajn, ale iba jedna jazda," Amber dala veľký dôraz na slovo jedna, ale kým jej slová stihli doznieť Simon už stál pri pokladni a kupoval lístky.

Kývol na nich hlavou a zamával lístkami. Amber s Nickom sa pobrali za ním a Am sa márne snažila nemyslieť na svoj strach z výšok. Nick si všimol pohľad svojej kamarátky a prepietol si s ňou prsty. Vďačne sa na neho usmiala.

,,Nemusíš tam ísť, ak nechceš. Simon to možno o takých desať rokov pochopí."

,,Nie, ja to zvládnem," Am si dupla nohou a Nick sa pousmial. Takto sa mu páčila. Bola neoblomná a vždy chcela prekonávať svoj strach. Ale ten z výšok sa jej nepodarilo prekonať.

,,Tak poďte," zavolal na nich Simon a o chvíľu už všetci traja sedeli v sedadlách.

Amber jednou rukou pevne zvierala tyč, ktorá ju mala ochrániť pred pádom, a druhou rukou skoro lámala Nickovi prsty. Ale ten sa neodtiahol (možno preto, že nemal kde) a stisk jej opätoval. A vtedy sa jazda začala.

Simon pred nimi výskal od nadšenia a vyhadzoval ruky do vzduchu. Šťastne sa usmieval od ucha k uchu a Am v hĺbke duše bola šťastná, že si to tak užíval. Lenže ona si to užívať nemohla. Ešte viac drtila Nickobe úbohé prsty a bála sa, že tyč sa pod jej nátlakom zlomí a ona vypadne. Bola to hrozná predstava a radšej zavrela oči, aby sa nemusela pozerať na rozmazanú škvrnu, ktorá bola kedysi zemou.

Donútila sa otvoriť jedno oko a prvé čo zbadala bol Nickov povzbudivý úsmev. Bože, čo by bez toho trkvasa robila? Snažila sa sústrediť iba na ten úsmev a darilo sa jej to. Ani sa nenazdala bol čas vystupovať a ona prakticky celú cestu sledovala Nickov úsmev. To mohla aj zo zeme a nemusela sa trepať niekoľko kilometrov nad zem.

,,To bolo skvelé! Poďme ešte raz," Simon vykrikoval a skákal ako malé dieťa a Am sa znova musela usmiať. Keby ho nemala tak rada, asi by mu už jednu šľahla.

,,Aj naša trpezlivosť má svoje medze, Nelson. Raz nám to bohato stačilo," zahlásil Nick.

,,Tvoja trpezlivosť je ešte menšia ako čajová lyžička, Nickolas," usmial sa náš oslávenec.

,,Keď som ťa nepoznal moja trpezlivosť bola väčšia ako kýbeľ a vidíš čo sa s ňou stalo po štyroch rokoch s tebou. Scvrkla sa na úroveň čajovej lyžičky."

Zdravím! Po pár dňoch sa znova ozývam, tentoraz s najdlhšou kapitolou v histórii 20 Reasons. Verili by ste, že nám ostáva už iba 5 častí? Veľmi rýchlo to ubehlo :D
Dúfam, že sa aj táto časť páčila a chcem vám aj poďakovať za vyše dvesto hlasov! ♥
Dovidenia pri ďalšej časti, ktorá bude snáď skoro :D